Kolaboratívny blog digitalizátorov slovenskej literatúry v projekte Zlatý fond denníka SME Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Zlatý fond, Čítanka, Ako digitalizujeme
Názory kanadského psychológa rozbúrili hladiny kultúrnych a politických vôd. Mnohí ho považujú za „extrémistu“, ktorého „self-help“ knihy nepohladia ľudskú dušičku tak, ako sú čitatelia zvyknutí pri iných príručkách o úspechu.
„Obchodník so smrťou je mŕtvy.“ Tento text vyšiel vo francúzskych novinách po smrti pána Nobela. Problémom bolo, že nešlo o Alfreda – vynálezcu dynamitu, ale o jeho brata Ludviga, ktorý zomrel v roku 1888 v Cannes.
Namáham sa, borím, riskujem, kombinujem i kadečo docielim, ale len dočasne. Tými najrôznejšími a najfantastickejšími cestami sa pretĺkam — do prístavu však nemôžem.
Už dlhší čas sa tím Zlatého fondu odmlčal na blogu, ale radi by sme to zmenili. Aj touto formou by sme chceli priniesť výber zaujímavého čítania.
Vianoce boli už toľko ráz opísané, že veru za zbytočné pokladám k tomu dačo zo svojej hlavy doložiť. Ale je vec istá, že Vianoce vzbudzujú u nás zvláštne vznešené a radostné city. Vychutnajte si vianočnú klasiku v originálnom znení namiesto každoročných televíznych úprav a opakovaní. Zlatý fond SME Vám ponúka:
Dnes píše Martin Odler. Jestvujú ľudia, obmedzujúci radi hodnoty nášho národa na ríbezlák, dvojkríž a iné druhy čičíkajúcich prostriedkov. Našťastie existujú aj tvorcovia pozitívnych hodnôt, ktoré nezasahujú iba pečeň, ale predovšetkým dušu. Stránky Zlatého fondu SME Vám prinášajú podstatnú časť diela jednej z najrýdzejších slovenských poetiek, Lýdie Vadkerti - Gavorníkovej.
Dnes píše Martin Odler. Zaplavujú nás táraji a je jedno, či si za prostriedok zvolia počítačovú klávesnicu alebo televíznu obrazovku. Slová nie sme schopní hodnotiť a vážiť, slovo sa ošúchalo, nadrelo ako stará štetka a nemá vôbec žiadny význam. Ak sa medzi nami objaví človek, ktorý každému slovu prikladá váhu, nedokážeme ho pochopiť, pretože sme si príliš navykli na rýchlosť, povrchnosť a teľacie prežúvanie textu na pol pysku. Ešte viac, ak je ten človek podľa časti prežúvavcov neaktuálny a zabudnutý.
Dnes píše Tomáš Ulej Microsoft Word, Open Office, HTML, PDF, HTML Help - Aj vám lezie na nervy vytvárať tie isté dokumenty viackrát len preto, že každý obľubuje iný formát? Ako sa zbaviť formátovej závislosti a vytvárať elektronické knihy, články, dokumenty, manuály jednotne, "otvorene" a pritom jednoducho?
Dnes píše Martin Odler. Čech učiť Slováka, Slovák Čecha. Dobrú podstatu jedného vštepiť do druhého. Zlé podstaty rozmliaždiť a odhodiť, z oboch dobrých umiesiť nový, zdravý celok: to je vaše spojivo?
Nedá sa povedať, že celý Sládkovič už patrí do starého poetického železa. Ale súčasného čitateľa treba niekedy osloviť modernou básňou. Zlatý fond denníka SME preto začína na svojich stránkach postupne uverejňovať súčasnú slovenskú literatúru.
V hádankách sa môže ukrývať viac, než si dokážeme predstaviť. Stačí ich čítať správnym spôsobom. Začudujeme sa, zapýrime a pokrútime hlavou. Boli tí starí Slováci ale riadne koťuhy! Vybrali sme pre vás šesť najpikantnejších hádaniek našich starých mám. Deťom ich radšej neukazujte.
Dnes píše Martin Odler. Neustále sa s Jánošíkom v ľudovej tvorivosti i autorskej tvorbe stretávame ako s kladnou postavou. Nevraviac ani o iných zlodejoch, ktorí si v národe slovenskom udržiavajú riadnu dávku obľúbenosti. Predsa len však niekto z tohto radu vystúpil.
