Človek, Európan, Slovák, syn, brat, priateľ, kamarát, autor, kolega, spoluobčan, milovník humoru aj umenia a N-počet rôzneho. Som vedomie, som prítomný okamih, život sa díva na svet mojimi očami. Pokoj, radosť, odhodlanie žiť naplno s tvorivosťou aj láskou, to stojí za uskutočňovanie s Vami... Zoznam autorových rubrík: politika s humorom, politika a spoločnosť vážne, vlastná próza, vlastná poézia, tomu nerozumiem ?, mini-zamyslenia, o mne, o vás, HAL a PARTŇA, COMMENT, TOTAL-ABSURDUM, HLAVOLAM, humôrky, POLEMIKA, BEAUTIFUL MIND, MOMENTKA, apologetika, NE-PODAROK, MY-S-TIF-I-KÁCIA, ČIERNY humor, Súkromné, Nezaradené
Ty vieš veľmi dobre, že neznalosť ospravedlňuje. Nie neznalosť svetských zákonov, to je o inom. Ak niekto nevie a nepozná čosi, tak v morálnej rovine je ospravedlnený. Ale, ak pozná, vie podstatu, vie o praxi, mal tú možnosť si na vlastnej koži skúsenostne niečo overiť, tak sa vyhovárať nemôže. Nuž, azda aj môže, ale sú to len výhovorky.
Pamflet (t.j. hanopis) „Pravda o odvolanom arcibiskupovi“ od Šebastiana Laba „SJ“ je a zostane pre mňa poslednou kvapkou v kauze Bezák. Po tomto kroku by som emeritnému agentovi Svätoplukovi neveril ani vtedy, keby slávnostne napochodoval pred našu bránu, a to v sprievode archanjelov či nejakých svätcov. Viem si však predstaviť úplne iných sprievodcov. Lživé tvrdenie: „...som nikdy s ŠtB vedome nespolupracoval, čiže nikdy som vedome neposkytol ŠtB informácie, ktoré by poškodili Katolícku cirkev alebo ktoréhokoľvek spoluobčana. Príslušníci ŠtB si vynucovali stretnutia so mnou. Pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre mňa ponižujúce, som sa snažil ochraňovať záujmy Cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam.“ Zostane iba lžou. Klamstvo sa nikdy nemôže stať pravdou, a to rovnako ako aktuálny pamflet - hanopis.
Že v spoločnosti existujú najrôznejšie profesijné, názorové, záujmové, vedomostné, politické, zberateľské a iné skupiny, spolky, organizácie, združenia, je takmer logické. Občas niektoré vyvolávajú „umelé problémy“, alebo sondujú akceptáciu či reakcie obyvateľstva, a to nastoľovaním vymyslených sporov... Namiesto uspokojenia sa s reálnymi problémami, ktoré má akákoľvek spoločnosť, namiesto sondovania aktuálne dôležitých vecí, dostáva sa na povrch aj to, čo by tam nemuselo vôbec byť. Mne pondelkový „fake“ o slovenskom IT manažérovi, ktorého údajne vyhodili z práce za virtuálne zastanie sa „tradičnej“ rodiny, pripadá ako dokonale mediálne zmajstrovaná rozprávka, za ktorú by si autor zaslúžil celosvetovú anti-cenu Hansa Christiana Andersena (hoci ten by sa zrejme v hrobe nechápavo čudoval).
Keď som si prečítal príspevok „Reklama na homosexualitu“ od T. Valacha, nevedel som, či mám plakať, alebo sa radšej zasmiať a nechať to tak. Ale v Katechizme existuje tzv. 6. cudzí hriech: „Mlčať pri hriechu iných.“ A 4.: „Súhlasiť s hriechom iných.“ Na druhej strane, „...kto súdi brata, robí chybu a skončí tak, že bude súdený tým istým spôsobom“, upozornil pápež František vo svojej rannej homílii počas sv.omše v Dome sv. Marty v pondelok 23. Júna 2014. Chápem autorove mylné uvažovanie, nakoľko som sa tiež obdobne kedysi mýlil, (súdiť ho nie je cieľom), núkam krátke zamyslenie...
