Každý si pod peknou záhradkou predstavuje niečo iné. Mne sa páčia záhradky také trochu divoké, nie samé hriadky kvetov, ktoré treba stále plieť, okopávať, presádzať a čojaviemčo ešte ďalšie. Tu si môžete pozrieť, čo sa páči mne. Táto malá záhradka je spojená s dvorom pri chalúpke. Sú v nej tri jablone, jedna čerešňa, jedna slivka a zopár roztatárených kríkov ríbezlí. Mám tam dve svoje malé zákutia: jedno s celoročne zelenou plazivou zimozeleňou, asi polmetrovou malou sosnou a maličkou tujou, ktorú takmer ani nevidno spod zimozelene, druhé s vysokánskou trávou a malými opadavými listnatými stromčekmi lipy, buka, duba, brezy a celoročne zelenými ihličnanmi smreka, borovice a tisa a medzi nimi mach, hadie rebro (papraď), jahody, tak ako to v hore býva. Tieto zákutia nevyžadujú takmer žiadnu opateru. No a okolo plota ruže kríkové i popínavé, ktoré sa po ňom ťahajú a za ich kvitnutia je celý plot samá ružička. A za chalupou v medzierke so susednou drevenicou ešte veľa popínavého brečtana, zaľahnutého na zemi i ťahajúceho sa hore po zadnej strane kôlničky. Žiadne jazierka, potôčiky s mostíkmi, hŕby skál, na to by nebol ani pľac. Chalupa, ktorá nie je trvalo obývaná, má byť na oddych, nie
