Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Viete si predstaviť, ako by sme kráčali, keby sme si obuli právu topánku na ľavú nohu? Spokojní by sme neboli. Často počúvame, ako sú ľudia veľmi nespokojní. Nepáči sa im to, či ono. Ak im poskytneme príležitosť, „nadhodíme tému,“ spustia guľomet sťažností, kto je za jeho, našu, vašu situáciu zodpovedný. Keď sa opýtame, čo urobili oni, prípadne, ako by situáciu riešili, sú v koncoch, reč stratia....
Nič nestíham, na nič nemám čas... S takýmto pocitom žijeme až príliš často. Nie je to však v tom, že nemáme čas, skôr je to v tom, že si čas nevieme jednoducho nájsť. Dôverne to poznám...
“Stále sa usmievaj, nikdy nevieš, kto si môže zamilovať tvoj úsmev,“ povedal raz ktosi. Úsmev a nevinný očný kontakt nám často pomôžu vybaviť veci o výsledku, ktorých sme už začali pochybovať. Určite sa to podarilo aj vám, ak máte chuť, tak si trochu zaspomínajte...
Manipulátor..., a čo s ním? Často sa s takýmito nerovnými vzťahy stretneme medzi partnermi, medzi rodičmi a deťmi, ale aj naopak. Manipulátor je často aj dieťa vo vzťahu k rodičom. Žiaľ, nie je zriedkavosťou, že takého vzťahy môžeme odpozorovať aj medzi zamestnancami...
Možno sa z času - na čas zastavíte na mojom blogu, v rubrike „Úsmev prosím... Napriek tomu práve teraz a tu položím otázku: „Už ste dnes zasmiali? Smiech je predsa výborný liek. Žiadny príbalový leták, žiadne vedľajšie účinky. Provokujem? Niekto mi odpustí, niekoho to možno zdvihne zo stoličky. Nech je to tak, či inak, neodpustím si výzvu...
Neviem ako vy, ale ja si myslím, že často zabúdame na jednoduché veci. Na veci, ktoré nám môžu prinášať radosť do života. Jednou z týchto vecí je aj úsmev. Možno sa opakujem, ale práve úsmev je niečo, čo nás nič nestojí a má veľké čaro. Úsmev má čaro pre toho, kto ho dáva, ale aj pre toho, komu je venovaný. Skúsme si dnes vyčariť úsmev prostredníctvom...
Zdá sa vám, že život na vás kladie prehnané požiadavky? Stratili ste zamestnanie a požiadaviek naopak náhle ubudlo? Ani jedno, ani druhé nie je vhodné pre naše zdravie. Pred chorobami by nás mal chrániť náš imunitný systém, ale náš životný štýl dá imunitnému systému často „zabrať.“ Rozhodne by sme ho mali posilňovať aj vedome: dostatočným spánkom, zdravou výživou, vyhýbaním sa stresu... myslím si, že to jeden z účinných spôsobov, ako sa vyhnúť konštatovaniu „ Vysoký krvný tlak - môj osud!“
Počas uplynulých sviatočných dní som spoznala zaujímavé dievčatko a jeho mamičku. Verte, aj v tomto prípade platí, „to nevymyslíš, to napísal život sám...“ Verím, že ak si to mamička prečíta, že mi odpustí to prirovnanie k Palculienke...
Neviem prečo, ale keď sa niečo zlé prihodí ľudia zvyknú hovoriť: „Nešťastie nechodí po horách...“ A kade chodí šťastie? Aj v tomto príbehu, o ktorý sa chcem s vami podeliť, šťastie nebolo podľa mňa na správnom mieste, či skôr chýbalo...
Čas plynie všetkým rovnako, napriek tomu ho vnímame každý po svojom. Niekto si možno povie: „Čas plynie, ako voda. Čas letí, ako vietor. Čas beží míľovými krokmi. Čas predbehol dobu, či čas nás dobehol.“ Pravda je však taká, že hodina má 60 minút a deň 24 hodín pre každého. Rozdiel je len v tom, ako dokážeme čas, ktorými máme k dispozícii využiť.
Niekto má rád čokoládu, niekto dá prednosť domácej klobáse. Niekto je možno vegetarián, či dokonca vegan. Iný si zase bez mäsa nevie stravovanie predstaviť. Čo však neznamená, že sa budeme vzájomne odsudzovať, zatracovať... Môžeme si vzájomne poradiť, môžeme diskutovať, ale zodpovednosť nesie každý sám za seba.
