Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  296x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Cestovanie

Začarovaná čarovná Siná - I

Ján Urda

Začarovaná čarovná Siná - I

Keď som bol ostatný raz znova zvedavý na ten zázrak ľudového staviteľstva - artikulárny drevený evanjelický kostol vo Sv. Kríži pri Liptovskom Mikuláši, vyviezol som sa autobusom na konečnú - do dedinky Lazisko a odtiaľ potom peši späť. Okolo Laziska som si poobzeral okolitú prírodu a tak zdiaľky sa mi zapáčil jeden kopec v pozadí nad Laziskom - Siná. Trčali tam z neho bralá spomedzi okolitých kopcov Nízkych Tatier. Veľmi sa mi zapáčil, tak bolo okamžite rozhodnuté, na ktorý kopec sa najbližšie vyberiem. Aj som sa naň vybral, ale dostal som sa úplne inde.

  • 14. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 241x
  • 8
Ako keby uťal...

Ján Urda

Ako keby uťal...

V ostatnom čase som bol niekoľkokrát na Morave a v Poľsku. Len tak na skok, pozrieť sa na tú druhú stranu, hoci tam už vlastne tá druhá strana ani nieto. Žiadna pasová kontrola ani colná prehliadka, bez všetkého sa bývalá čiara len prešpacíruje. Do poslednej obce na našej strane vlakom alebo autobusom, do obce na druhej strane peši. A podobne späť. A všimol som si jednu vec: na našej strane kvalitou okresné cesty, na druhej strane aj keď nie diaľnice, ale aspoň rýchlostné cesty. Neviem však, či len pár km pri hraniciach, alebo aj ďalej do vnútrozemia. Tam som už peši nešiel a vidieť sa to nedalo.

  • 8. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 710x
  • 8
Slovenské Lurdy

Ján Urda

Slovenské Lurdy

Keď som sa vo štvrtok popoludní vracal z Oravskej Lesnej, kde som si bol pozrieť oravskú časť lesnej železničky, všimol som si na martinskej stanici pristavený vlak, okolo ktorého pobehovalo množstvo rôzne odetých mníšok a zopár nemníšok a zaparkované autá s ECV rôznych okresov. Mimoriadny vlak do francúzskeho pútnického miesta Lurdy.  Hoci na nasledujúci deň -piatok- som mal naplánovaný horný Liptov, plán som zmenil okamžite: v piatok budú slovenské Lurdy. Prišiel som domov, pozrel na nete turistickú mapu a vyhľadal dopravné spojenie. A tak som sa teda vybral za horárom Matúšom Lašutom a jeho zjavením na horu Žifčáková na Kysuciach.

  • 10. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 491x
  • 40
HLÚŽ - pripravená na sezónu

Ján Urda

HLÚŽ - pripravená na sezónu

Moje potulky po Slovensku ma zaviedli aj do Novej Bystrice - Vychylovky. V doline Chmúrna sa tam nachádza úzkokoľajná HLÚŽ - Historická lesná úvraťová železnica. Táto železnička je v súčasnosti jedinou podobnou fungujúcou železničkou v Európe. Kedysi boli na kysuckej a na oravskej strane dve samostatné lesné železnice, ich spojením úvraťovou časťou vznikla KOLŽ - Kysucko-oravská lesná železnica, ktorá viedla z Oščadnice na Kysuciach do Lokce na Orave a koľajnice mali celkovú dĺžku 110 km, z toho 61 km hlavnej trate. Zachoval sa z nej najzložitejší úsek z Vychylovky - Kubátkovia do Oravskej Lesnej - Tanečníka a vedie územím Múzea kysuckej dediny (skanzenu). Na trati je niekoľko úvratí. Úvrať je miesto, kde sa mení smer pohybu: do úvrate mašinka ťahá vláčik, z úvrate ho tlačí alebo opačne. HLÚŽ je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

  • 1. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
II - Krása dreva...

Ján Urda

II - Krása dreva...

