Ján Urda
Z Podhoria do Jablonového - II
Ďalšie fotografie
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Cestovanie
Ján Urda
Z Podhoria do Jablonového - I
A znova je to tu, to Jablonové. Vlani som sa tam vybral z Trenčianskej (opravujem: z POVAŽSKEJ) Teplej cez Manínsku a Kosteleckú tiesňavu a dedinku Vrchteplá, toho roku z inej strany, z rajčianskej, z Podhoria. Jeden výlet krajší ako druhý. Podhorie je dedinka na konci sveta, kde končí cesta, ani autobus Vás už ďalej nezavezie, to je jeho konečná, ani osobným autom sa ďalej nedostanete, ďalej sú už len hory. Ale tie hory, to je krása! Strážovské vrchy a ich najsevernejšia časť - Súľovské skaly. Tu som vystúpil z autobusu, aby som sa cez tie krásne hory dostal do Jablonového.
Ján Urda
Súľovský náučný chodník
Vychýrené Súľovské skaly. Kto by ich nepoznal aspoň tak z rýchlika? Časť z nich naozaj z rýchlika Bratislava - Žilina, keď prechádza okolo Bytče, možno aj vidieť. Ale len tak trošku, iba sa na moment v diaľke mihnú pred očami. Ale aj tak si človek vie o nich aspoň trochu urobiť predstavu. Treba sa tam však vybrať a kochať sa ich krásou. Je tam zaujímavý okruh - náučný chodník, ktorý vedie na zvyšky Súľovského hradu, niekdajšieho najnedobytnejšieho slovenského hradu, postaveného hlboko v pohorí na vysokých bralách. Asi ani Otto Skorzeny by tu nedokázal to, čo dokázal na Gran Sasso v Taliansku pri oslobodzovaní Mussoliniho. Klzáky by na tých trčiacich hrotoch skál dosť ťažko pristávali:-)
Ján Urda
Artikulárny kostol v Istebnom
Tentoraz som sa túlal dolnou Oravou, a zamieril som si to aj do Istebného, kde je drevený artikulárny kostol, ktorý je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kostol evanjelický, postavený podľa známych šoproňských artikúl (článkov), prijatých na šoproňskom sneme v r. 1681. Patrí medzi 5 artikulárnych kostolov na Slovensku (vo Sv. Kríži, ktorý pôvodne stál v Paludzi, Leštinách, Istebnom, Hronseku a Kežmarku). Artikulárny drevený kostolík v Istebnom bol posvätený a odovzdaný do používania v r. 1688. Bol určený pre viaceré dolnooravské obce. Pretože malý kostolík svojou kapacitou nepostačoval, bol rozšírený a prestavaný, napr. bola pristavená zvonica s 3 zvonmi. Obnova bola vykonaná za výdatnej pomoci švédskeho kráľa Karola XI. a ukončená v r. 1731.
Ján Urda
Tvrdošínsky drevený kostolík
Krásy Slovenska, to nie je len nádherná slovenská príroda. To sú aj krásy, ktoré vytvorili ľudský rozum a ľudská ruka. A v tomto sa Slovensko tiež má čím pochváliť. Mnohé z prírodných výtvorov či výtvorov človeka sú zapísané v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Slovensku je niekoľko starých drevených kostolíkov. Jedným z nich je aj drevený gotický rímsko-katolícky kostolík na severnej Orave, v Tvrdošíne. Kostol Všetkých svätých je zapísaný v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO.
Ján Urda
Brankovský vodopád
Ani ďaleko, ani vysoko, ani zložito...Asi tak by sa dala charakterizovať poloha Brankovského vodopádu. Svojou výškou 55 m je najvyšším vodopádom v Nízkych Tatrách a druhým najvyšším na Slovensku. Svojou vodnatosťou nie je až tak vychytený, ale svojou krásou vie očariť. Patrí medzi päť slovenských vodopádov, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky - opravujem: za národné PRÍRODNÉ pamiatky (Brankovský vdp, Kľacký vdp, Lúčanský vdp, Starohutniansky vdp a vdp Bystrô). Leží pod Veľkým Brankovom na západe Nízkych Tatier a jeho miesto je dobre viditeľné z frekventovanej cesty Ružomberok - Banská Bystrica. Z autobusu treba vystúpiť na zastávke Ružoberok-Biely Potok-Podsuchá na parkovisku pri motoreste Bodega. Na turistickej mape som si síce našiel, kde sa nachádza, ale z toho som nezistil, že miesto je dobre viditeľné aj z hlavnej cesty, zistil som to, až keď som sa vracal späť autobusom. Tak som sa tam vrátil ešte raz, aby som to odfotil z hlavnej cesty.
