V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
Do horskej oblasti v severnom Pakistane, známej hlavne údolím rieky Swat, som sa dostal koncom januára. Počasie bolo ako keď u nás hovoríme o nevydarených Vianociach. Pochmúrne, kde-tu mrholenie, bez riadneho dažďa,
Nepál, s ním aj budhizmus a joga, sa tiež dostali do podozrenia, ako o tom svedčí záznam ŠtB z 18.5.1979 s nasledovnou informáciou, citujem: „Prameň k objektovi uviedol, že je to divný človek, ktorý určite niečo podchytil z náboženstva budhizmu /Nepál/. Pestuje rekreačnú jogu a nekonzumuje žiadne mäsové výrobky, je vegetariánom."
Cesta z Kábulu do doliny Bamján v nabitom autobuse mi trvala celý deň. Vystupovalo a nastupovalo sa plazením cez úzky priestor medzi nízkou strechou autobusu po pleciach a hlavách sediacich cestujúcich. Všetci to pokojne znášali. Mal som šťastie, že som nastupoval a vystupoval na konečnej stanici a tak som bol od tohto údelu oslobodený. Dokonca mi šoféri dali výhodné sedenie, neodvážim sa povedať „kreslo", začo nepochybne si odo mňa zinkasovali nejaké peniažky naviac bez toho, aby ma to mrzelo.
Styk s cudzinou sa vnímal ako zdroj potenciálneho nebezpečenstva pre socialistické výdobytky všeobecne a nemohol som sa podozrenia vyhnúť ani ja, keď už ma eštébáci mali za, citujem, „vyškoleného agenta špeciálnych služieb protivníka."
V lete minulého roku som zverejnil svoje poznámky z rozhovorov s naším človekom, ktorý desať rokov strávil v Gulagoch na Sibíri. V poznámkach z januára 1992 som si našiel ešte ďalší záznam z jeho spomienok. Miestami znejú neuveriteľné, ale celé 20. storočie bolo neuveriteľné, nič sa neodvážim spochybňovať a podávam tieto spomienky starého pána, právnika, ďalej tak, ako som si ich poznačil.
Začnem banálnym prehlásením, že časy sa menia. Keď som pred vyše troma desaťročiami putoval po Ázii, niektorým štátom, ktoré sú dnes významnou turistickou destináciou, som sa musel vyhýbať, zatiaľ čo tie, ktoré sú dnes kvôli vojnovým udalostiam pre turistov nebezpečné, boli vtedy pohodovo prístupné.
Už som spomínal, že počas vyťažovania krátko po návrate do socialistického Československa som mal na krku stále minimálne dvoch kontrarozviedčikov, jedného srdnatého, ostrého, nekompromisného, ukričaného a druhého akože priateľského, ústretového, chápajúceho.
Spoznávanie indického subkontinentu som začal, ako sa to často robí, v Indii, hoci najstaršie pamiatky na indickú, či jazykom vedcov protoindickú civilizáciu, ležia v záplavovej oblasti rieky Indus, teda na území dnešného Pakistanu.
V spise sa mi zachoval siahodlhý prísne tajný plán agentúro-operatívneho rozpracovania, ktorého cieľom bolo, citujem, „agentúrno-operatívnymi opatreniami preveriť, či objekt počas pobytu v kapitalistickom zahraničí nebol získaný špeciálnymi službami protivníka k nepriateľskej činnosti voči ČSSR."
Indiu som opúšťal autobusom a vlakom v smere do Pakistanu cez pohraničné indické mesto Amritsar. Noc som prespal na hornej prični vagóna. Vypadol mi dáždnik, aj som jeho pád v podvedomí počul, dokonca sa mi marilo,
Na púti z Lumbini, kde sa Budha narodil, do Kapilavastu, v paláci ktorého ako princ Siddharta, teda „Ten, ktorý dosiahol cieľ," strávil prvých 29 rokov svojho života, som musel uraziť peši dvadsaťpäť kilometrov.
Dňa 28. júla 1980 sa konala schôdzka operatívneho pracovníka ŠtB s dôverníkom, mojim kolegom, ktorý na mňa hojne bonzoval, súdiac podľa množstva záznamov zachovalých v mojom spise:
S budhizmom som sa dostal do bezprostredného styku počas vyše ročného pobytu v Japonsku. Pre Japonsko zohral takú dôležitú úlohu ako židovsko-kresťanská tradícia u nás a teda kto sa chce dozvedieť viac o Japonsku, musí nevyhnutne nahliadnuť do budhistických zdrojov. Dokonca aj japonské manažérske metódy, ktoré sa veľkoplošne uplatňujú na celom svete i u nás, čerpajú z budhizmu. Pod týmto dojmom sa do môjho ázijského putovania dostala aj návšteva štyroch najposvätnejších miest budhizmu: Lumbini, kde sa Budha narodil, Bodh Gaya, kde dosiahol moment vnútorného poznania, osvietenia, Sarnath, kde prvýkrát kázal a Kushi Nagar, kde umrel.
Nový český film s československým socialistickým námetom, ktorý občerstvil spomienky na dobu našťastie už zašlú, a pre mladších vrhol svetlo na minulosť pamätníkmi občas romantizovanú, zvádzajúc tých, ktorí sú znechutení dnešnou dobou, keď sa raj na zemi nie a nie dostaviť. Nebudem sa zmieňovať o celom filme, radšej len o momentoch, nad ktorými sa nemožno povzniesť trpkým humorom vtipov zo série o zlatú mrežu.
Počas vykopávok horskej pevnosti som býval v stane v kempingu na brehu jazera Loch Tummel. Poblíž v stane býval ďalší riadny pracovník, Collin.
Mal som práve obdobie, keď som sa nechal unášať prúdom času, bez akéhokoľvek ambiciózneho cieľa, len tak sa šuntajúc z nohy na nohu a keď mi vedúci archeologických vykopávok v škótskom meste Perth ponúkol možnosť dvoch týždňov práce na horskej pevnosti Hill Fort financovanej tamojším lesným podnikom (Forestry Commission), bez váhania som prijal. Však aj tak sa mi napĺňali mladícke predstavy o budúcom povolaní archeológa a hoci ma život neskôr nasmeroval inam, na túto skúsenosť dodnes rád spomínam.
Azda každý sme si kedysi na základnej užili učiteľku (vo vyšších ročníkoch možno aj učiteľa), ktorá sa na nás obrátila s otázkou, čo chceme byť, až vyrastieme.
Možno veci sa ani nemajú tak zle, ako sa občas hovorí. Vodil som po meste skupinu pražských školákov z učňovskej školy. Zavítali k nám v rámci akejsi družby, všetko chlapci, ktorí sa už na československé časy ani nemôžu pamätať.
K hľadaniu práce po návrate z kapitalistického zahraničia do normalizovanej reality ČSSR som sa už vyjadril v http://vratny.blog.sme.sk/c/222422/Nepriatelska-osoba-11-Hladanie-zamestnania.html. Osobne i listom som márne oslovil možno aj dva tucty podnikov a po niekoľkých mesiacoch som začal tie isté podniky oslovovať odznovu, až sa po polroku dielo vydarilo.
V mojom spise vedenom komunistickou Štátnou bezpečnosťou som často nachádzal poznámky podobné tým, ktoré uvádza prísne tajný plán agentúrno-operatívneho rozpracúvania objekta „Filozof", teda mojej maličkosti, signálny zväzok číslo 12199 zo dňa 8. februára 1979:
