Ján Urda
Dôchodcov vlaňajší letný mesiac - 4
Záverečné pokračovanie prechádzok dôchodcu bez ladu a skladu krížom-krážom po Slovensku.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Cestovanie
Ján Urda
Dôchodcov vlaňajší letný mesiac - 3
Tretí týždeň dôchodcovho putovania bez ladu a skladu krížom-krážom po Slovensku.
Ján Urda
Dôchodcov vlaňajší letný mesiac - 2
Tak už je všetko v suchu, klin a skrutky sú von a dôchodca vylihúva ďalej. Ľahší o nejaký ten kov, ale zas trochu zatrpknutejší. Koleno rozrezané a znova zašité. Aj diery po skrutkách sú tu, ale nič z toho nevidno: noha z nadkolenia po členok je zafačovaná. Po chodbe už pomaly chodí, ale štichy znamenajú zas nejaký ten čas bez prírody, bez potuliek. Zajtra, v piatok,sa už prace konečne zo špitáľa domov. Rozprávanie o vlaňajšom letnom mesiaci môže pokračovať. Začína krátkym pobytom pod Tatrami a výjazdmi odtiaľ. Pod Tatrami trávi dovolenku jeho syn s rodinou a dcérinou vnučkou, takže sú tam spolu jeho obe vnučky. A to je radosť s vnučkami.
Ján Urda
Dôchodcov vlaňajší letný mesiac - 1
Dôchodca vylihuje na posteli a je mu dobre. Na posteli v špitáli čaká na zajtrajšok. Presne na deň po 21 mesiacoch ho zbavia klina a skrutiek v ľavej nohe. Keď tento článok uzrie svetlo sveta, on bude akurát na operačnom stole možno celý v narkóze, možno len umŕtvená noha. Pred sebou týždeň starý netbook, do ktorého už z notebooku preniesol všetko svoje bohatstvo, a pomaly do dalšieho článku kladá písmenko za písmenom a spestruje to fotografiami. Spomienky na jeden mesiac vlaňajšieho leta, keď prechodil Slovensko krížom-krážom od Bardejova po Myjavu a od Starej Ľubovne po Fiľakovo. Krásy prírody, mestá, múzeá... Pre neho však najkrajšie hory, naše krásne slovenské hory.... Niektoré objekty navštívil prvý raz, ale tých je málo. V niektoré dni počasie až nepríjemne krásne, horúce, slnečné, v iné pochmúrne, ba až daždivé. Okrem dvoch trojdňových pobytov pod Vysokými Tatrami turistickou základňou všetkých jednodňových výletov bolo jeho mesto. No a pomaly si už richtuje zoznam, čo by mal pozrieť tohto leta, lebo v poslednom období takmer každé leto venuje jeden mesiac takýmto vylomeninám.
Ján Urda
Zimnou Šútovskou dolinou
Ťažko neposednému človeku obsedieť doma, keď je vonku krásne počasie. Je jedno, či je leto alebo zima. Príroda je veľmi silné lákadlo v každom ročnom období. A turčianska príroda si za svoju krásu naozaj zaslúži pozornosť človeka. A tak v jedno krásne januárové dopoludnie ako neposedný šarvanec som sa teda vybral Šútovskou dolinou hore popri Šútovskom potoku, aby som sa potešil tou krásou malého kúska našej prírody. Šútovská dolina sa nachádza v Krivánskej Malej Fatre. Sobotňajšie predpoludnie, silné mrazy, ktoré čiastočne miernilo slniečko, ale len tam, kde dočiahlo svojimi lúčmi. Veď ani slniečko sa nedostane všade. Sú miesta, dokonca obce medzi horami alebo na severných stranách podnožia horských masívov, kde celú zimu nezavíta slniečko.S tou krásou zimnej Šútovskej doliny, s polozamrznutým potokom, s polovodopádom a poloľadopádom sa tu chcem podeliť aj s Vami.
Ján Urda
Zimný výstup na Drienok
V sobotu sa uskutočnil zimný Primátorský výstup na Drienok. Aj ja som sa škriabal na ten kopec a zistil som, že tá kondícia spred dvoch rokov je už fuč. Možno je to tým, že toho roku budem mať už sedemdesiatku, alebo tým, že v nohe mám ešte stále klin so skrutkami a posledné dva roky toho pohybu bolo predsa len menej ako predtým a tým sa kondícia stratila. Nuž a keď som sa škriabal, ozvalo sa aj koleno a členok na "klinovej" nohe. Manželke to však nemôžem povedať, lebo by mi zatrhla hory, a život bez hôr - to by bola pre mňa polovičná smrť.Chcel som vidieť na tom kopci teplického primátora, ale keď som vyšiel hore, už tam nebol. Možno sme sa cestou stretli - ja hore, on dole - ako Martinčan ho nepoznám.