Najskôr niekto vyberie knihu z police a sfúkne z nej prach. Potom si ju o pár týždňov zadarmo (ne)stiahnete z internetu. Čo všetko je medzitým? E-mailujeme si s Kukučínom? Prepisujú snáď webové knihy trpaslíci (a je pravda, že prácu koordinuje Snehulienka)? Koľko kníhkupectiev sa nás už pokúšalo hacknúť? Všetko, čo ste sa nechceli opýtať o digitalizácii slovenskej literatúry a bolo vám to na škodu.
Dnes píše Tomáš Ulej. Introvert Janko Kráľ si akiste ani len nemohol želať, že sa raz bude viesť na vlne pop-music, jeho text bude okrem výnimočnosti ešte aj „mediálne známy“. Teraz ho v rádiách spieva Hrdza a dobre sa mu darí. Čosi také už zažili aj ďalší slovenskí velikáni. Načrime aspoň krátko do prienikov zabudnutej literatúry a novodobého umenia.
Dnes píše Martin Odler. Aký bol život "starých" Slovákov pod perinou? Jednu z odpovedí vám poskytnú stránky Zlatého fondu SME, konkrétne kapitola diela s nevinným názvom Slovensko a kultúra.
Zlatý fond denníka SME spolu s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra dnes na internete predstavil novú službu – prekladač Ludevít. Na adrese zlatyfond.sme.sk/ludevit si môže každý záujemca nechať zobraziť internetové stránky tak, ako by vyzerali, keby sme na Slovensku dodnes používali štúrovsku slovenčinu. „Môže ísť o príjemnú zábavku, no chceli sme ľuďom zároveň ukázať, aký krásny jazyk je naša slovenčina,“ povedal Tomáš Ulej, koordinátor projektu Zlatý fond denníka SME.
Dnes píše Tomáš Ulej - Už je to tak, že niektoré knihy sú na Slovensku na vymretie. Raz vyšli, alebo i nevyšli a potom roky chradnú a hnijú. Nikto si na ne nespomenie, iba ak niekoľko spravodlivých a tí, čo sa o nich učia na osvietených školách. Dnes sme v Zlatom fonde z prachu knižníc na svetlo internetové preniesli ďalšiu knihu, ktorá nevyšla už vyše sto rokov - Dobšinského Úvahy o slovenských povestiach z roku 1871. Koľko ďalších rarít drieme v prachu?
Dnes píše Tomáš Ulej - Mlyn v Tatrách mal byť ďalšou Hájnikovou ženou, aspoň sa nám tak dnes zdá. Dielo rozpísané v roku 1888, no potom nadlho zanechané. Vieme, že na ňom Hviezdoslav pracoval ešte v posledných dňoch pred smrťou. Už to však nestihol. Po Mlyne v Tatrách tak ostalo množstvo poznámok, zápiskov, celý popis sujetu, a iba päť, krasopisne napísaných úvodných strán. Vybral som ich z útrob Archívu literatúry a umenia a umenia a preniesol na internet. Je v nich nostalgia za snahou, ktorá nenašla naplnenie.
[Dnes píše Tomáš Ulej] Keď sa Tajovský, celkom oneskorene, vydal štyridsať rokov po smrti Jonáša Záborského hľadať jeho pozostalosť, nenašiel po ňom nič, všetko rozvláčené a Záborský už celkom zabudnutý. Len v dedine ľudia rozprávali, že keď starú faru búrali, vietor a deti celé týždne rozťahovali staré knižky a papiere, ktoré murári z povaly pozhadzovali.
Sex je starý ako naša matka zem a predsa najstaršiu zachovanú slovenskú erotickú báseň datujeme až do roku 1457. Má dva verše, oba sú po okraj naplnené zmyselnosťou. Akoby aj nie. Veď vznikli v pracovnom čase a ešte k tomu v úrade! Za okraj účtovného registra si ich zapísal výberca portálnej dane Leonard z Uničova. Nazval ich Ó, milá panna. Pokochajte sa nimi. Ťažko ešte niekedy do Zlatého fondu pridáme kratšie dielo. (O 150 rokov mladšie ľúbostné básne z Kódexu Jána Fanchaliho - Jóba sú už napríklad oveľa nudnejšie...).
