Marta Vitáriušová
Hľadanie (asi skôr pre baby...)
Poznáte to. Pozrie na Vás psím pohľadom a so smútkom v očiach sa spýta: Príde ten pravý?
dcéra narodená v ten istý deň ako Jack Kerouac,sestra,z veľkej časti stále veľké dieťa,Wendy svojho súkromného Petra Pana a snáď dobrá priateľka..."Cítim v sebe anjela a telom stále šokujem ho na duchu..." C. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Poznáte to. Pozrie na Vás psím pohľadom a so smútkom v očiach sa spýta: Príde ten pravý?
Dostala som sa konečne do posledného ročníka...Každý, kto na našej škole prežil štátnice (aj tí, čo tú možnosť nemali – rodičia a spolutrpiaci), vie, že to nie je ako na iných školách. Zatiaľ čo tam sa často štátnice podobajú maturitám (a tým to v žiadnom prípade nechcem spochybňovať), u nás je potreba silných nervov, žalúdku a dva kýble šťastia (pozdravujem Paliho). A ani to Vám nezaručí, že budete promovať s Vašimi kolegami v jeden krásny slnečný júnový deň. Nie, u nás to je trochu o inom...
Ja teda nie. Ale aby som náhodou neostala v sladkej nevedomosti, stihol ma na túto dôležitú udalosť upozorniť T-mobile. Po starom známom zvuku hlásajúcom smsku som sa vytrhla z procesu učenia a tešiac sa, že si na mňa úbohú niekto spomenul, takmer som sa rozbehla k telefónu...Vraj mám poslať späť smsku a dostanem link na nový singel Cmora. Hmmm, tak nič...Ale musím povedať, že T-mobile odvádza svoju prácu perfektne. Ani v stave štátnicovej izolácie ma nenechali zabudnúť na to, že Slovensko má už druhú Superstar, ktorá veru nezaspala na vavrínoch. Len neviem, kto mi vynahradí to sklamanie po zistení, že si na mňa spomenul "len" mobilný operátor:(
Okuliare som začala nosiť asi v druhej triede na základnej škole. V čase puberty, keď sa s telom dejú najväčšie zmeny, dioptrie mi pomerne rýchlo stúpali. A ustálili sa až nedávno na dosť nelichotivom čísle.
Každý víkend v zásade tá istá otázka. Zásoby sa v priebehu týždňa minuli a tiež treba kúpiť mäso na nedeľný obed. A tak vždy v sobotu ráno vyrážame...
Ležala tam schúlená na posteli medzi hŕbou kníh, papierov, spiniek, pier...Studená káva už dávno stratila vôňu aj chuť.
Mala som osemnásť, pred sebou maturitu a prijímacie pohovory na vysokú školu a podľa môjho skromného uváženia som vyzerala nezdravo. Na výšku vyše 170cm som vážila ledva 50kg a jediné, čo na mne bolo vidieť, boli spredu veľké oči, kľúčne kosti a zozadu lopatky. Ale pre svet modelingu som bola zrejme ako stvorená.
Odbehol do vedľajšej izby a po chvíli sa s rozpačitým úsmevom vracal späť. V ruke zvieral knihu Peter Pan a Wendy.
Na trapasy spojené s maturitami sme si tu už akosi zvykli. Chtiac-nechtiac, nič iné nám nakoniec ani nezostalo. Len veriť, že na to v konečnom dôsledku nebudú doplácať naše deti.
Patrím k tým, na ktorých sa materskými znamienkami naozaj nešetrilo. Mám nejaké dokonca aj za uchom a na dlani. Môj otec vždy hovorieval, že keby som žila v stredoveku, upália ma ako čarodejnicu. Dnes mi to už síce nehrozí, ale v súčasnosti sa s materskými znamienkami spája iné nebezpečenstvo. Nevidieť ju, nebolí tou klasickou bolesťou, a predsa zabíja. Rakovina.
Predstavte si najtichší kút nášho malebného Slovenska s nádhernou prírodou a vynásobte to stomi. Malé roztrúsené osady plné oviec a pod nimi more s neodmysliteľnými kŕdľami čajok. Skalnaté hory, zelené údolia a všade tisíce jazier. Máte to?
Život je pes a môj pes sa má najlepšie zo všetkých ľudí...
Sestra je lekárka. Ešte je len na začiatku a už sa trápi. V našej malej krajine sa zvolebnieva. V našej malej domácnosti je sem-tam dosť dusno. Ako to spolu súvisí?? Dobrá otázka. No myslím, že ľahká odpoveď...
Bývam v Petržalke. Suché konštatovanie, za ktorým sa však skrýva mnoho odlišných emócií.
...a na tú knižku som narazila úplnou náhodou v predajni lacných kníh na Obchodnej ulici. Bola to láska na prvý pohľad. Stačilo ju otvoriť a začítať sa na ktorejkoľvek strane. Okamžite som ju kúpila. A práve včera mi na tú knihu padla ruka opäť. V stave najväčšieho znechutenia v mojom učebnom procese vždy siahnem po niektorej z kníh v knižnici. Prečítam si pár strán, upokojím tak svoju rozorvanú myseľ a pokračujem v učení. Niečo vám z nej odcitujem...ak môžem....