...a chvála umenia. Keď som sa dopočul, že železice sa richtujú zrušiť spoj z Čadce do Makova, tak som sa vybral na takú okružnú cestu: autobusom Martin - Žilina - Bytča - Makov a odtiaľ vlakom Makov - Čadca - Žilina - Martin. Reku, posledný raz sa previezť po tejto trati. Keď sme prechádzali obchvatom obec Kolárovice (hneď pri Bytči), zazrel som tam dole v dedine akúsi záhradu s množstvom sôch. Pozrel som si na mape názov obce: Kolárovice. Doma som si nalistoval na internete informácie o obci a zistil som, že je tam čosi veľmi zaujímavé: Farská galéria v prírode. A tak nasledujúci deň moja cesta znova smerovala autobusom tým smerom, ale teraz len po Kolárovice. A tou krásou, čo som tam uvidel, som bol prekvapený. Veď posúďte sami...

  • 15. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 22
I - Krása dreva...

Ján Urda

I - Krása dreva...

...a chvála umenia.Keď sa tak túlam po tom našom Slovensku, všade sa stretávam nielen s krásnou prírodou, ale aj s nádhernými výtvormi našich šikovnch ľudí - známych, menej známych i neznámych ľudových umelcov. Jednou z takýchto oblastí je aj rezbárstvo. Drevené sochy, reliéfne obrazy... Stretnete sa s nimi po celom Slovensku nielen v múzeách, skanzenoch a kostoloch, ale aj na verejných priestranstvách našich miest a dedín na námestiach, pred reštauračnými zariadeniami, krčmami... Tu je niekoľko ukážok krásnych diel ľudových umelcov. U niektorých by som mohol uviesť autorov, u niektorých nie. S niektorými som sa stretol aj osobne. Zopár diel uvádzam na ukážku. Časom uverejním niečo z galérie rezbárstva na Orave i z farskej galérie na Považí.

  • 8. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 47
Zamrznuté vodopády

Ján Urda

Zamrznuté vodopády

Rád sa túlam prírodou len tak "naverímboha", kde ma oči zavedú. Ale aj tak plánovane, keď si dopredu dohodnem sám so sebou, kde sa zajtra alebo dnes vyberiem. Niekedy sa cieľ cesty mení až vo vlaku alebo v autobuse podľa okolností, napr. podľa počasia. Tak teraz zopár takých plánovaných vychádzok k zamrznutým alebo polozamrznutým zimným vodopádom. Nie každý z nich je v tomto období krajší ako v lete; na jar, v lete ale hlavne v jeseni je to farebne predsa len pestrejšie. Ale vidieť tie obrovské cencúle "živé", to stojí za to. O každom z týchto vodopádov platí v každom ročnom období: je ľahkodostupný, prakticky bez nejakých väčších výstupov. Dostať k nim by sa mohol poľahky každý.

  • 22. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 19
Jánošíkove diery - II

Ján Urda

Jánošíkove diery - II

Minule to boli zimné Horné diery, teraz to budú zimné Dolné diery a časť zimných Nových dier. Prečo z Nových dier len časť, uvidíte na fotkách. Z Horných dier som sa vrátil späť na Podžiar. Odtiaľ som mohol pokračovať tromi smermi: naľavo po žltej späť na autobus do Štefanovej, napravo tiež po žltej horou ponad roklinu Nových dier s krásnymi výhľadmi a potom Novými dierami na Ostrvné, alebo po modrej Dolnými dierami na Ostrvné. Vracať do Štefanovej sa mi ešte nechcelo, chcel som to popozerať všetko. Keby som šiel napravo horou, to by som sa potom musel vrátiť na Podžiar Dolnými dierami a potom znova dole Dolnými dierami na Ostrvné. Tak som sa rozhodol, že pôjdem dole po modrej Dolnými dierami na Ostrvné, tam sa vydám po žltej Novými dierami a Novými dierami sa na Ostrvné aj vrátim. Odtiaľ potom do Bieleho Potoka a na autobus do Terchovej.Tak som sa vybral dole po modrej značke Dolnými dierami

