Pod pojmom „Nemec" si ešte stále mnoho ľudí predstaví chlapíka v dokonale vyžehlenej uniforme alebo dlhom čiernom kabáte s vysokými čižmami, neschopného rozprávať sa v ľudskom tóne, samozrejme s odmeraným, najlepšie nepriateľským výrazom v tvári. Takéto ponímanie je trochu pochopiteľné, ale je mi tých Nemcov úprimne ľúto. Za svoju minulosť tvrdo platia a ešte dlho platiť budú (a to zďaleka nie iba tým, ako si ich svet zafixoval)... Nemuseli by sme byť tvšak takí predpojatí. Ak by na seba mali za hriechy minulosti zazerať všetky národy, asi ťažko by si dnes niekto pozrel priamo do očí. Vodca bol aj tak Rakúšan. A dnes tam radi zabehneme na nákup, natankovať si tátoša alebo zapísať decká do lepších škôl. Sme už totiž úplne inde. Civilizovanejší, predvídavejší a snáď aj ľudskejší. Nemci sú presne ako my. Vysokí, nízki, tuční, chudí, inteligentní, jednoduchí, veselí, aj bití životom. A že robia niektoré veci inak? Kto môže tvrdiť, že ten náš spôsob je lepší alebo správny? Niečo treba po príchode do inej krajiny rešpektovať. A to niečo sú kultúrne rozdiely. Ak sa do toho človeku nechce, nech radšej na kufre sadá prach.
