Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Anna Strachan

Bloger

Počet článkov: 443
Páči sa: 2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené

trips

Anna Strachan

Bazén

Voda len tak zurčí….keď otočím kohútik a pustím vodu. Pomaly si umývam ruky, smejem sa na svet za zrkadlom a napúšťam vodu. Do vane. Žltá kačička na okne ma rozradostí. Chcem ju zapeniť, odpeniť a nechať plávať. Pláva kačka na jazere….Až sa mi nechce porušiť svet spenenej peny a kačací bľabot žltého plávania….Niečo ma vábi. Mením sa na vodnára. Vodymilovníka. Chlóruvoňačky v bazéne. Preto si v kúpeľni ukladám do ruksaku uteráky. Tie veci ostatné. A fén, o ktorom viem, že ho nepoužijem. Hľadám brata a ideme. Cez semafory, cestu a popri plotoch, za ktorými voňajú jesenné ohne. Je teplo. Je jasno. Je postletne. Ale už. Ohne príjemne škrabkajú nosy, až príde koketné hapčí…

28. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Anna Strachan

Taký výlet

„Keby som mal tridsaťtisíc, kúpim si snowboard, skialpinistické lyže a ….“ „To by ti nevyšlo. Keby som mala tridsaťtisíc, tak cestujem. Počúvajte, veď to nie je až tak veľa.“ „Keby som mala tridsaťtisíc, kúpim si takýto (urobím rukami kružnicu) rubín. Ale to by mi nevyšlo. Tak by som si kúpila sadu zlatých hrubých retiazok. Niežeby sme ich neznášali.“

16. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Anna Strachan

Premeny

Sme sa vrátili. Ja a moje nohy. V septembrovej dvadsaťtrianiečo hodine. Mesto šumí a žblnká inak ako fontána Metamorfózy. Mládež sa mení mesiacmi. Možno týždňami. Sme spolu počúvali. Rozprávali. Ja a moje nohy. „Zafajčíme si moje nohy? Ani nie tyčoomneveľavieš“…Sedeli sme a zdalo sa nám o Krstnom otcovi. Neopodstatnenosť (pseudo?)kožených priestorov na sedenie. Celkovo sme vpíjali rozhovory. Tam prítomné. Sŕkajúc jahodový džús s guľôčkami ľadu. Hovorí sa tomu kocky. Ejha, náš malý Igor. Na zédéeš konvenčný. Dnes mu volá z trička Tiso a nenežný look. Nepôsobila som kedysi sťa cigánčatko? Vedieme literárne rozhovory. Naše. Na ceste domov. A nie sme umelkyne. Len také dievčatá. A možno budeme. Navždy (literárne) dievčatá. A ja taká maličká. Nefičím na rastlinkách. Len na Nebiaroch. Ideme spať. My – ja a moje nohy. Čo sa toľko naputujú pri upevňovaní pravdy. A ozaj nemôžu fičať na rastlinkách. Nebiari sú ale senzační. Rastlinky nepotrebujeme. Ani hubový čajík. Lebo „pútnik s prázdnymi vreckami zaspieva zbojníkovi do tváre“ Dobrú noc, premeny….(možná nebiarka)

9. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

"manky biznis"

Karlsruhské (?) husi nám v jednotke letia ponad hlavy. Vzbudzujú vo mne rozvahu. Akoby vraveli – všetko má svoj čas…Kukám okolo na dozahryznutiazelenú trávu a chcem vidieť kvety, ktoré tam nie sú. Zámok vyzerá v jasnom slnku príliš biely. Nepevný. Kopnem ho a on spadne, myslím si. Dotvára atmosféru sviežosti. Čakám na ostatných a som diváčkou modelky , čo mení výrazy tváre . Tak, ako si to želá pani pred ňou. Farebná dodávka je pootvorená a podkušiteľský vietor ukazuje šatky a šaty umiestnené pri dverách. Fotograf šťuká, tí ostatní ľudia od fachu len pozerajú na modelku a rozhadzujú rukami. Všímam si veľa tehotných žien a žien s veľa deťmi. V háemku mama černoška rozkladá a zrakom prirovnáva nejaký chutný úpletový komplet na vrchu s opicou k postave jedného z dvoch lietajúcich černoštiat. Vyberajú hračky, brechajú a mňaučia. Cestu v nimi vytvorenej zoo im narušia nezvieratá. Magazínovo vyzerajúci chlapci a dievčatá. Pusy im veľmi melú, vyťahujú ružové volánové oblečenie. Chlapec pozerá na šaty a potom na zadok dievčaťa. S bočným nevypovedaným úmyslom sa uškrnie, dievča zatrasie hlavou, neónové náušnice sa akoby rozkotúľajú po jej krku, zakloní ju a znalecky povie:“ Ja, das ist coo

5. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Anna Strachan

Jednou nohou ešte vo VW

Terezka tvrdí, že odkedy je v Badensku, „kaky“ jej smrdia inak. Fenomenálny postreh. Prešli sme nepatrnými kúskami krajín. Oblastí v nich. Zlúpili sme pomarančovú kožu s postrekom „tam je to tak a jedna tetka povedala“ a vyšantili sa v šťave jadra. VW miláčik to zvládal hravo. Niektorí z nás potrpeli a museli hltať aj migeu rapid… Teraz sme doma a časy sa pomenili. Ale veci nie. Rovnaké, len máličko odlišné. Kúsok duše, ktorý nechceme zmeniť. Náš domov a rovnaký hukot práčky a hlasy susedov, ktorých nemusíme vidieť, no poznáme ich. Rovnaký fialkový nádych najdolnejších častí dolných končatín, keď telo je pokojné a dušiarstvo naplno pracuje pri pc. Cesty sú v rýchlosti pokroku dosť dávne. V nás nadovšetko prítomné. Nikýmnevezmúci okamih dejín našich životov…

23. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2