„Koľko je na svete krásnych miest, toľko je na svete dobrých ľudí." Južné Taliansko spĺňa tento predpoklad do bodky. Vybral som sa tam, aby som okrem spoznávania krás apúlskeho kraja zistil, čo je pravdy na tom, keď sa hovorí: „chudobnejší kraj, srdečnejší ľudia." Môžem povedať, že sa to nehovorí nadarmo! Ľudia sú tam tak neskutočne srdeční a ochotní pomôcť, až sa mi zdalo, že tam majú vlastné 11. prikázanie: „pomôž blížnemu svojmu!" Možno je to podmienené aj tým, že je to kraj hlbokej viery, kde každá dedinka s kostolíkom má svojho patróna a každý kúsok zeme svojho svätého. Je to akoby ľudia žili v inej krajine a nie v Taliansku. Nechcem porovnávať ľudí zo severu, ale každý, kto navštívil aspoň jedno z významnejších miest na severe (napr. Miláno, Rím alebo Florenciu) chápe, na čo narážam. A preto mi vždy bude bližší chudobnejší juh ako priemyselný sever. Počas svojej návštevy som navštívil stredoveké Bari, skalnaté Polignano a Mare, rozprávkové Alberobello a nakoniec turisticky málo známu a historicky nedocenenú Materu. Čaro týchto miest je neskutočné!