Ján Urda
Predslnovratné
V poslednú jesennú sobotu som sa vybral na hory pokochať sa krásou našej prírody. V pondelok mal nastať slnovrat a s ním mala odísť, tak ako každoštvrťročne, aj moja brada. Podľa povier našich prapra...prapredkov v ten deň bohyňa Zem porodila svojho syna Slnečného boha. V pondelok teda mala začať oficiálne zima, ale tam hore, tam krásna zima bola už dávnejšie. Dole v doline a v meste síce hmly, ale hore na Martinských holiach hneď z rána nádherné slniečko a krásna zimná príroda. Mrazy, skľavené ruky, ledva človek dokáže stisnúť spúšť. Čerstvo nabité baterky fotoaparátu v tom mraze poriadne dostávajú zabrať, po pár záberoch ich musím vymieňať a zohrievať vlastným teplom, aby sa zas na chvíľu spamätali. Postupne, ako pribúdalo času, aj hore sa to začalo zaťahovať a slniečko sa začalo skrývať. V tieto dni už furt len popŕcha a hoci sa slniečko k nám vracia, zatiaľ po ňom ani chýru ani slychu. Takže aspoň na pár fotografiách mráz, sneh, slniečko a jeho lúče s výjavmi "marťanskej" prírody.
Ján Urda
Putovanie
Pred týždňom, minulú sobotu, som sa vybral za snehom len tak porobiť zopár náladových fotografií zasneženej prírody. Chcel som Rusom na svojej ruskej fotostránke ukázať, ako vyzerá poriadna sibírska zima, keď u nich na Sibíri je teraz babie leto. A tak som sa vybral za zábermi do Vrátnej. Na tejto fotostránke uverejňujem denne 5 záberov a denná návštevnosť stránky je od 1500 do 2500 návštevníkov, ktorí si fotky otvoria vo veľkom.
Ján Urda
Dôchodca
Pretože môj blog je už čisto súkromným, na ktorom uverejňujem už len súkromné články, môžem tu písať aj čisto súkromné veci a podeliť sa so súkromnými názormi dôchodcu. A tu je teda jeden z článkov vyjadrujúcich moje názory a môj postoj k aktívnemu využívaniu dôchodcovského veku. Nevyužívam ho v Klube dôchodcov, lebo tam by som počúval hodne o chorobách, a to nie je pre mňa. Ale zato v Klube filatelistov, do ktorého musím každý pondelok za každého počasia, lebo som tam novinkárom (to znamená, že pre klub odoberám známky, rozdeľujem ich členom a vediem o tom finančnú agendu), hej. Sme počtom členov najväčší klub na strednom Slovensku, od maďarskej po poľskú hranicu. Druhý v poradí má približne polovicu členov, čo my.Tento článok je reakciou na článok istého blogera o dôchodcoch a na príspevok k nemu, kde sa zdôrazňuje peňaženka...
Ján Urda
Na sobotu alebo nedeľu
Vlani som o takomto čase ležal s nohou v nemocnici a kvôli tomu som musel vynechať celú jednu hubársku sezónu. A hubárenie je tiež jedným z mojich koníčkov. Od predminulej jesene som bol kocom júna a začiatkom júla znova na hubách. Sadol som na bicykel, vyviezol sa na Bystričku pod Lúčanskú Malú Fatru, bicykel nechal v chalupe a poďho do hory. Samozrejme, s fotoaparátom na krku. Kto sa tomu venuje, vie, aký je to pocit nájsť niečo také, ako je na nasledujúcich fotografiách. Všetky zábery sú z včerajšej prechádzky.
Ján Urda
Lúčanskou dolinou
Kúpele Lúčky. Prostred októbra, prvá nedeľa na liečení, prvý deň bez procedúr. Pekné nedeľné ráno, krásne okolie kúpeľov. Času habadej, čo robiť? Len sa vybrať hore dolinou po kedysi dôležitej ceste z Liptova na Oravu a ďalej do Poľska. Pred necelým týždňom som vymenil barly za francúzske palice. No a tak som šiel s palicami. Peši, ale s fotoaparátom na krku. A vychádzka stála zato. Priamo v dedine Vás upúta známy 12 m vysoký rozvetvený krásny kaskádovitý lúčanský vodopád, na kraji dediny pred kúpeľmi krásne lúčanské travertíny, ďalej v doline malá obora s čriedou statných starých i mladých diviakov, ďalej v doline zátišia s potôčikom, vyššie krásne výhľady na okolité kopce a bralá, najmä na veľmi fotogenický Choč, na ktorý je z tejto strany tiež jeden z možných výstupov. Keď som sa dostal až na rozhranie Liptova a Oravy, otočil som to a vrátil sa späť dole dolinou...