Ján Urda
Slovenský orloj
Tak si cestujem po tom našom Slovensku. Príroda, kopce, doliny, vodopády, mestá, dediny, hrady a zámky, múzeá, arborétum drevín, ruží a kaktusov... Toľko krásneho, niečo z toho známe, ale furt obdivovaniahodné, niečo nové, čo som doteraz nevidel. Jednou z tých noviniek bol aj orloj, jediný na Slovensku. Češi majú svetoznámy orloj v Prahe, Moraváci v Olomouci. Tie som oba už videl, tak som túžil vidieť aj ten náš, slovenský. Nie je v niektorom väčšom meste, ako by sa mohlo zdať, je v dedine na Kysuciach. Mnohí Slováci o ňom ani nepočuli, nieto ešte aby ho videli. Dokonca ani na internetovej turistickej mape nie je spomenutý, spomenutá je len Zbojnícka bašta. Tak teda: Obec Stará Bystrica v okrese Čadca.
Ján Urda
Rozsutce - Veľký Rozsutec
V sobotu som plánoval ísť na Ploskú vo Veľkej Fatre. Ráno vstanem, pozriem von oblokom, a tam leje a leje. Celé nebo zatiahnuté, tak to dlho potrvá. Nechal som to teda tak, idem niekde inde, kde ten dážď možno nebude, alebo ak aj, tak uvidíme na mieste. Ešte som trochu počkal, a onedlho sa aj pekne vyčasilo. Ale na Ploskú už bolo neskoro, tak som sa vybral na Jánošíkove dni do Terchovej. Turčianske doliny Veľkej Fatry sú príliš dlhé na to, aby sa tam človek vybral neskoro. Kým príde na koniec doliny, dlhej povedzme 12 km, ubehne toho času veľa. Kedysi hore do Gaderskej doliny v sobotu premávali autobusy, a teraz? Akurát tak na vlastných alebo na bicykli.Počasie čím ďalej, tým krajšie. Tak reku, Jánošíkove dni budú aj o rok, ale či aj ja o rok budem a ak aj budem, či budem vládny. Idem teda do Vrátnej. Toho roku som tam bol už niekoľkokrát: na Malom Rozsutci, na Jánošíkových dierach (Horných, Dolných, Nových), z Nového dvora do Tiesňav, alebo aj len tak po doline sa poprechádzať, lebo sa mi veľmi páči v Tiesňavách divoká Varínka, ako hučí a skáče z balvana na balvan. Na Veľkom Rozsutci som toho roku ešte nebol, keď som bol na Malom, Veľký bol ešte uzavretý.
Ján Urda
Rozsutce - Malý Rozsutec
Oba Rozsutce sú krásne. Mne patria medzi najkrajšie slovenské kopce, tatranským sa prinajmenšom vyrovnajú. Nie je to taká umelina ako v Tatrách, nie sú tu tie pekne skalami povykladané chodníky ale chodníky prírodné, hoci niekedy ťažšie zdolateľné. Keď tak človek stojí niekde dole a pozerá hore na tie ozruty, ono sa to ani nezdá tak akosi vysoko. Ale ako človek stúpa hore na sedlo Medziholie, čím je vyššie, tým viac si tú výšku uvedomuje. A keď je už v tom sedle a pozrie sa hore do neba na Veľký Rozsutec, tak predsa len trochu zmení svoj názor. Veď toľko už škriabal, a ešte je len v polovici a prichádza to najťažšie, ale aj najkrajšie.
