Ján Urda
Voľby 1992 - Kandidáti a volebný program
Pokračovanie 1. časti - Charakteristika najvýznamnejších strán a hnutí z hľadiska riešenia štátoprávneho usporiadania vo volebnom programe a hlavných predstaviteľov na kandidátkach
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené

Pokračovanie 1. časti - Charakteristika najvýznamnejších strán a hnutí z hľadiska riešenia štátoprávneho usporiadania vo volebnom programe a hlavných predstaviteľov na kandidátkach

Zanietenci z rušňového depa vo Vrútkach každoročne k Medzinárodnému dňu detí organizujú rôzne akcie. Ani dnes to nebolo inakšie. Začalo to už včera, pokračovalo dnes a skončí zajtra. Tak som si tam skočil a na bicykli som si odskočil aj k Domašínskemu tunelu , kade prichádzal osobný vlak, ťahaný krásnym parným rušňom 498.022 - Modrý Albatros. Ďalší vlak do Vrútok prišiel z Liptovského Mikuláša, ťahaný rušňom 486.007 - Zelený Anton. No a o zábery tých starých rušňov sa chcem s Vami podeliť. Fotografie parných, dieselových, diesel-elektrických... rušňov sú v ďalšom článku (kto chce vidieť viac fotografií, nech klikne na nasledujúci odkaz): Para a dym - Fotografie. Trošku zvláštne pôsobí elektrické trolejové vedenie a para s dymom rušňa, nie?

Zas som sa pozrel do svojej knižnice a tentoraz som vybral z nej Literárnu rukoväť pre najvyššie triedy stredných škôl slovenských od Dr. Jána Menšíka z r. 1922. Odobrená (schválená) bola ministerstvom školstva a národnej osvety v Prahe. Je to zaujímavé čítanie: hoci je určená pre slovenské školy, omnoho väčšia časť je venovaná českým osobnostiam. Ale niet sa čomu diviť, veď... Úvod začína takto: Dejiny československej literatúry sú spojené ako osobitný výraz kmenového ducha obidvoch vetví jednoho národa, ktorý rovnakým spôsobom spracúva cudzie vlivy vo svojom duchu.... Teda jeden československý národ s dvoma vetvami, československá literatúra, a pomaly aj snaha o československý jazyk, vrcholiaca pravidlami z r. 1931...

Spišská Sobota je súčasťou Popradu. Už v r. 1950 bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má bohatú vyše 750-ročnú históriu. V stredoveku, najmä po príchode saských Nemcov, patrila medzi najvýznamnejšie spišské mestá - Levoču, Kežmarok... Má mnoho kultúrnych a historických pamiatok. Najvýznamnejšími sú gotický katolícky kostol sv. Juraja z r. 1516 s oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, renesančná zvonica z r. 1598 a klasicistický evanjelický kostol z r. 1777. Ponúkam Vám prechádzku po tomto mestečku.

Jordán, potok neďaleko nášho sídliska. Vyjdem na kopček za domom, posledným domom v ulici, na úbočí je malá divoká horička, cez ňu prejdem a som v poli. Kúsok prechádzky poľnou cestou a som pri potoku Jordán, kam chodievam dosť často poprechádzať sa. Len tak, popočúvať to ticho a vidieť tú divokú prírodu. Veď príroda je najlepším umelcom.

Niekoľko ďalších záberov z túry Šútovo - Fatranské Kriváne - Turčianske Kľačany, ktoré sa do predchádzajúcich článkov nespratali, tentoraz bez komentára.

Pokračovanie článku spred hodiny - v prvej časti trasa zo Šútova na Veľký Fatranský Kriváň a ďalej na Malý Fatranský Kriváň, teraz jej pokračovanie z Malého Fatranského Kriváňa cez Suchý a Kľačiansku Maguru do Turčianskych Kľačian.

Jeseň je vhodná doba na turistické túry. Slnko už tak nepáli, skôr človek musí byť pripravený na chladnejšie počasie, najmä vo vyšších polohách. Nádherne sfarbená príroda sa ukladá na zimný odpočinok. Jedinou nevýhodou je, že dni sa rapídne skracujú. Radosť počúvať ráno chrupkanie zamrznutej zeme pod nohami, ktorá sa však cez deň zohreje a chodník sa stane blatistým, šmykľavým, blato sa lepí na topánky, nohy oťažievajú... Ale večer sa cítiš ako vymenený, lepšie ako ráno. Tak aj ja som sa vybral na dva Kriváne, Pekelník a Suchý v Krivánskej Malej Fatre. Pozrel som si na jednej českej stránke predpoveď počasia pre Snilovské sedlo: vo štvrtok tam už malo pršať, tak rýchlo v utorok, kým je ešte pekne, v stredu už môže byť premenlivo. Ráno z domu ešte za polotmy, večer domov už takmer za tmy. Ale túra to bola nádherná. Kto poznáte tie časti Malej Fatry, iste mi dáte za pravdu, že za pekného počasia je to nádhera. Krajší výstup je síce popri Šútovskom vodopáde a Mojžišových prameňoch, ale to som spolu s Hromovým a Chlebom opísal vlani v jeseň.