Ján Urda
Železnica pre deti 2009 - Fotky
Aj ja som sa, podobne ako každý rok, bol pozrieť na rušne. Z akcie som mal článok a fotografie vlani, teraz prikladám fotografie ďalšie. Počasie akcii neprialo tak ako vlani, napriek tomu záujem verejnosti bol značný. Nejdem ukazovať zábery tých mašín, ktoré som uverejnil vlani, alebo to, čo uverejnili už dvaja blogeri, ale zamerám sa na ďalšie oblasti, ktoré boli na prehliadke k nahliadnutiu.
Ján Urda
Ontário
Veľkonočný piatok, nádherné slnečné počasie. Krásne nebo, modrá obloha, na nej sem-tam nejaké obláčiky, nie však dažďové. V Turčianskej záhradke pravá jar, hore na oplotení záhradky po kopcoch ešte plno snehu. Takmer presne po deviatich mesiacoch od poslednej prechádzky na bicykli sadám prvý raz na favorit a vydávam sa takmer presne po roku opäť na malý podkrivánsky cyklookruh. Tentoraz som však k nemu pridal ďalšie exkluzívne miesto - vrútocké Mexiko. Ľavá noha síce furt napuchnutá, v nej ešte kovový klin a skrutky, trošku aj pobolieva, ale nevydržal som už viac. Tie nádherné pocity z krútenia pedálmi a mierneho vánku až vetra sú neopísateľné. Nieto nad pohyb na zdravom turčianskom vzduchu. Záberov som porobil neúrekom, tu sú tie z jazera Ontário spod Krivánskej Malej Fatry.
Ján Urda
Choč - pokus druhý
Toľko ospevovaný Choč nedá človeku pokoj, ak môže mať príležitosť z neho sa pozrieť po blízkom i vzdialenom okolí. A za pekného počasia tie výhľady na všetky strany sú naozaj uchvacujúce a dovidieť z neho naozaj široko-ďaleko. Môj prvý tohoročný pokus o výstup na Veľký Choč stroskotal na zranenom ľavom kolene. Ale človek by sa nemal vzdávať po prvom neúspešnom pokuse. O týždeň nato, štyri a pol mesiaca po oprave otvorenej zlomeniny ľavej nohy, tu bol na rade ďalší pokus s už vystrábeným kolenom a keby sa ani ten nevydaril, nasledoval by znova ďalší. Jednoducho som taký tvrdohlavý baran, že keď si takéto niečo zaumienim, idem za tým aj cez vlastnú mŕtvolu:-) Trasu od Ružomberka popri Likavskom hrade na Choč som už poznal z dávnejšej minulosti, z Lúčok pred týždňom som sa vyteperil dosť vysoko pod vrchol, takže z toho smeru tiež čo-to poznám, teraz som na to teda išiel z opačnej, oravskej strany, z Valaskej Dubovej. V nedeľu tá hromadná doprava je dosť riedka, tak som to skúsil stopom, a dobre som spravil.
Ján Urda
Choč - pokus prvý
Byť tak pod Chočom a nepokúsiť sa o jeho zdolanie, to by som sa nikde nemohol ani priznať. Na Choči som už kedysi bol, ale toto bola vhodná príležitosť znova si to zopakovať, dokonca inou trasou. A tak štyri mesiace a týždeň po operácii otvorenej zlomeniny nohy, týždeň po vychádzke na Liptovský hrad a tri dni po vyškriabaní sa na Turícku Maguru som sa teda v nasledujúcu nedeľu odvážil na ten toľko ospevovaný Veľký Choč. Z kúpeľov Lúčky to podľa turistickej značky má trvať turistovi len tri a štvrť hodiny, s mojou nohou som počítal tak štyri a pol až päť. Tak som sa vybral hradskou krásnou Lúčanskou dolinou, spájajúcou Oravu s Liptovom, z ktorej som asi po 25 minútach odbočil podľa turistickej značky popri horskom potôčiku Jastrabou dolinou. Spočiatku trasa vedie lesnou zvážnicou s miernym stúpaním, potom, keď ju opustí, pokračuje strmým stúpaním dolinkou s potôčikom. Pretože v noci pršalo, hore sa šlo zle, blatistá hlina šmykľavá, mokré lístie tiež, stúpanie strmé...