Ján Urda
Turovský alebo Skalný vodopád
Pri ostatnej návšteve vo Zvolene som sa bol pozrieť na menej známy Turovský alebo Skalný vodopád. Domáci obyvatelia ho volajú Padalo. Pomenovanie má podľa obce Turová a nachádza sa na pravom prítoku potoka Turová. Na mape by ste ho darmo hľadali, tak ako ja som ho nemohol nájsť na internetovej turistickej mape Slovenska. A nielen na mape, ani v teréne Vás nič nenavedie k nemu, žiaden smerovník, žiadna tabuľka, vonkoncom nič. Dočítal som sa však, kde sa približne nachádza a tak som naprostred Turovej vystúpil z autobusu, ktorý ma sem doviezol zo Zvolena cez obec Budča. Z dedinky medzi kopcami som šiel najprv hore do kopca po asfalke, potom som vošiel pred horúčavou do chládku hory a hore horou som šiel lesnou cestou tak, aby som pritom mal asfaltku vždy na dohľad, až som prišiel k lúke, aby som sa znova ocitol na asfaltke. Ešte trocha hore asfaltkou a zrazu sa predo mnou objavil na kopci okraj dediny Tŕnie a z kopca som mal na dlani dedinku v doline až na cestu za ňou, ktorá stúpala cez ďalší kopec do dedinky Železná Breznica. Tam som sa zháčil, veď až do Tŕnia som predsa nemal prísť.
Ján Urda
Z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa
Už dávno ma lákal Vršatec, ktorý tak impozantne pôsobí zďaleka, z vlaku či z cesty. Dedinka Vršatské Podhradie, učupená pod vysokými skalami, nad ňou po ľavej strane Vršatské hradné bradlá so zrúcaninou hradu Vršatec, napravo Vršatské bradlá, tiahnúce sa až nad dedinku Červený Kameň, nad ktorým sa vypínajú zas Červenokamenské bradlá. Asi najkrajšia časť Bielych Karpát, nachádzajúca sa v ich severnej časti neďaleko Ilavy.
Ján Urda
II - Dolina, dolina,
čo prejdem, to iná... - Furkotská dolinaPokračovanie predchádzajúceho článku Dolina. dolina, čo prejdem, to iná... - Mlynická dolinaPredchádzajúci článok končil prechodom Bystrej lávky, tento bude pokračovať zostupom z Bystrej lávky dole Furkotskou dolinou na Štrbské pleso.Pretože úzkym miestom prechodu týmito dvomi dolinami je Bystrá lávka, kde sa z oboch strán treba reťaziť, je to akási jednosmerka, teda len prechod z Mlynickej doliny do Furkotkej, nie opačným smerom. Nikde som nevidel zákaz ísť opačným smerom, takže to je len odporúčanie.Zvláštnosťou týchto dvoch dolín je aj to, že kým voda Furkotského potoka sa vlieva do Váhu a tečie Dunajom do Čierneho mora, voda Mlynického potoka sa vlieva do Popradu a tečie Vislou do Baltického mora. Hranicou medzi povodiami je hrebeň Soliska.
Ján Urda
I - Dolina, dolina,
čo prejdem, to iná... - Mlynická dolinaA veru, každá dolina je iná, jedna krajšia ako druhá. Tak som sa teda vybral do dvoch takých krásnych dolín. A nie sú to doliny hocijaké. Rozdeľuje ich hrebeň Soliska s viacerými štítmi a spája ich sedlo Bystrá lávka vo výške 2300 m n. m.Trasa začínala i končila na stanici zubačky Štrbské Pleso a viedla po žltej značke Mlynickou dolinou pod vodopád Skok, pokračovala popri niekoľkých plesách ku prechodu sedlom Bystrá lávka, kde sa prehupla do Furkotskej doliny a dolu ňou viedla tiež popri množstve plies.Obe doliny sú z jednej i druhej strany ohraničené hradbou krásnych skalných hrebeňov, takže obdivovať je čo. Túra patrí medzi najkrajšie v Tatrách. Prechod Bystrá lávka je druhým najvyšším sedlom v Tatrách, za jeho výšku by sa nemusel hanbiť nejeden končiar, i tatranský, Vyšné Wahlenbergovo pleso je druhé najvyššie položené pleso v Tatrách (2157 m n. m.). Na Okrúhlom plese, najyššom v Mlynickej doline, plávajú aj v týchto tropických horúčavách uprostred leta poriadne kusy ľadu.
