(bývalý) novinár, aforista, autor článkov a textov, zakladateľ Zlatého fondu denníka SME. Do SME pravidelne píšem stĺpčeky Listy z Webu Zoznam autorových rubrík: Aktuálne, Technológie, Voľný štýl, Surfujem, Zaujímavosti, Slovenčina, Spam, Dojmy z čítania, Poézia, Zvuk, Miniatúry, Príbehy z veľkej Bratislavy, Súkromné, Nezaradené
V televízii alebo v bežnej konverzácii často počujeme: “Príklad bol ťažký - použil som naňho Pytagorovu vetu” alebo “Prach je všade. Bežné prachovky naňho nestačia”. Nezamieňajme si životné zámeno “naňho” (ktoré možno legitímne nahradiť neživotným “naň") s neživotným “naň” (ktoré ale opačne za “naňho” vymeniť nemožno). Na ľudí zväčša poukazujeme pomocou “na neho” prípadne “naňho", na zvieratá a veci pomocou zámena “naň".
Už o pár dní by mala v rámci sekcie Počítače na SME začať vychádzať celá séria článkov o prevencii proti spamu, ktorá by mala predchádzať realizácii projektu Antispamové centrum Slovenska. Chcem vás v tejto súvislosti požiadať, aby ste na moju adresu začali zasielať kópie nevyžiadanej pošty, ktorú dostávate zo Slovenska. Prosím nezabudnite pribaliť kompletné hlavičky e-mailovej správy (zvoľte Zobraziť Zdroj/View Source vo vašom mailovom kliente) a pokojne pridajte aj vaše postrehy a rady. Bližšie informácie o projekte zverejníme neskôr.
Ak si raz zvyknete na zberanie informácii pomocou RSS, zrazu sa neviete zastaviť. Ak čítate prevažne média o informačných technológiách, mám pre vás niekoľko webstránok, kde si najnovšie informácie určite zadovážite.
Vždy bolo mojim veľkým snom, aby sa o internete bežne hovorilo v televízii, písalo v novinách, hovorilo medzi ľuďmi. Moja škola by zrazu mala primeranú webstránku, kňaz v mojej farnosti by sa nehanbil spovedať cez internet a knižnica, do ktorej chodím, by mala stránku napísanú aj pre môj prehliadač. Nič také mi v dohľadnej dobe nehrozí. Prvá lastovička ale priletela. Volá sa Beatrice Kolatková a je autorkou básne Počítač.
Vykať alebo tykať? - tak som postavil v stredu v SME otázku, a väčšina ľudí mi povedala, že v oficiálnej komunikácii vykajú. Až do dnešného dňa som bol sám presvedčený, že chcem, aby sa mi tykalo v akejkoľvek situácii. Mýlil som sa.
Zachvátila ma zlá správa. Gabriel Šípoš dnes do svojho blogu namiesto klasicky oprávnenej kritiky slovenských médii zapísal iba toto: "SPW dnes končí, nielen tento rok, ale celkovo". Ďalšie slovenské médium zachvátil rýchly koniec? V hlave sa mi hmýria tie najrôznejšie myšlienky. Prečo zostáva odpad a končí každá dobrá myšlienka? SPW, buď česť tvojej pamiatke.
V rámci stredajšieho článku o netikete som ľuďom pohýbujúcim sa v prostredí internetu položil pár záludných otázok. Keďže sa anketa nakoniec v novinách neobjavila, niektoré zaujímavé odpovede uverejňujem na tomto mieste. Čo si opýtaní myslia o HTML mailoch? Tykajú alebo vykajú na internete? Píšu s diakritikou alebo bez nej?
E-mail čoskoro nahradí bežný list - dozvedel som sa dnes celkom úchytkom v reportáži o zdražení listov a balíkov v Televíznych novinách Markízy. Ako každý rozumný človek televízii absolútne dôverujem a tak mi razom naskočila husia koža. Čo len preboha bude nasledovať? Keď nám pred pár rokmi predpovedali, že s príchodom internetu onedlho zanikne všetko na papieri napísané, mnohí zrazu začali vôňu svojich obľúbených novín pociťovať oveľa intenzívnejšie. A voňajú ju doteraz. Ešte skôr sa mali magnetofónové pásky na úkor cédečiek úplne stratiť z povrchu zemského a oni sa naďalej vyskytujú a to, prosím pekne, vôbec nie ako historické artefakty. Ak redaktor Markízy tvrdí, že e-mail onedlho nahradí list, má rovnakú pravdu ako že auto nahradí nohy. Jedno sú trendy a niečo úplne iné hranie sa na všeobecné poučky. Že sa v správach dozviem aj o tom, kto a prečo si dal vyrobiť umelé nechty, ma neprekvapuje. Aj informáciu o tom, čo mal na raňajky kocúr Muro, nejako "strávim". Jedno by som ale televízii zakázal - hovoriť o informačných technológiách. Ruky preč od toho, čomu nerozumiete.
