Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Dobre vidíte a dobre čítate. Namiesto môjho obligátneho Usmev, prosím... začínam otázkou: „Už ste dnes nariekali?“ Čím ďalej tým viac mám pocit, že sme majstri v nariekaní. Domnievam sa, že už pomaly namiesto pozdravu: „Dobrý deň, ahoj...“ môžeme pokojne stretnutie začať otázkou: „Už si dnes nariekal, nariekala, nariekali?“
Veľmi rýchly a chutný ovocný koláč pre celú rodinu, po celý rok a v rôznych variácich. Základ cesta zostáva, meníme len ovocie, tak ako prichádza od jari do jesene. V zime z času na čas, ak nám príde naň chuť použijem kompotované ovocie (marhule, broskyne). Dnes to boli čerstvé marhule a chutí vynikajúco.
Tento fakt som si opäť uvedomila, keď sa mi so svojim príbehom zdôverila Marta. Život naozaj nie je prechádzkou „ružovou“ záhradou. Nepoznám vzťah, v ktorom by nevznikli nezhody. Líšia sa len ich počtom a intenzitou. S parterom nemôžeme vždy a so všetkým súhlasiť, ale predsa sa môžeme zhodnúť na jednom, na postupe, ako budeme rozpor, či konflikt riešiť.
Keď sa opýtate návštevníkov bývalej Juhoslávie, čo si predstavujú pod pojmom tejto kuchyne zvyčajne každého napadnú ryby, čevapči, či ražniči. Pravda nejde vždy o typicky juhoslovanskú kuchyňu. Ich recepty sa líšia, tak ako v ďalších iných krajinách podľa regiónov. V zásade sú odlíšené dve kuchyne: mediteránna v prímorskej oblasti a kontinentálna vo vnútrozemí. Rada sa podelím o recept z tohoročného pobytu pri mori. Chutili...Poteší ma, ak sa zapáčia aj vám.
Prvé, čo vás asi napadlo je otázka: „čo to v tomto ročnom období splieta?“ A skoro máte pravdu, len pred niekoľkými dňami začalo leto. Krásne letné počasie nás oveľa viac láka do prírody, k vode... Možno čítame menej a možno, ani nie. A možno práve počas dovoleniek si mnohí nájdu čas aj na dobrú knihu. Ak sa dostane do ruky zaujímavá kniha mne, neodolám a „nepustí ju,“ kým ju neprečítam. Jednou z nich je aj Týždeň v zime od Marcie Willettovej.
Vitajte na mojom blogu a prijmite pár informácii, ktoré kopírujú moje tohoročné dovolenkové zážitky. Aj vy patríte s tým, čo si užívate dovolenku odpočinkom pri mori? Ak áno, v Čiernej hore si prídete na svoje.
Šťastie je zmyslom nášho života, nepoprite to prosím! Je to tak! Kto by nechcel byť šťastný a úspešný? Chceme zažiť radosť v škole, v zamestnaní, s priateľmi, s kolegami a samozrejme v partnerstve, najmä v manželstve. Čím má človek viac životných skúseností tým viac si váži zdravie, šťastie, lásku, bohatstvo... a dokáže svoju kreativitu a činorodú prácu zamerať na dosahovanie svojich cieľov. Nadchnime sa teda pre svoj život!
V ostatných dňoch som mala veľa príležitosti stretávať nových ľudí. Napriek tomu, že je leto a príroda nás obdarila množstvom slnečných lúčov predsa mnohým z nás úsmev chýba. Určite to poznáte, aké je príjemné stretávať veselých a usmievavých ľudí. Pokiaľ je to len trochu možné vyhneme sa tým zamračeným, s namrzeným pohľadom a padnutými ústnymi kútikmi. Ja mávam v týchto momentoch pocit, že ak sa takýto človek pozrie do mlieka aj to musí „skysnúť.“
Ľahostajnosť je niekedy horší hriech než nedostatok lásky, teda absencia toho krásneho citu, ktorému hovoríme láska. Človek, ktorý je bez záujmu voči ľuďom okolo seba je často stratený pre normálne sociálne väzby. Dokonca aj niektorí manželia žijú roky vedľa seba bez toho, aby si povedali, čo i len jedno, jediné láskavé slovo. Vytvorili si akúsi bariéru, obal, v ktorom sa cítia v bezpečí. Dokonca aj tých najbližších považujú za ohrozenie svojho kľudu. Ich súžitie sa potom podobá manželstvu dvoch „robotov,“ Jeden od druhého už nič nečaká, ich samota im stačí. Ibaže dokedy...?
Poznáte to. Vždy, keď nás niekto stretne, často sa len formálne opýta: „Ako sa máš?“ No na odpoveď si ani nepočká. Nech je to tak, či onak ja za každých okolností odpovedám: „Ďakujem, mám sa dobre!“ Aj u mňa si niekto na odpoveď nepočká, ide ďalej. Niekto sa na mňa prekvapenie pozrie a niekto pozrie aj s troškou závisti. Ale pre mňa slová: „Mám sa dobre“ skutočne vyjadrujú moje vnútorné rozpoloženie. Možno mám svoj „radar šťastia“ nasmerovaný tým správnym smerom...