Ján Urda
Tentoraz Solisko
Po nedeľnom Kriváni som sa rozhodol, že sa pozriem odzadu na Solisko. Spredu ho vidno hoci od Štrbského plesa, zľava som ho videl z výstupu na Kriváň, sprava z vlaňajška spovyše vodopádu Skok. Tak som sa v stredu vybral znova do Tatier, že sa prejdem hore Furkotskou dolinou a cez Bystré sedlo sa prehupnem poza Solisko do Mlynickej doliny. Aj manželke som hovoril o tejto trase. Ale keď som sa ocitol v Tatrách, tak ma opäť zlákal kopec, tentoraz práve to Solisko. Bol som na ňom kedysi dávno, ale nemám žiadne zábery. Tak teda Solisko, doliny počkajú.
Ján Urda
Kriváň, tentoraz tatranský
Toľko ospevovaný Kriváň, a ja som na ňom ešte nebol. Keď sa to tak zoberie, tak to prevýšenie tatranského Kriváňa oproti Štrbskému plesu nie je ani také, ako je prevýšenie nášho fatranského Veľkého Kriváňa voči Trusalovej alebo Šútovu. Nuž tak som sa vlani naň vybral. Pár dní predtým krásne počasie. Aj v to ráno v Martine krásne, ešte aj v Tatrách nádherne. Ale neboli by to Tatry, aby sa tam dalo spoľahnúť na počasie. Dostal som sa len na rázcestie v Krivánskom žľabe, kde sa stretávajú chodníky zo Štrbského plesa a Troch studničiek, keď sa spustil lejak, a ja som sa vrátil dole.No a tak som sa tam vybral toho roku znovu, reku, je nádherné počasie, tak vydrží a budem sa rozplývať pohľadmi z Kriváňa. V piatok som bol na prechádzke Prosieckou dolinou do Veľkého Borového a dole Kvačanskou dolinou, v sobotu s vnučkami v Turčianskej Štiavničke v krásnom parku a na Teplických serpentínach, no a v nedeľu som sa znova vybral na ten tatranský Kriváň.
reklama
Ján Urda
Z Považskej Teplej do Jablonového
Vlani v prázdninových mesiacoch som prelongoval to naše krásne Slovensko krížom-krážom a pustil som sa do toho už aj toho leta. Jednou z krásnych vlaňajších vychádzok bola aj púť z Považskej Teplej cez Manínsku tiesňavu, Záskalie, Kosteleckú Tiesňavu, Vrchteplú a Súľov do Jablonového. Do Považskej Bystrice vlakom, do Považskej Teplej autobusom, do Jablonového cez Súľov pešobusom, do Bytče autobusom, domov vlakom. Pekná prechádzka, len vo Vrchteplej ma síce nasmerovala predavačka do Súľova dobre, ale po zelenej značke dolinou cez horu. Krajšie by to však bolo po červenej značke po chrbáte masívu. Až v Súľove som si v duchu sám sebe zanadával, že som bol lenivý vytiahnuť z batoha mapu a nešiel podľa nej. Ale tá predavačka ma asi nasmerovala úmyselne na ľahšiu trasu, uľútostila sa nado mnou, keď ma tam videla v tej horúčave takého utrmácaného ledva prekladať nohami:-) Človek sa učí celý život a najlepšie je spoliehať sa sám na seba aj v takýchto prípadoch.