  • 9. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 39
Jánošíkove diery - I

Ján Urda

Jánošíkove diery - I

Začínal nový rok a ja som si skočil len tak za kopec, zvaný Veľký Fatranský Kriváň, ale nie cez ten kopec. Tak naokolo cez Žilinu je to predsa len pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie. Vyškriabať sa z našej strany hore pod Kiváň trvá dosť dlho a aj dole je to ešte ďaleko. Starý človek už toho toľko nevládze ako mladí. Z tej druhej strany sú tam dva krásne Rozsutce, Boboty, Sokolie..., ale hlavne Jánošíkove diery. Horné, Dolné a Nové. Krása. Tieto miesta navštevujem každoročne niekoľkokrát. Aj tento rok prvá moja cesta viedla do týchto miest. Kto to poznáte, viete to pochopiť, kto nie, po pozretí si fotiek možno pochopíte.

  • 7. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 53
Lúčanský vodopád

Ján Urda

Lúčanský vodopád

Lúčanský vodopád je jedným z najkrajších slovenských vodopádov. Patrí medzi päť vodopádov, ktoré sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky (Brankovský vodopád v Nízkych Tatrách, Kľacký vodopád nad obcou Vrícko v Malej Fatre, Lúčanský vodopád pod Chočskými vrchmi, Starohutiansky vodopád nad osadou Stará Huta pri Novej Bani a vodopád Bystrô pod Poľanou). Lúčanský vodopád sa nachádza priamo v dedine Lúčky, takže je najprístupnejším slovenským vodopádom. Až takmer pod vodopád sa dá dostať autom, len potom kúsok prejsť peši parčíkom. Pod vodopádom je menšie jazierko, často v ňom možno uvidieť divé kačky. Dobre pozorovateľný odspodu, zboku i zvrchu. Krásny v každom ročnom období. Najmohutnejší je na jar, keď sa na okolitých kopcoch topí sneh, alebo po väčších dažďoch.Lúčky ležia neďaleko Ružomberka na starej ceste, spájajúcej stred Liptova s Oravou. Neďaleko sa nachádzajú aj pozostatky Liptovského hradu, ktorý sa týčil nad starou obchodnou a vojenskou cestou z Poľska do Uhorska. Na hrad sa dá dostať z Lúčok cez Kalameny.

  • 1. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 420x
  • 43
Hornou Oravou

Ján Urda

Hornou Oravou

V tomto roku som ponavštevoval hádam všetky župy (v tom starom význame tohto slova) alebo stolice, s výnimkou asi jedinej: Zemplínskej. Tam ma cesta nezaviedla, ale na budúci rok sa to budem snažiť napraviť. Niektoré viackrát, iné len raz. V rôznych ročných obdobiach. Najviac návštev bolo v susedných regiónoch: na Kysuciach, na Orave a v Liptove, ak samozrejme nerátam domáci Turiec. Tentoraz Vám ponúknem zopár záberov z hornej Oravy.

  • 10. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 790x
  • 22
Maľované Čičmany II

Ján Urda

Maľované Čičmany II

Ďalšie fotografie krásnych maľovaných čičmianskych drevených zrubových domov. Môžete ich porovnať aj s drevenými zrubovými domami z poľskej dediny Chocholów.

  • 18. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 056x
  • 6
Maľované Čičmany I