Nie som zástancom názoru, že by sme museli vždy a všade so všetkým súhlasiť (ako podmienka spolužitia), ale máš pravdu, to naše slovenské KBS mi svojím „Vyhlásením k šíreniu rodovej ideológie“ privodilo smútok a tvoje slová: „...cirkev naozaj používa zastrašovanie pre získanie politickej moci, nabáda k iracionálnemu odmietaniu názorov bez argumentácie...“ sú žiaľ reálne.
Je to len pár dní, čo v diskusnej relácii TA3 na tému dňa premiér bohorovne tvrdil, že jeho strana je stabilná a žiadne ohrozenie postavenia jej nehrozí, to si len novinári furt vymýšľajú a je všetko v najlepšom poriadku. A tých hodín ani neprešlo veľa preveľa a máme tu oznam o pracovnom sneme za desať dní...
Keď som uvažoval nad tým, ako by sa dal text starozákonného Desatora pretlmočiť do moderného jazyka súčasnosti, ktorý by bol pokiaľ možno čo najjednoduchší a zároveň ponechal podstatu, spomenul som si na Teba a na Tvoj bytostný odpor voči všetkému, čo len trochu pripomína duchovno, vieru, prípadne náboženstvo. Pokúsil som sa zapojiť moje „básnické umenie”, ale aj trochu zmysel pre humor a prirodzený cit pre jazyk, ale neviem, či je to tip top. Ako hovoria dávne rukopisy, ak so mnou písal Duch svätý, tak to nebude treba spáliť ani zničiť, hoci, pred pár storočiami...
Článok Branislava Dudáša „Prečo som ateista“ som si prečítal najmä preto, že som si všimol vysoký počet priaznivých klikov v kolónke „Vybrali sme“ za ostatných 7 dní. Číra zvedavosť. A aj keď som si Tvoj článok prečítal, v prvom momente som uvažoval, či to nie je nejaký intelektuálny výstrelok, ako keď sa niekto vsadí, že napíše čokoľvek, len mi zadajte tému. Ale nech už je to akokoľvek, reku, pokúsim sa odpovedať ako keby to bolo pre záchranu jedného konkrétneho života. Vopred však pokorne uznávam, možno pôjde iba o moju márnu snahu a ten zámer sa mi nepodarí...
Niektorí fyzici vraj tvrdia, že údajne hmotný svet ako taký je vlastne časopriestorom obrovských rozmerov a súčasne v ňom koexistuje 33 verzií naraz a v každej sme a aj žijeme 33 svojich rôznych verzií života, pričom navzájom o sebe nevedia. Nie som odborník, zrejme je rozdiel len v akomsi posune frekvencií. Chytili sa toho tvorcovia sci-fi literatúry a aj fabrika na TV-sny v LA... Prečo by nešlo aspoň na jeden pokus predstaviť si, v duchu čierneho humoru, ako sa v jednej z mnohých verzií sveta lúči jeden odchádzajúci prezident? A nemusí to byť žiadna tragédia.
Tak zrejme najväčšia haluz tohto týždňa je zaiste myšlienka istého politika, ktorý si nevie predstaviť prítomnosť cudzích vojsk na našom území. Nevie si predstaviť, žeby na našom území boli cudzí vojaci na základniach. Inšpirovalo ma to k malému humoristickému zastaveniu, čo všetko si neviem predstaviť. Akákoľvek podobnosť s realitou je úplne zámerná v zmysle čierneho humoru.
Pavol Hrušovský ubezpečoval ostatných poslancov národnej rady, že politickej strane kdh ide len o dobrý úmysel, keď sa pridali k strane smer v snahe o zmenu Ústavy. V prvom momente som si spomenul, že cesta „kamsi“ je vydláždená dobrými úmyslami, vošlo to už do análov ľudovej slovesnosti ako zaužívaná fráza. A do páru sa tiež hovorí: „Ak niečo môže byť zneužité, skôr či neskôr to bude zneužité. História nás bohužiaľ o pravdivosti tohto citátu presvedčila nespočetnekrát.
Peklo je miesto alebo aj stav duše, kde už niet nádeje. To je čosi takmer neuveriteľne odporné, až strašné. Stav bez možnosti naplnenia. Predstavte si, že žijete v spoločnosti, kde nikto nikomu nemôže dôverovať, kde každý každého môže podraziť, kde absentujú vyššie hodnoty.