Napriek tomu, že počasi bolo pomerne zôé, predsa len sem-tam sa ukázalo aj slnko, a vtedy to stálo za ten pohľad. Celé dva dni z týždňa boli nádherné.

Začiatkom augusta sme týždeň strávili pod Tatrami. Týždeň, ktorý nebol veľmi k svetu, pekné len dva dni, vo zvyšné sa nedalo prakticky nič plánovať a a aj z toho mála ešte menej uskutočniť:-) Tu sú zábery Tatier v niektorých dňoch spod Tatier. Ale panoráma Tatier aj napriek počasiu pekná.

...alebo: Doma je len doma. Boli sme týždeň pod Tatrami. Vítalo nás tam nepekné počasie, ktoré okrem dvoch dní trvalo celý týždeň. A aby toho nebolo dosť, hneď na druhé ráno ma chytili žalúdočné ťažkosti a k tomu ma pichlo, a pridali sa bolesti v krížoch. S takými vecami k doktorke nechodím, to sa predsa vylieči aj samo. Vyznávam zásadu, že každá takáto choroba musí mať jednu z dvoch príčin: buď hlad, alebo naopak, prejedenie sa. Hlad neprichádzal do úvahy, takže možné bolo len prejedenie. V Tatrách som sa teda v prvé dni liečil suchým chlebom a nesladeným čajom. Ale ani to nepomohlo. Žalúdočné ťažkosti síce prešli, ale bolesť v krížoch trvala počas celého pobytu pod Tatrami a neodišla ani doma. Až minulý týždeň v stredu...

Atila. Boží bič. Vodca Húnov, ktorých hordy v 5. storočí n. l. pustošili Európu medzi Kaukazom, Rýnom a Dunajom. Atilov hrob dávno budil záujem hľadačov pokladov vo veľkej časti Európy. Jedným z nich bol aj Ing. Fr. Štěpán, hlavný komisár Výskumného poľnohospodárskeho ústavu v Záturčí, ktorý hľadal Atilov hrob a v ňom nesmierny poklad v kopci Hrádok na severnom okraji Martina. Ako sa k tomu dostal a ako to skončilo?

V domácej knižnici mám malú zbierku básní. Vydaná bola v r. 1918 v New Yorku. Věštci a proroci. Z československých básníků nové doby vybral a upravil Ferd. Písecký.

Stalingrad. Mesto na Volge stalo sa symbolom zvratu v priebehu 2. svetovej vojny. Stalingradská bitka považovaná za najväčšiu a najdôležitejšiu bitku 2. svetovej vojny. V stalingradskom kotle bolo obkľúčených 22 nemeckých divízií s počtom 300-tisíc mužov a množstvom vojnového materiálu. Zaujímavé je porovnať pamäti V. I. Čujkova, veliteľa 62. armády (po bitke 8. gardovej armády): Od Stalingradu po Berlín a W. Adama (pobočníka veliteľa 6. armády Paulusa): Bol som Paulusovým pobočníkom.

Nie popri tom, v ktorom Ján Krstiteľ krstil ľudí, medzi nimi aj Ježiša Krista. My, Martinčani, sme aj v tomto sebestační. Máme svoj turčiansky Jordán. Teda prechádzka popri tom našom, martinskom, ktorý dostal názov od starej turčianskej osady Jordán, patriacej kedysi dávno pod sklabinské panstvo. Malý potok pár desiatok metrov od nášho sídliska, len tak za chrbtom, kam chodím občas na prechádzky. Bystrý zurčiaci potok, divoké okolie okolo neho, staré vŕby, mnohé z nich vyvrátené, nejedna tvorí mostík ponad Jordán...

Zas sa vraciam do mojej najranejšej mladosti na Málinci, pospomínať si na to, čo mi ešte ostalo v pamäti z nej. Zimné dni a večery na dedine kedysi. Keďže nebolo elektriny, nebolo ani rádio či televízia, ale ľudia pritom žili akosi družnejšie vo svojich starostiach i radostiach.

Aj taká sa môže stať - večer zapakuješ ako obvykle, cez noc zamrzne, napadne troška sniežika, ráno sadneš, naštartuješ a havaruješ.

Včera dopoludnia pršalo. Popoludní okolo druhej mi manželka vraví: Prebehni na Bystričku pozbierať napadané jablká na makovo-jablkovú štrúdľu!. Vezmem bicykel a idem, veď čože, nielen preto, že manželkine slovo je súčasne aj nepriamym rozkazom, ale aj preto, že je to pre mňa vždy uvoľnenie a príjemný oddych. No a keď som už na Bystričke, tak si nedám ujsť príležitosť prejsť sa po hore s fotoaparátom a tentoraz aj so sieťkou vo vačku. Páčia sa mi staré stromy, kmene, kde nad zemou sú rozťahané korene, také tie veľké bonsaje. Počasie premenlivé, chvíľku sa mračilo, ale nepršalo, chvíľku sa usmievalo aj slnko, ale dosť chladno.

O pánskej jazde troch Janov do Soči cez Zakaukazsko som už dvakrát písal. Tu Vám predkladám tretí príbeh z tejto cesty.