reklama
Ján Urda
Turícka Magura
Turícka Magura je jedným z menších vrchov Chočského pohoria. Vypína sa nad dedinkou Turík, na internetovej turistickej mape (www.turistickamapa.sk nesprávne pomenovaná ako Turnianska Magura) má zaznačenú výšku 1085 m. Pretože na okolí je tých od nej vyšších a zaujímavejších kopcov habadej, o Turícku Maguru turisti ani nezakopnú. A pritom keby bola kdesi na dolniakoch, tak je ospevovaná ako neďaleko nej čnejúci Veľký Choč. V strede týždňa som mal voľné popoludnie bez procedúr, do večere ďaleko, tak čo robiť? Sadnúť si na pivo alebo kávičku a obzerať pekné pacientky, čumieť do televízora, zdriemnuť si, alebo len tak sa vybrať niekde von s turistickými palicami? Rozhodol som sa pre to posledné, veď taká prechádzka je osožná nielen duši, ale aj alebo najmä postihnutej nohe. Tak teda hor sa kdesi hore, kde ma oči zavedú a nohy donesú. Oči sa vybrali len tak, nad kúpele, nohy ich niesli a tak po lesnej zvážnici, dosť strmej, ale nie veľmi náročnej, som vyšiel sám neviem ako na Turícku Maguru s krásnym výhľadom na Malý a Veľký Choč. Dalo by sa pokračovať aj ďalej na Choč, ale v novembri sú predsa len už tie dni dosť krátke, zmráka sa skoro a okrem toho by bolo potrebné zostúpiť do hlboke
Ján Urda
Nad emisným plánom 2009
Emisný plán Slovenskej pošty, a. s. na rok 2009 sa vyznačuje niekoľkými zvláštnosťami: vyjde prvá eurová známka v hodnote 1,- euro a potom nasleduje séria 12 známok kostolov, kláštorov a kaplniek v eurovej mene, ďalej Osobnosti (Aurel Sloboda a Žofia Bosniaková), Bienále ilustrácií Bratislava, Ochrana prírody (korytnačka, salamandra), Umenie (Ján Mudroch, Cyprián Majerník), spoločné vydanie s Rakúskom (2 známky) a tradičné každoročné známky veľkonočná a vianočná. Končí éra korunových známok, začína éra eurových známok. Korunové známky budú platiť aj naďalej, ale len do 31. 12. 2009. Po tomto termíne Slovenská pošta všetky svoje zásoby korunových známok zoskartuje. Od 1. 1. 2010 bude možné používať len eurové známky a tzv. "večné" známky bez uvedenej hodnoty. Začína nová doba vo vydávaní slovenských poštových známok, vhodná pre začatie zbierania tými, ktorým sa slovenské známky páčia.
Ján Urda
Liptovský hrad
Keď ma koncom júna operovali na otvorenú zlomeninu predkolenia a členka ľavej nohy, dal som si taký vnútorný záväzok, že do pol roka musím zdolať jednu tisícovku. Pred zranením som používal len turistické palice na túry. Po operácii som tri mesiace chodil s barlami, potom s francúzskymi palicami, zdedenými ešte po nebohom svokrovi a potom som po dvoch týždňoch odložil aj tie. Prejavila sa výborná práca martinských chirurgov. Presne na deň po štyroch mesiacoch od operácie, ešte s klinom a skrutkami v nohe, som si teda znova navliekol na opasok ťapku vo vybíjanom koženom obale, naplnenú domácou slivovicou, nabalil do plecniaka nejaké občerstvenie, na krk zavesil fotoaparát, obul turistické topánky, vzal turistické palice a hajde na 1000 m. n. m. položené zostatky Liptovského hradu splniť si svoj vnútorný sľub. Noha s cudzími časťami vo vnútri síce ešte pripuchnutá, no ale čo človek neurobí pre svoje duševné pohodlie? Tak som si splnil svoje predsavzatie s dvojmesačným predstihom. A prechádzka to bola nádherná. Ráno hmly, ale potom ich slnko rozohnalo kade ľahšie a výhľad z vrcholu bol očarujúci. A vyzeralo to tam ako na korze: turistov ako maku a nielen slovenských, aj českých, poľsk
Ján Urda
Ty budeš dlho žiť
Manželka sa vrátila z nákupu a hneď od dverí mi s úsmevom zvestuje: - No, ty budeš dlho žiť! A ja, že prečo? A ona: - Stretla som Ivana (to je tak trochu šibnutý asi 30-ročný chalan zo susedného domu) a spytoval sa ma, kedy si mal pohreb, lebo počul, že ťa zrazilo auto a vôbec ťa už nevídať na bicykli.
Ján Urda
Z mojej dovolenky
Päť týždňov som prežíval nádhernú dovolenku na slnečnom ostrove Špitál. V živote by ma nenapadlo, že aj slovenský dôchodca si niekedy bude môcť dovoliť takýto prepych. O nič sa nestarať, každý ho obskakuje, samé milé usmiate mladé dievčatá a panie ho obletujú. Vždy som myslel, že takáto dovolenka snov je len pre horných desaťtisíc, a tu ho máš: prišiel som k nej ako slepé kura ku zrnu bez vlastnej zásluhy. Stačilo byť v pravý čas na pravom mieste a stretnúť sa tam so svojim dobrodincom, ktorý mi takúto nádhernú dovolenku zasponzoroval a ktorému aj touto cestou ďakujem za pekný dar.