Čo to dá humoristovi profesionálovi, aby vymyslel, stvoril, zhmotnil nejaký dobrý nápad, ktorý by rozosmial, zaujal, rozveselil publikum! My na Slovensku však máme politikov, ktorí vedia vyprodukovať toľko humoru, že si aktívni humoristi môžu pokojne vlasy trhať na hlave, ak ešte nejaké majú. Premiér Robert Fico „údajne“ uviedol, že slovenskej politike zrazu nerozumie, a to je v nej už 23 rokov.
Ak niekto napíše slovo „neonacizmus“ – čo prezrádza definícia? Neonacizmus je politicky vzniknutá ideológia, ktorá vychádza z pôvodného nacizmu, vznikol až po skončení druhej svetovej vojny. Neonacisti vychádzajú z tézy o nadradenosti bielej rasy. Medzi hlavných nepriateľov označujú imigrantov, komunistov, liberálov, cigánov, ale predovšetkým Židov.
Apokalypsa, ktorá je zakončením Písma svätého, je zjavená pravda a popis duchovných vecí o konečnom víťazstve Boha v zápase proti temnote a zlu, napísané svätým Jánom jazykom tohto sveta. V prenesenom význame sa termín apokalypsa používa na označenie čohosi katastrofálneho, končiaceho do definitívneho konca, odkiaľ niet návratu. A v ére revolučných aj evolučných zmien kdekto vidí „koniec“ v každom náznaku vývoja či ráznej premeny. Pridajme k tomu eventualitu zneužitia zbraní hromadného ničenia alebo pandémiu eboly a máme strašidelný komplet.
Ostatné dva dni prezentovala česká televízia pohľady dokumentaristov na Rusko a Ukrajinu, tak trochu pohľad do života na inej galaxii, ako keby sme očami odvážlivcov mohli nakuknúť do sveta, ktorý je bizarnejší a fantastickejší, než v tých najvymyslenejších filmoch z hollywoodskej produkcie.
Je rozdiel, či sa komukoľvek nonsens prihodí, či sa stane, aj keď nechceme. A opačne, dá to námahu, ak je nonsens zámerne vytvorený a aj želaný. Najokatejšie sa nechcený nonsens prejavuje u politikov, ktorí sú prví poslední v tom, kto si ich za žiadnych okolností neželá. Samo sebou, ohrozuje to ich imidž a prípadnú možnosť znovuzvolenia.
Pri tom, ako sa stretávam s najrôznejšími článkami v médiách, pri rôznom overovaní informácií, pri prekladoch z jazyka do jazyka, ale aj pri samotnej tvorivej činnosti, ba aj pri bežnom plynutí času a života, všade sa dá stretnúť s nezmyslom (nonsensom). Občas sa dá náhodne natrafiť aj na unikát medzi nezmyslami...
V nedeľu zverejnil Š. Hríb svoj príspevok: „Ako kauza Bezák zmenila vnímanie cirkvi na Slovensku.“ Nakoľko ide o bezprecedentnú kauzu, nie je prípustné zabudnúť na fakt, že mlčať alebo súhlasiť s hriechom iných, je súčasťou tzv. „cudzích hriechov“ (pozri do Katechizmu katolíckej cirkvi). Aj tento príspevok odznel na kolokviu „Na ceste k dialógu v Cirkvi“ v moravskom Olomouci. Pridávam svoje skromné poznámky.
V nedeľu zverejnil F. Mikloško svoj príspevok: „Kauza arcibiskupa Bezáka a jej dôsledky pre Katolícku cirkev na Slovensku.“ Nakoľko ide o bezprecedentnú kauzu, nehodno zabúdať, že mlčať alebo súhlasiť s hriechom iných, je súčasťou tzv. „cudzích hriechov“ (z Katechizmu katolíckej cirkvi). Príspevok odznel na kolokviu „Na ceste k dialógu v Cirkvi“ v Olomouci. Zámerom bolo naznačiť, čo kauza Bezák odkryla a v čom poznačila slovenskú cirkev. Za seba chcem iba vysloviť pár poznámok.