Počas zimy a dlhých večerov som sa snažila zamestnať ruky a využiť voľný čas, ktorý v tomto ročnom období plynul oveľa pomalšie. Každé ročné obdobie má svoje čaro. Tak som svoje ruky po večeroch zabavila, čo to s nimi „vyčarila“ a pár ľudí som aj potešila. Tento raz to boli záložky do knihy a prívesky na kľúče, na mobil... jednoducho „prívesky pre šťastie.“ Prečo nie? Veď som do nich vložila toľko pozitívne energie, koľko som len bola schopná. Oddychovala som a robila som ich pre radosť, pre radosť sebe i priateľom.
Zemiakom zvykneme hovoriť aj „slovenský chlieb.“ V mojej kuchyni majú zemiaky svoje dôležité miesto. Možno si spomeniete aj na moje články Zemiakové pochúťky I až VI. Áno, je to tak, zemiaky sú nevyhnutnou súčasťou všetkých slovenských pochúťok, ako sú halušky, pirohy, haruľa, knedľa, zemiakové šaláty, pečené zemiaky... V ostatnom čase sa postavenie zemiakov mení. Kým sme si ich v minulosti dokázali dopestovať, dnes zemiaky dovážame. No i tak vieme a dokážeme z nich vyčarovať dobré jedlá. Čo tak dať si zemiaky s mrkvou a s tymiánom?
Nemusím hľadať význam slova „hneď“ v slovníku. Na prvý pohľad je zrejme, že slova: „hneď, onedlho, čoskoro“ sú slova neučité. Vysvetliť si ich môže každý, ako chce. Aj sa tak stalo, veď posúďte...
V ľudovom liečiteľstve je zeler známy, ako prírodné afrodiziakum. Tiež má močopudné a detoxikačné účinky. Určite ho nájdeme v každej kuchyni. Jeho koreň a vňať najčastejšie využívame k okoreneniu potravín. Chutný je i surový zeler, v šalátoch, varený v polievke, ale aj vypražený. Zeler si môžeme teda pripraviť na rôzny spôsob, ale jeho liečivé účinky sa zachovajú najmä v surovom stave. Kto neznáša zelerovú chuť , môže si ho vylepšiť primiešaním mrkvy alebo ochutiť citrónovou šťavou. Rozhodne by som zeler nevylúčila zo svojej kuchyne.
Už v staroveku považovali zázvor (ďumbier) za liek. Zázvorový čaj je vynikajúci proti nachladnutiu, mám to overené. Aj keď sa čoraz viac hlási prichádzajúca jar, prechladnutiu sa často, ani pri najväčšej opatrnosti nevyhneme. Zázvorový čaj môžeme užívať tiež, ako osviežujúci nápoj. Zázvor sa nevarí, len sa privedie do varu, prípadne sa zaleje vriacou vodou, v takýchto prípadoch sa podáva chladený. Po jedle sa odporúča piť zázvorový čaj, najmä tým, ktorí hovoria: „ Ja priberiem aj z vody.“
Kalendár ukazoval 4. januára 1985... keď som si prečítala príbeh zo zažlknutých novín, napadlo ma: „...ako by vypadol tým dnešným príbehom z oka.“ Všetky príbehy sa podobajú, ako vajce, vajcu, a nielen tento. Aj napriek tomu v súvislosti s akoukoľvek nespravodlivosťou, neprávosťou zvykneme nadávať na dobu, v ktorej žijeme. Ja si hovorím, že je to nie, ani tak dobou, ako ľuďmi. Vždy sa nájdu takí, čo chcú rýchlo zbohatnúť, najlepšie, ak sa tak stane z „večera do rána.“
24. februára 2012 zaujímavú a nadčasovú hru popredného maďarského dramatika Istvána Örkényho (1912 –1979) Tótovci, uviedlo divadlo J.G.Tajovského vo Zvolene. Manželov Tótovcov predstavujú dlhoroční členovia divadelného súboru Svetlana Sarvašová a Vladimír Rohoň. Stojí za to, pozriesť si to.
Možno opäť pre niekoho nepoviem nič nové, nič prevratné, iba jednoducho v tomto zimnom období pripomeniem, že je čas zasiať si žeruchu. Mne už vyrástla! Okrem toho, že výborne ochutí rôzne pomazánky je aj úžasnym zdrojom vitamínov. Čo tak vypestovať si ju na ráme kuchynského okna a pochutiť si na dobrej pomazánke?
Jednou z ciest, ktoré vedú k väčšej spojnosti je určite aj pozitívny prístup k životu. Ja osobne som na takúto cestu nastúpila celkom podvedome. V tom čase som netušila, čo znamená pojem „pozitívne myslenie, pozitívny prístup k životu,“ a úprimne povedané, ani som sa tým nezaoberala.
