Zoznam článkov blogera

Eva Vlková

Pozvánka na koktejlpárty

Moji milí priatelia, nepriatelia i tí, ktorí ma nepoznáte, zastavte sa na chvíľu na mojom blogu a ochutnajte z čerstvých špecialít, pripravených iba pre Vás! V ponuke je naozaj všetko, na čo si len pomyslíte! Máte radi slovenskú kuchyňu, či taliansku, grécku, ázijskú, maďarskú, alebo nejakú, ktorá by mne ani na um neprišla? Alebo si radi len tak uzobkávate zo zeleninových šalátikov, ovocia? Želáte si delenú stravu, makrobiotický tanier, vegetariánske pochúťky? Alebo naopak by ste si práve teraz dali nádhernú voňavú štrúdlu, krémeš, dobošku? Že práve teraz letí tiramisu? Máte ho mať! Kľudne si dajte, na čo máte chuť. Ručím za to, že Vám nebude zle a nepriberiete ani gram!

• 8. apr 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 644x
• 7

Eva Vlková

BOZK

• 6. apr 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 841x
• 21

Eva Vlková

Mojim starkým

Mama a otec pre nás obyčajne znamenajú veľa. Do určitého veku celý náš svet. A neskôr to je zase pre každého z nás podobné, možno v malých obmenách. To, čo sme od nich dostali, či stále dostávame. Určite domov, nech bol akýkoľvek. Hoci už máme svoj život, stále k nim chodíme „domov“. Oporu silnejšieho. Lásku v pohladení, rovnako, ako v krajci maslového chleba. Výchovu, ktorá nikdy nekončí, aj keď sme k nej vždy mali veľké výhrady. Porozumenie pre naše sny a bláznovstvá. Dobré rady na dôležitých križovatkách. Pochopenie v slabých chvíľkach. Odpustenie chýb a prehreškov. Vieru v Boha, aj keď sme si ju odvtedy už mnohokrát modifikovali. Facku, keď už boli naše chyby tak veľké, že nás požierali. Podporu, vždy vedia, kedy ju potrebujeme. Životnú múdrosť, ktorú až teraz vieme pochopiť. Odriekanie, ktoré objavíme, až keď máme vlastné deti.

• 5. apr 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 689x
• 5

Eva Vlková

Logorea

Počula som to slovo niekde, myslím, že v televízii. Keďže mi pamäť už až tak neslúži, zapísala som si ho, lebo sa veľmi dotýka môjho osobného života. Je to totiž chorobná uvravenosť. Pri objasnení významu tohoto slova mi okamžite prišli na um dve osoby. (Zaujímavé, ako človek najprv hľadá okolo seba!)

• 1. apr 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 3 300x
• 22

Eva Vlková

Ľudia sú blázni

• 30. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 602x
• 3

Eva Vlková

Kto sú Vaši kolegovia?

V práci prežijeme veľký kus života. S našimi kolegami strávime viac času, ako so svojimi blízkymi. Niektorých máme radi viac, niektorých menej, ale rešpektovať musíme všetkých. No nielen to. Keďže na nás okrem prostredia, v ktorom sa pohybujeme, vplývajú a tvarujú nás aj ľudia, s ktorými sa stretávame, možno by bolo dobré sa občas zamyslieť nad tým, akí sú tí ľudia okolo a akí sme my sami. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kto sú Vaši kolegovia? Všeobecne sa dá povedať: čo človek, to osobnosť. Iste. Ale nechcem teraz deliť ľudí podľa vlastností, postavenia, či pohlavia. To sú iné témy. Môj pohľad je v tejto chvíli zjednodušený, vymedzený na prácu. A pracovne sa, podľa mňa, dajú ľudia zaškatuľkovať do niekoľkých skupín.

• 29. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 363x
• 15

Eva Vlková

Dedičstvo alebo domáce lokše a iné dobroty

Rada o sebe príležitostne hovorím, že som dievča z dediny. Je v tom trochu sebairónie, trochu samoľúbosti a trochu pravdy. Viem, že v kontexte s mojím zamestnaním a s mojím imidžom tento výrok vyznie ako póza a obyčajne vyvolá úsmev na tvári. Lebo nejde k mojím lodičkám, ani parfumu. Ale aj ja sa usmievam, lebo ten druhý účastník debaty netuší, že viem pliesť, šiť, upiecť tortu, okopávať zemiaky a dokonca štopkať ponožky. Nemám problém ani s menšími domácimi opravami, lebo kladivo či skrutkovač som používala ešte ako dieťa...

