Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Volila som modrých. Lebo som ešte tak trochu verila, že to myslia dobre. Fuj. Som znechutená. Ale akože úplne. Voľba GP je nádherné otvorenie opony... Na politiku uvaľujem sama pre seba embargo a je mi srdečne jedno, čo tam hore budú robiť. Po dlhoročne vzorne plnených volebných povinnostiach som sa dopracovala k pocitu, že už v živote nechcem vidieť žiadne krabicové urny.
Dovolím si vysloviť svoj nesúhlas s článkom http://blog.sme.sk/diskusie/1747121/1/14681785/Fajciari-mi-kradnu-peniaze.html#14681785. Aj keď s úctou uznávam, že je v ňom aj nepriehľadnuteľný kus pravdy.
Uznávam, aj ja som sa pobavila pri včerajšom príhovore uja Nižňanského. Dosť ma síce nahnevali tie ročné odmeny pri obrovskom schodku rozpočtu telky, ale u nás je to hlboko zakorenená tradícia, takže sa žiadna obrovská katastrofa nestala. Pretože kým sa nezačne uplatňovať osobná zodpovednosť (čo nám veľmi pravdepodobne v najbližších rokoch nehrozí), nič sa tu medzi banánmi nezmení. (Mýto, sociálne srandy alias podniky, PPP projekty atď atď).
Páči sa mi, ak je niekto v niečom dobrý, ak má niekto super nápad. Plne si to uvedomuje a maká ako píla. Dovolím si uviesť pár príkladov. Mohla by som menovať aj omnoho viac, ale som si istá, že takých ľudí poznáte osobne aj sami.
Otec s dieťatkom o máličko starším ako môj syn (6 mesiacov) na rukách jednou rukou hrabajúc v kontajneri, ufúľaná mama stojí povedľa s natrhnutými igelitkami ozdobenými logami našich supermarketov.
Sú ich desiatky. Možno aj stovky. No, snáď sa nám uľaví. Len mám pocit, že to je tak všetko, čo sa v tejto súvislosti udeje. Sme tak statoční. :-) Takí "sweet little soldiers". Kritika súčasného vedenia štátu sa šíri ako chrípka na Ukrajine, jeden donebavolajúci tender strieda druhý, diaľnica do Košíc sa stráca ako ranná hmla a nám potichúčky tiká bomba v podobe splácania dnešných nerestí. Mimochodom, nalejme si čistého vína. Zvolili sme si sami...
Už to nemá vôbec cenu. Na túto tému hádžem bielu rukavicu, v šatni hodím sprchu a už v živote do ringu nevstúpim.
A dokonca tak, že ten človek zomrel? Nie? Ani ja nie, ale musí to byť zaručená nočná mora do konca života. Aj keby to stokrát nebola moja chyba. Neviem, či by som sa spamätala z okamihu, keď mi na predne sklo letí bezvládne telo, nebodaj ho cítim pod kolesami. A čo v takom prípade, keď sú tí chodci dvaja...
Pre niekoho budem možno iba "mimózka" na materskej dovolenke, ale všimla som si, že:
Aktuálnosť témy mi dnes nad ránom nedala spať. Postrehla som akýsi rozhovor v rozhlase...no nemám ani najmenší pocit, že boli zodpovedané otázky telefonujúcich pedagógov z praxe. Ad jedna, odpovede boli veľmi pomalé a ad dva, pôsobili skôr komickým, ako presvedčivým dojmom. Poviem otvorene, že nie som učiteľka a ani absolvent pedagogického smeru. Ale ako rodič a prvok našej spoločnosti mám akési nutkanie vyjadriť skeptický názor na celý vývoj nášho školstva.
Pred pár dňami som začala materskú dovolenku. Je to obrovská zmena oproti chodeniu z práce podvečer, v letku nákup, niečo navariť, doma pokecať, navečerať sa a ulietaní zaľahnúť do postele. (Plne si uvedomujem, že táto pohoda trvá presne do doby, kým sa malý Miško zo mňa nedostane von. :-) ). Lenže dejú sa zvláštne veci. Naraz mám čas vnímať veci, ktoré som predtým vôbec nepostrehla.
Ani nie pre mesiacom som sa vydala. Všetko sme si s manželom zorganizovali, ale čert by to vzal, keby Vás nestretlo nejaké to prekvapenie.
V prvom rade by som chcela pozdraviť pána Feika a poďakovať mu za absolútne pravdivý článok o majoritnom postoji k Rómom. Áno, je to pravda. Sme škatuľkári. Nevnímam to nijako tragicky, ale príbeh o pracujúcom a poctivom Rómovi je tak vzácny, ako čierna perla v mori. O čiernej perle tiež každý vie, počuli a čítali sme o nej už viackrát, ale iba málokto z nás ju naozaj uvidí.
V prvom rade treba uznať, že akúkoľvek možnosť na zlepšenie treba jednoznačne využit. Dovolím si poukázať na to, že je vreco, do ktorého často hádžeme všetko dokopy, plné protikladov a je veľmi často iba vecou náhody, ako silno nás šťastie objíme. Všetky načrtnuté situácie poznáme dôverne každý z nás.
Dnes to uz bolo v tlači, ale včera to bol krásny šok. Pozerala som plávanie na programe zahraničnej športovej televízie a skoro som v reklamnej pauze odpadla!!!
Chodíte na preventívne prehliadky? Ak nie, mali by ste...
V školách to už chodí inak ako kedysi. Moja mama je učiteľka celý svoj život (prvý stupeň) a nie raz sa stalo, že k nej bývalí žiaci a žiačky utekali z druhej strany ulice, aby sa porozprávali. Keď som bola malá, vnímala som tento moment ako akúsi lúpež mojej priazne. Až neskôr som pochopila, že je to úplne o inom. Tieto deti sú dnes dospeláci a majú svoje drobce. Či sa to stáva dodnes, to neviem, pretože žijem v inom meste a po príchodek rodičom strávime čas spolu doma alebo na záhradnej opekačke Jedno viem určite. V škole to funguje teraz inak ako kedysi.