Ján Urda

Maľované Čičmany I

Čičmany. Rozprávková dedinka s krásnymi akoby perníkovými domčekmi. Domčeky obyčajne natreté na čierno alebo tmavohnedo a pomaľované typickými ľudovými bielymi ornamentmi ako na výšivkách krojov. Nie sú to len dve najznámejšie v centre dediny: štokovej budovy múzea a informačného strediska s predajňou suvenírov. Takmer všetky domčeky sú pomaľované zrubové drevenice z otesaných brvien. Človek pri prechádzke dedinou sa cíti ako v rozprávke, obdivuje rôzne maľby. Niektoré z nich majú šindľové strechy, no väčšina je už pokrytá nedrevenou strechou: škridľami, plechom, eternitom alebo najnovšie asfaltovými šindľami. Čičmany. Každý už o nich počul, každý videl fotografie tých krásnych domčekov, mnohí ich navštívili osobne a nadchýnali sa tou nádherou. Čičmany ležia učupené tak trochu odstrčeno od sveta a od hlasvných dopravných ciest v kotline Strážovských vrchov. Už samotné spomenutie Strážovských vrchov navodzuje predstavu, že aj okolie dediny je krásne. A teda naozaj aj je.Dolná časť obce bola v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

  • 18. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 998x
  • 42
Rezbár Jan Zieder

Ján Urda

Rezbár Jan Zieder

Keď som zablúdil do poľského Chocholowa a túlal sa po dedine, natrafil som na peknú starú drevenicu, kde ma cez okno upútali nádherné drevorezby. Na dome ceduľa: "Izba regionalna v Chocholowie - Rekodzielo - rzežba Jan Zieder" - "Regionálna izba v Chocholove - Ručné práce - rezbárstvo Ján Zieder". Pretože aj sám trochu paktujem s drevom, neodolal som pokušeniu a pri druhej návšteve dedinky som navštívil aj ľudového umelca. Chlap v najlepších rokoch s nakrátko ostrihanými vlasmi a pestovanými fúzikmi práve ryl do podkovy nápis podľa priania mladého zákazníka. Druhý mládenec, už na prvý pohľad syn toho staršieho, začínal práve ryť do jaseňového "filungu" ornamenty, ktoré si tam nakreslil z predlohy na papieri. Počkal som, kým starší obslúži zákazníka a dal som sa do reči s ľudovým majstrom-rezbárom.

  • 2. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 32
Chocholów - dedinka na hranici - II

Ján Urda

Chocholów - dedinka na hranici - II

Ďalšie fotografie z dedinky Chocholów, tentoraz za pekného slnečného počasia.

  • 2. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 071x
  • 13
reklama
Chocholów - dedinka na hranici - I

Ján Urda

Chocholów - dedinka na hranici - I

Vybral som sa obzrieť si Suchú Horu, dedinku na hornej Orave na poľských hraniciach, kde som pred vyše polstoročím v auguste 1959 pred nástupom na vysokú školu brigádoval na rašelinisku. Boli to pekné časy, chodieval sem ešte vlak a my sme boli ubytovaní v barakoch neďaleko stanice, trocha bokom od dediny. Dnes už sem vlak nechodí, ani rašelina sa tu už neťaží.Konečná stanica autobusu - hranica. Spomienky a zvedavosť ma teda doviedli na hranicu. A tak som sa vybral až za hranice všedných dní - len tak peši cez čiaru na poľskú stranu. Tam hneď je dedinka Chocholów. Skôr by som povedal: Jedna dlhá ulica z oboch strán lemovaná drevenými domami. Dedinka, známa ako naše Vlkolínec, Podbieľ či Čičmany, zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Oproti našim trom dedinám je rozdiel v tom, že naše dediny sú ukážkou zakonzervovania starej dedinskej architektúry, akési skanzeny, kým poľská dedina je ukážkou vývoja dedinskej architektúry, kde sú nielen staré domy, ale aj domy novšie a stavajú sa i domy nové v novom štýle, všetko však drevené. Tu neskončil život niekedy na začiatku minulého storočia. My z takýchto dedín robíme len skanzeny bez vlastného života.