• 22. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 5 823x
• 35

Eva Vlková

Autosalón trochu inak II.

Ako som už spomínala v mojom prvom článku, práve som strávila pár dní na Autosalóne Bratislava, ako zástupca jedného z vystavovateľov. A tak som mala čas popri pracovných povinnostiach zamyslieť sa aj nad tým, čo bežný návštevník nevidí.

• 21. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 665x
• 0

Eva Vlková

Autosalón trochu inak I.

V prvom rade musím povedať, že hoci som už celé roky pravidelným aktívnym účastníkom výstavy Autosalón, pracujem v inej branži, ako sú automobily. Motorizmus nepatrí ani k mojím koníčkom, hoci ako dlhoročná vodička viem oceniť komfort jazdy. Ale priznám sa, že keď si na výstave pozerám autá, zaujíma ma skôr design, než úžitkové vlastnosti. Takže nechcem teraz písať o modeloch a technike, ale o inom.

• 18. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 193x
• 2

Eva Vlková

Čo majú spoločné reality shows, telenovely a IQ 130

Pri poslednom a jedinom testovaní národa som s uspokojením zistila, že môj inteligenčný kvocient dosahuje pekných 130 bodov. Keďže celý život o sebe tak nejako pochybujem, bola to jedna z tých fajn chvíľ. Niežeby som bola sivá myška, ukrytá niekde v kúte, to nie. Napokon, každý človek má svoju hodnotu, nech je čímkoľvek a kdekoľvek. Ale predsa, toto bol moment, kedy som si povedala, že predsa len som na tom správnom mieste alebo na tej správnej stoličke. Že ak sa mi niekedy zdá, že robím niektoré veci naozaj dobre, nemusí to byť samoľúbosť, ale skutočnosť.

• 14. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 235x
• 17

Eva Vlková

PRIORITY

Na víkend jednu z mojich starších básničiek bez rýmov, zato možno na zamyslenie aj pre iných...

• 11. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 029x
• 11

Eva Vlková

Kúsok raja

Bol koniec leta. Ešte sa bránilo poslednými teplými lúčmi slnka, ale neúprosná jeseň už útočila na listy stromov. Aj keď milujem tú teplejšiu časť roka, v tej sezóne som si ju príliš neužila. Až na niekoľko dní, počas ktorých som chcela spolu s deťmi prejsť aspoň polovicu Slovenska, čo je nemožné a zároveň nahradiť čas, ktorý som dlhovala deťom za celý rok, čo je tiež nemožné. To si človek ani nestačí uvedomiť, že má dovolenku a už zase sedí za svojím PC. Skrátka, žijem dnes celkom bežný spôsob života.

• 11. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 458x
• 12

Eva Vlková

Slečna, ja Vám kúpim Mercedes!

Asi pred mesiacom sa mi stala podivuhodná vec. Jeden muž mi sľúbil, že mi kúpi Mercedes. Len tak, bez zvláštneho dôvodu a bez oočakávania protislužby. Odvtedy čakám a čakám a stále nič...

• 10. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 982x
• 10

Eva Vlková

Sme tolerantní k idolom?

Keď som sa prvýkrát mala stretnúť s Mirom Šatanom, bola som poriadne nervózna. Ale nie z dôvodu hysterického prílivu emócií, ako by sa mohlo zdať. Tento jav prináleží skôr mladšej vekovej kategórii, obdivujúcej svoje idoly. Bola som už zrelá žena a matka dvoch synov, vysporiadaná s princami na bielom koni. Moju nervozitu spôsoboval skôr rešpekt k tejto osobnosti a trochu aj zvedavosť. Médiá ho predstavovali ako sympatického, pohľadného, vyšportovaného, ale hlavne vždy skromného, úprimného, možno až priveľmi vážneho mladého muža. Žiadne škandály, bláznovstvá, úlety. Vždy iba seriózny prístup a striedmy úsmev na tvári. Už vtedy mu patril obdiv a rešpekt celého nášho národa, vrátane mňa a mojich synov.

• 9. mar 2005
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 404x
• 11