Ján Urda
Zo Starého dvora do Tiesňav
Od jesene som bol niekoľkokrát vo Vrátnej doline. Je to na skok od Martina, jedno prestupovanie medzi autobusmi, dve hodiny aj s čakaním na prípoj. Jej krásy sa človek nevie naobdivovať. Niekedy len tak poprechádzať sa, obdivovať ju zasneženú, inokedy vyjsť na niektorý z kopcov a kochať sa pohľadom po okolitých vrchoch a do dolín, prejsť sa Jánošíkovými dierami... V túto sobotu som sa vybral na Veľký Rozsutec. Niežeby som na ňom už nebol, ale zažiadal sa mi znova. Pred mesiacom som bol na Malom, Veľký som musel obísť. bol uzavretý. V Martine pekné počasie, na druhej strane Malej Fatry po nočnom daždi samé hmly, všetky kopce skryté v oblakoch ako vrchol Babylonskej veže v učebnici náboženstva z detských čias. A nebolo to prvý raz, čo na martinskej strane Malej Fatry bolo nádherne a na žilinskej "namilúkedveš". Preto som operatívne zmenil rozhodnutie a pustil som sa zo Starého dvora cez sedlo Príslop a Sokolie do Tiesňav. Nie sú tam síce také výhľady, ako z vyšších kopcov Veľký Kriváň, Chleb, Veľký Rozsutec..., ale ocitnúť sa medzi tými skalnými ihlami, mať doliny s dedinami, tiesňavu s hadiacou sa cestou ako na dlani, to stojí za to...
Ján Urda
Filatelisti-dôchodcovia... na Choči
...alebo dôchodcovia-filatelisti? Oboje, a k tomu treba pridať ešte ďalšiu vlastnosť: nadšení obdivovatelia krás slovenskej prírody - turisti. Tohto roku sa uskutočnil v poradí už piaty ročník turistického výstupu filatelistov na niektorý z krásnych slovenských vŕškov. Po predchádzaúcich výstupoch na Kriváň, Ďumbier, Sitno a Poľanu tentoraz bol na rade Veľký Choč na rozhraní Liptova a Oravy. Opisovať Choč, súvislosti spojené s osobnosťami, nadchýňať sa tu zážitkami - to nemá význam. Kto ste tam boli, poznáte to z vlastnej skúsenosti, ďalší máte zážitky z iných podobných výstupov, no a tí, čo tomu neholdujete, iste si to viete predstaviť z nasledovných záberov.A tak teda zopár našich nadšencov dôchodcov-filatelistov-turistov ten Veľký Choč navštívilo. Zišli sa tu večne mladí z Topoľčian, Nitry, Piešťan, Bratislavy a Martina. My, starší, hľadáme to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje:-) A spájajú nás naše spoločné lásky: filatelia, obdivovanie krás vo všetkých podobách, večná mladosť...
Ján Urda
Pokazené hodiny
Pri vlaňajšej návšteve mesta Bardejov, ktoré v r. 2000 zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, som videl tieto stredoveké slnečné hodiny, ktoré okolo obeda boli v tieni, teda nešli, teda boli "pokazené". Neviem, či v čase stavby budovy, na ktorej stoja, mohli byť zatienené, alebo tieniaca budova bola postavená dodatočne, a teda jej majiteľ "narušil dobré susedské spolunažívanie":-)
Ján Urda
Železnica pre deti 2010
A zas je tu MDD. Pre malé i veľké deti na koniec týždňa (piatok, sobota, nedeľa) je pripravená aj každoročná akcia Železnica pre deti. Na svoje si môžu prísť malí i veľkí.Centrom akcie sú Vrútky, kde bude prehliadka železničnej techniky, starých vláčikov, parných rušňov a pod.Vlaky, ťahané parnými rušňami, pôjdu na týchto tratiach: * * *Piatok:* Vrútky - Martin - Harmanec - Banská Bystrica - Zvolen - Hronská Dúbrava - Kremnica- Vrútky (parné rušne Albatros a Zelený Anton), * * * Sobota: * Žilina - Vrútky (parný rušeň Albatros),* Vrútky - Kremnica a späť (parný rušeň Papagáj)* Prievidza - Vrútky a späť(parný rušeň Ušatá)* * * Nedeľa* Žilina - Vrútky (parný rušeň Šľachtičná)* Vrútky - Harmanecká jaskyňa a späť (dieselové motorové rušne)Podrobné cestové poriadky, ceny lístkov (deti do 15 r. zdarma) a ďalšie inormácie môžete získať na:http://vyhrevna-vrutky.sk/index.php?menu=4submenu=5Využite vhodnú príležitosť potešiť svoje ratolesti i seba!!!