Hľadať vo vyhľadávači je ľahké, čítať veľké média to isté. Keby však nebolo blogov, navždy mi unikne tento pohľad do interiéru najväčšieho vyhľadávača na svete. Minimálne doteraz pre mňa Google akosi len ťažko vedelo znamenať viac než jeden dobre zabehaný algoritmus. Ecce homo!, ako sa vraví - za všetkým hľadaj človeka.
Môj obľúbený server Lupa.cz včera opäť po čase uverejnil test domácich fulltextových vyhľadávačov. Napísať takýto článok znamená nazývať sa odborníkom. Hoci toto tvrdenie o mne neplatí, predsa som sa o malé zhodnotenie našich fulltextov pokúsil. Ktorý z nich z neho vyšiel najlepšie?
Jedni tvrdia, že je to médium a preto by sa malo písať s malým počiatočným písmenom, ako televízia, alebo rádio. Iní tvrdia, že je to unikátna celosvetová sieť a preto sa píše s veľkým písmenom (tým sa dá zároveň ľahko odlíšiť od "internetu", ktorý si možno doma vytvoriť zosieťovaním dvoch počítačov). A vy ako - navštevujete "internet" alebo "Internet"?
Pri pohľade na formulár, ktorý už niekoľko týždňov v Českej republike prevádzkuje Úrad pre ochranu osobných údajov, ma pochytil náhly príval smútku. Slovensko v boji proti spamu dlhodobo zaostáva, človek by priam povedal, že všade vládne chaos a bezprávie. V otázke nevyžiadanej pošty tak majú zákonite všetky "René mládenca príhody a skúsenosti" trpkú príchuť irónie.
Dnes som na internete našiel niekoľko štatistických údajov o serveri Google.com. Červená sa každý, kto si ešte nedávno myslel, že sa na informáciach nedá založiť biznis internetovej spoločnosti.
Nie je to tak, že keď na internete "tárame", často nás ani nezaujíma, či na druhej strane sedí človek, alebo len superinteligentný stroj, ktorý vie tak dokonale pritakávať, až ani nepostrehneme, že vlastne vôbec nie je?
Už dlhú dobu ma, najmä s ohľadom na fakt, že nič menšinové už dnes na Slovensku nemá šancu výjsť, fascinujú staré knihy. Najmä niekdajšia Hviezdoslavova knižnica skrývala veľa skvostov, ktoré tej dobe môžeme iba závidieť. Na adrese www.antikvariatshop.sk som našiel antikvariát určený všetkým, ktorým literatúra nie je cudzia a viackrát som si už z neho i čo - to objednal. Hviezdoslav za 30 korún, Sládkovič za 40 korún a podobne - tu človek aspoň na reálnom príklade vidí, ako hlboko sa môžu niekedy podhodnotiť diela nevyčísliteľného významu. Študent sa ale zaiste poteší... Na Antikvariatshop.sk v súčasnosti pokrivkáva najmä formálna stránka, autori ma však nedávno ubezpečili, že by sa to celé mohlo čoskoro zmeniť a zo servera sa stať moderný internetový obchod. Kýms a tak stane, musíme si vystačiť aj s málom...
Vďaka rozšíreniam sa z prehliadača FireFox môže pokojne stať chatovací nástroj, poznámkový blok, alebo blogovací systém. Mnohé vylepšenia vám pomôžu pri vykonávaní bežných rutinných činností ako je napríklad otváranie nových okien či organizácia záložiek, iné kompletne suplujú chýbajúce vlastnosti prehliadača. Oddnes na slovenskom internete funguje už aj slovenská stránka venovaná rozšíreniam Firefoxu. Pomôcť by mala najmä tým používateľom, ktorí angličtinu neovládajú a svoj "extension" by si priamo z oficiálnych stránok vybrať nevedeli. Poznáte rozšírenie, ktoré ešte nie je v zozname? Foxinka beží na platforme Wiki a tak pri vytváraní jej obsahu môžete podať pomocnú ruku pokojne aj vy.
Server Lupa.cz včera priniesol článok "A co ženy - mají si kde hrát?" a mojou mysľou prebehla neúsprosná otázka: Kedy som na internete naposledy videl ženu?
Dnes o pol ôsmej ráno by mala začať vysielať prvá slovenská internetová televízia - Tvin.sk. Najskôr mnou prešiel prúd pocitu šťastia a potom ma na zem zložila krutosť našej slovenskej reality. Vhodná je paralela z čias môjho starého otca.
Kedysi dávno sa môjmu bratovi prihodila celkom zvláštna vec - jedna správa pri rozhovore pomocou ICQ predbehla druhú a význam viet sa úplne zmenil. Vďaka takto vzniknutému nedorozumieniu si musel päť minút udobrovať svoje dievča. Dnes sa mi prihodilo niečo podobné. Tak si vravím - ICQ môže byť občas celkom záludný program.
Niekedy sa čudujem, čo všetko už dnes možno hrať priamo na internete. Stačí prehliadač vyzbrojený najnovšími technológiami a deň môže byť prikrátky. Osobne nepatrím medzi tých, ktorí by online hrám holdovali, medzi krvilačnými streľačkami však občas nájdete aj niečo, čo skutočne stojí za obetu niekoľkých hodín.