  • 2. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 698x
  • 22
Zo Štefanovej do Tiesňav

Ján Urda

Zo Štefanovej do Tiesňav

V lete som šiel zo Starého dvora vo Vrátnej do Terchovej cez Sokolie. Teraz pre zmenu som sa tam vybral z opačnej strany - zo Štefanovej cez Boboty. Obe vychádzky približne rovnakej úrovne, obe rovnako krásne. Do Štefanovej autobusom, odtiaľ po žltej smerom k Jánošíkovým dieram na Vrchpodžiar a tam odbočiť po zelenej do Tiesňav.Je dávno po hlavnej sezóne, tak v Štefanovej sme z autobusu vystupovali traja. Mladá dvojica šla predo mnou k Dieram, ja som odbočil na Boboty. Celou cestou som stretol na vrchole jediného turistu, o 2 roky odo mňa staršieho Moraváka z Třinca. Aj sme prehodili pár slov, veď debata trvala približne hodinu. Dôchodcovia-turisti vždy nájdu spoločnú reč a majú si čo povedať. Prvá časť vychádzky -stúpanie na Boboty- je len spočiatku záživná, keď je možné kochať sa okolitou prírodou, potom po vojdení do hory je to už len nepretržité stúpanie až na vrchol pomedzi stromy. Nevidíš ani naľavo ani napravo nič iné, len stromy a stromy a pred sebou pomedzi ne strmo stúpajúci chodník.Ale druhá strana -zostup do Tiesňav- tam sú už pekné výhľady na Štefanovú a okolie, do Vrátnej doliny, na náprotivnú stranu na Sokolie a sem-tam aj na Terchovú.

  • 26. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 981x
  • 29
Z Rajeckých Teplíc do Lietavy

Ján Urda

Z Rajeckých Teplíc do Lietavy

Rozložil som mapu, vytiahol cent, a cent a zakotúľal na Lietavu. Lietavu som už prešiel, keď som šiel z Lietavskej Lúčky do Podhoria. Tam nad ňou sa čnel Lietavský hrad. Tak teraz som sa vybral na tento hrad. A aby som toho videl viac, šiel som tam z Rajeckých Teplíc, lebo mapa ma upozornila, že sponad nich by mal byť na ne pekný výhľad. Blogerka Blanka zo Žiliny mi sľúbila, že mi zakýva, keď budem na hrade. Nekývala mi, márne som ju hľadal aj ďalekohľadom. A ja som jej kýval aj keď som sa spúšťal do Lietavskej Svinnej, aj z Lietavského hradu, reku, ak ma prvý raz nevidela.

  • 19. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 185x
  • 26
Hlbocký alebo Súľovský vodopád

Ján Urda

Hlbocký alebo Súľovský vodopád

A znova vodopád, tentoraz nazývaný Hlbocký podľa obce Hlboké n. V. alebo aj Súľovský podľa skalného masívu, v ktorom sa nachádza. Krásny vodopád a jeho okolie. Stačí spomenúť Súľovské skaly a človek hneď vie, že to musí byť niečo krásne. Súľovské skaly si človek automaticky spojí s krásnou prírodou, inak to ani nejde...Cesta k nemu prístupná, len taká mlá vychádzka do prírody. Do dediny Vás zavezie autobus a z dediny je to už len na skok - asi 2 km popri zurčiacom pôtočiku do lesa pod vysoké bralá, ktoré tvoria vodopádu akúsi korunu. Okrem veľkého vodopádu potôčik robí aj malé vodopádiky, keď voda skáče z balvana na balvan.

  • 12. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 212x
  • 34
Kalvária - Podhorie a Lietavská Závadka

Ján Urda

Kalvária - Podhorie a Lietavská Závadka

Turistické chodníky z Podhoria (modrá značka) a z Lietavskej Závadky (žltá značka) sa stretajú v hore na mieste, zvanom Pod Dubovcom. Odtiaľ ide spoločná modrá značka, lemovaná drevorezbami ľudového umelca znázorňujúcimi Krížovú cestu, do Roháčskeho sedla. Krásne precízne vypracované drevorezby. Pri druhej mojej ceste z Lietavskej Závadky 16. sept. práve tesári dokončievali prístrešok na konci Krížovej cesty v Roháčskom sedle.

  • 5. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
SkryťZatvoriť reklamu