Cigán, cikán, cygan, zingaro... a mohla by som pokračovať ďalej. Pojem cigán je veľmi podobný vo všetkých, najmä v európskych jazykoch. Každý národ používa iný názov, ale vždy ide o značenie skupín národa pochádzajúci z Indie. Jeho najznámejšími predstaviteľmi sú Rómovia.
Osobne si myslím, že neexistuje nijaký vek, v ktorom by človeku nestálo za to „uskutočniť si svoj cieľ.“ Vezmime si také celoživotné vzdelávanie, kde bezpochyby patria aj univerzity tretieho veku. Ľudia cestujú z miesta svojho bydliska za každého počasia, niekedy aj niekoľko desiatok kilometrov. Navštevujú prednášky z filozofie, psychológie, z práva, z dejín... Každý podľa svojho záujmu.
V uplynulých dňoch som potrebovala čosi vybaviť u môjho mobilného operátora. Teplé slnečné dni rozhodli o tom, že som s vybavovaním začala hneď z rána. Vchádzam do kancelárie a pozdravím: „Dobré ráno!“ A nič...
Nech si o Medzinárodnom dní deti myslíte čokoľvek, dnes je deň „D.“ Deti majú svoj sviatok. Ešte stále rozmýšľate, čo svojim deťom darovať? No predsa lásku, vrúcne objatie, nežné pohladenie a úsmev, prosím... Tiež môžete isť s nimi do prírody a cestou sa zastaviť v cukrárni. Alebo, ak máte čas, tak ako ja, môžete sladkú dobrotu vyčarovať aj doma. Užime si tento deň s polu s našimi deťmi. Vytvorme si dobrú náladu. Ako? Čo tak dať si pár detských - školských vtipov?
Veľa ľudí sa často ocitne situácii, že si nevážia toho, čo im život dal. Chamtivosť im zaslepí oči a nenásytnosť ovládne srdce. Veď nie nadarmo jedna múdrosť hovorí: „Nič nie je tak typické pre prízemného ducha, ako láska k majetku.“( Marcus Tullius Cicero) Čosi v tomto zmysle vypovedá aj nasledovný príbeh.
Slovo, slovo hovorené, slovo písané... Slovo, ktoré má nesmiernu silu. Tak, ako nás dokáže slovo potešiť, urobiť nám radosť, rovnako nás môže slovo aj hlboko raniť. Používajme teda každé slovo veľmi citlivo. Používame ho tak, aby sme neublížili sebe, svojim blízkym, priateľom, či známym? Určite to poznáte, ako radi by ste vzali slovo späť, ale to už nejde. Alebo naopak, ako radi by ste slovo dali, ale už je neskoro, lebo ten komu je určené, nás už nepočuje.
Čo by vám vyčarilo úsmev na tvári? Verím, že vaše odpovede sú rôzne. Niekto by si prial zdravie, šťastie, výhru v lotérií... Inému by vyčarila úsmev na tváril prítomnosť milovaného partnera, lebo pravda je „že úsmev na tvári vyčaríš, ale bolesť v srdci neukryješ.“ Želám všetkým návštevníkom môjho blogu, aby vám tento víkend priesiel niečo pekné, čo vyčarí úsmev na vašej trvári. A kým sa tak stane, odporúčam pár vtipov o zvieratkách.
Hovorí sa, že pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý má svojho pána radšej ako seba. Dlhú dobu sme túžili po štvornohom priateľovi, no psíčkov sme pozorovali len z diaľky. Ako by to boli tušili, pristavili sa pri nás, "dali sme slovo, dve so psíkom i s pánom." A tak dlhým pozorovaní môžeme potvrdiť, že každý pes je svojim spôsobom „osobnosť, „každý má inú povahu, ale určite každý vnesie do života svojho pána niečo nové a krásne.
To prečo sme sa hádali zabudneme pomerne rýchlo, ale ako sme sa hádali si ešte dlho pamätáme. Skúsme si spomenúť, prečo sme sa s partnerom hádali pred mesiacom. Možno si ani nespomenieme kto, čo urobil, či skôr neurobil. Všetko nám to splynulo, ale ak sme sa pri hádke cítili ponížení, sklamaní, tak to si pamätáme až príliš dobre a ešte na dlhú dobu. Na to by sme nemali nikdy zabudnúť.
Ak vstupujeme do akéhokoľvek vzťahu, väčšinou si vytvárame akýsi pomyslený zoznam dôvodov, prečo by mal práve tento vzťah plniť naše očakávanie. Život ale niekoľkokrát potvrdil, že aj keď sa vzťah zdal akokoľvek silný, nevydržal. A naopak vzťah, ktorí iní od samého začiatku odsúdili na zánik vydržal dlhé, dlhé roky. Vzťah, o ktorom budem hovoriť je možno extrémny, ale žiaľ, aj v dnešnej dobe aktuálny.
