Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Anna Strachan

Bloger

Počet článkov: 443
Páči sa: 2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené

trips

Záležitosť embrya

Anna Strachan

Záležitosť embrya

Prišla som len na návštevu. Kým dostanem nápad, aby som mu napísala básničku, taký text asi, slabiky a iné srandy poukladané vedľa seba. Priniesla som si hrušku a prázdny hrnček, do ktorého sa mi nechce ísť dačo naliať, preto zliezam parametre svojej mysle a kým náš pes zaspí, chcem vymyslieť text, ktorému poviem básnička. Napíšem o tom, keď si spomeniem. Celobytostne sa snažím chytiť môj nápad. Občas sa tak hráme. Obhadzujeme sa skákalkami, hryzieme lízatká a ja učím môj nápad škrabať tak, ako škrabú mačky : zadrap do mňa nechty a potiahni. Keď sa už do mňa zadrapí, poviem, že som plne pri vedomí a spokojná. A že ďakujem. Teraz si chcem zaspievať : But I need to love me. Často si trúfam potrebovať pochopenie. Často chcem vidieť opustené more a mať piesok za nechtami fialovými od zimy. Potom si na tom istom piesku chcem vystrieť deku, ležať ako embryo a rozprávať Mu o pohľadoch, o tichom spánku tamspiaceho, o jeho čiernej guľke v hnedom oku. Hrdo mu ukazovať zaspaté ústa, čo vyzerajú ako tie Julie Roberts, a to on nie je dievča. Byť s ním embryo a nechať Ho, aby nás pozakrýval nealergénnym paplónom a nosil všade, kam bude s nami chcieť ísť. Už viem, ako napísať básničk

1. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Anna Strachan

Medulla

Niekedy sa stratím a neviem, ako vyrobiť inspírium. Zamestnaná márnymi diskusiami medzi mnou a mnou o pôvode vajca na tvrdo v hrnci, ponorená do vody, ktorá mi tými vodnatými molekulami urobí z kože pokrčené prsty. Umývaniu tanierov sa venujem často. Aj lyžice často a s dosť paradoxnou rozkošou ukladám do dózy na lyžičky, vidličky a nože. Škrabem zaschnutý puding z dna kompótovej misky a mierne, vôbec nie násilne premýšľam nad Bratislavou, nad letiskom, nad rodinou Mr. a Mrs. Smith.

23. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 890x
4

Anna Strachan

Menopauza

Aby som nezabudla na túto chvíľu. Všakovako bežnú – kvôli tomu a ničomu inému tu sedím, ťukám so smiešnym prstokladom a hrám sa. Na to, že sedím v júni celkom bosá na schodoch a hľadám si v päte žihadlo včely. Zadržiavam dych, aby mi nič neušlo. Aby som som si stihla prejsť ukazovákom po rane na lýtku, ktorú som si spôsobila žiletkou. Aby som vystrela nohy pred seba, do výšky 20 centimetrov a nechala si ich ofukovať ventilátorom pc. Som v prechode. Nie v menopauze. Ani v klimaktériu. Chichúňam sa zatočená v uteráku príjemnom na dotyk. Z vlasov mi kvapká voda, po ľavom lýtku mi pomaly, vôbec nie morbídne tečie krv a ja sa trošku trasiem. Veď je ešte len marec. Rozmýšľam o prechode medzi týmito ročnými obdobiami. Ako ich prepojiť, ako ich spojiť a či sa o to vôbec pokúšať. Napadne mi, že to ide. Takto žiť, pripájať sa k svetu. Že je to dokonca klenotom, ako od Tiffanyho, prechádzať dňami, vkladať sa do ich potrhaných príbehov a rozhodovať sa pre ne. Pre stúpanie, pre drobné kroky, ktoré vo svetle žiaria. Ako v našich neokukaných nezávislých filmoch. Viacerí sa premávame s obnaženými nohami. Našuchnutí do štrikovaných ponožiek starej mamy, lebo sa chceme chváliť

18. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

11:52 stredoeurópskeho času

Anna Strachan

11:52 stredoeurópskeho času

Slnko sa chvastá svojou studenou hrejivosťou a chce naznačiť okamih tepla. Deň priniesol živelnosť. Možno už včerajšie rozhovory do 00:30. Nové bytovky s novými nájomníkmi vyzerajú prívetivo. Čumíme na ne cez silónové záclony, cez hnedé závesy s klasickým volánom, usmerňujeme svoje divé aj nedivé nápady slnečným smerom - smerom k slnku a zabezpečujeme rovnováhu. Zatúžime po harmónii, akú vidíme v pozoruhodných okamihoch života. Vyzúvame si protetické papuče a nohy vykladáme kade - tade. Tŕpnu nám. Pred očami máme písmená. Že čo je to softvér? Čo je to hardvér? Pohadzujeme takýmito písmenami nerozmyslene. Rozpačito. A veľa sa snažíme. Možno preto to nevidno, pôsobíme nedobre, nepokrokovo. Rozpoltene. Ale za 40 dní zvládneme pár dialógov. Zaznamenáme pár ukážok, trhlín a staviame si ďalej svoj vlastný domček. Presúvame sa do vaní nových bytoviek, napúšťame si vodu s penou, s vôňou lesných plodov typu černica, relaxujeme, načúvame skokom marcových vtákov na streche a premyslíme si ďakovnú reč za týmto prospešným obdobím. Bez akéhokoľvek klišé. Je dobre a my trpezlivo čakáme na podbeľ. 3/03/06

3. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

V hmle za mackom Pú

Anna Strachan

V hmle za mackom Pú

Najedli sme sa. Na svet pozeráme s vypúlenými bruškami, s vypúlenými očami medvedíka Pú a možno si nachvíľu chceme požičať jeho nerozhádzateľnosť. Mlčíme. Pretože nič nevieme lepšie. Mlčanlivosť môže vytvoriť počúvanie. Zaznamenávanie vzájomných súvislostí, vycibrených detailov každej hodiny, a to sa nesnažíme byť puničkárski. Nie sme perfektní.

1. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Anna Strachan

Na kus reči

Čítam potichu. Sama pre svoju dušu. Pre vety, ktoré z toho vzniknú. Čítam o láske. Čo je to láska? Päť písmen? Z formálnych slohov sme vyrástli, možno sme také ani nepísali, ale boli sme nimi ovplyvnení.

11. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Stopy po ľade v snehu

Anna Strachan

Stopy po ľade v snehu

A keď sa mesto zatiahne, vlak zahučí - odíde preč, je vo mne kúsok ničoho. Ničoho, ktoré sa dá hmatať. Krájať vo vzduchu a normálne visí nad mojou osobou. Nie je prázdnou frázou ľúbim ťa po prvej schôdzke tak trochu naslepo, ani technicky skvostným dotykom pohlaví.. Je niečím nevyjadriteľným. Ani nie pocitom, ani nie zážitkom, len takým ničím, čo z času na čas príde a zakýva mi z okna bytovky za koľajnicami.

4. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Vstup priamo do deja

Anna Strachan

Vstup priamo do deja

Zamenila som svoju rannú cestu. Za novú. Vidím až za nebo, na moste hľadám kačky medzi tým ľadom a kačky sa kde-tu nájdu. Pozdravím ich, kačky nič, no už som si zvykla. Ráno som skúmala cestu. Hlavnú. Že či by som to už po nej zvládla aj na bicykli. Či by sa mi moc nešmýkalo, či už je čas vítať najskoršiu podobu jari, veď je už 1. február. A tak som si povedala, že nepredbiehaj, zatiaľ sa len kukaj, akože na tú cestu, na kačky a na ľad, ktorý už neuvidíš, keď príde skutočná najskoršia podoba jari. O chvíľu bude skoro pol jedenástej. Trošku navaríme. Trošku sa najeme poriadneho jedla a nebudeme vymýšľať. O zbytočnej podobe jari, ktorú dnes naozaj nenájdeme. Lebo sa nám na tento deň každopádne nehodí. Som spokojná. Nespadnem v zákrute z bicykla na ľad. Nezlomím si nohu. Nebudem musieť cmukať Septolete tbl. kvôli začervenaniu môjho hrdla. Nebudem sa mať unpraktiš, pretože na taký bicykel vo februári sa treba obliecť. A čo ja najpodstatnejšie, neurazím svoje ovaria, ani corpus /telo/, fundus /dno/, cervix /krčok/ mojej uterus.. A teraz idem škrabať zemiačiky.

1. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Mám rád zimu: zimu mám rád

Anna Strachan

Mám rád zimu: zimu mám rád

Ak sme chceli bežať, tak sme bežali. Z kopca. Na kopec. Ak sme chceli letieť, tak sme vzlietli a hnevali sa, že 15/01/06 je všade prítomná gravitácia. Občas sa nám stane, že zablúdime do známych miest novými očami. Vnímame to všetko (všetko prírodné) trošku inak. Skúmavo je zlé slovo. Novorodenecky. Potrebujeme mamino mačkovanie, inak by sme zahynuli. Potrebujeme sa pozerať dookola a veľmi sa tomu čudujeme. Čudujeme sa sú 2 zlé slová. My sme fascinovaní. Objavujeme. Ak sme chceli mať jar, mať leto, tak sme na tieto priania veľmi rýchlo zabudli. Zablúdili sme totiž medzi (po)citmi. Medzi vystrojenou zimou, ktorá nám chcela ukázať svoju parádu. Aby nám bolo (za ňou) začiatkom apríla naozaj ľúto. Preto sa s nami mačičkovala. Oslnila nás. Boli sme oslnenými dievčatami bez slnečníkov. Ale kto by predpokladal, že v januári ich budeme potrebovať... Kto by predpokladal stojaci dym nad mestom... že tam bude a dá sa nám. Celý, celý, ako tohtoročná zima. V októbri mi tvrdili, že táto zima má byť tuhá a dlhá. A ja som im na to, že neverím, naozaj neverím..( ale 15/01/06 si hmkám : mám rád zimu: zimu mám rád..) a takto to vyzeralo ...

15. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Anna Strachan

Baletka

Spýtali sa ma, že prečo som nešla za primabalerínu alebo také niečo, hoci ma ani nevideli tancovať. Teraz ma to napadlo, pretože teraz tak trochu spomínam, myslím tým, beriem si z minulosti naliehavo, ale nenásilne niečo šibalskyprežité. To znamená milé. Milé je pozitívne.

7. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 095x
13

Anna Strachan

hello stranger

Ďalšia veľká dávka masy padá zo strechy a otriasa pevnou konštrukciou tohoto domu. Strhne kúsok omietky a ostane na zemi. Ťažký a mokrý sneh. Vydávame sa na cestu cez mláky s ľadovými kryhami v topánkach, ktoré by mali s ľahkosťou odolať takýmto prekážkam. Ak nie sú prekážky zabúdame veriť v plnosť života, zanedbávame lásku dizajnéra nehmotného sveta pod kožou a tými ostatnými vecami, čo máme v tele. A tak si vlastne, keď si zalievame sypaný čaj Vitálna žena, prehodnocujeme malý kúsok vytiahnutý z poltuctu myšlienok, ktoré sa nám vynoria alebo nás prirodzene oslovia, keď už ten čaj pijeme pri čajovej sviečke forest berry a myslíme si, že pri tomto zatemnenom mokrom počasí nie je také prosté byť akokoľvek vitálnym a pozitívne naladeným. Ale to ako-tak zanechávame a odchytávame si pekné noty z pesničky a vznášame sa po čerstvo vysatej dlážke a tie noty sa nám skutočne veľmi páčia. A sme očarení ako muž - kozmopolita z reklamy, čo mieša parfémy a práve na ten z reklamy mu dala svojím pôvabom návod parížska dievčina. Zároveň to myslíme o kus inak, ako on, čo sa týka našich pocitov. Aspoň si to myslíme.

2. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 105x
8

Solený sneh na dotyk

Anna Strachan

Solený sneh na dotyk

Pani v čistiarni Pelim sa ma pýta, či prežil a ja na to, že hej. Že má len sedem stehov, nad nimi chrastu a normálne chodí, prirodzene dýcha, nemá tachykardiu, ani nič podobné. Ukazujem jej krvavú koženú bundu a ona mi niečo vysvetľuje. Za sklom vidím svetlá áut a sneh. Myslela som si, že sa to stane. Že sa začne stmievať, pouličné lampy začnú blikať a jednotlivým vločkám snehu sa nebude chcieť tlačiť v oblakoch, preto sa nežne vzbúria a začnú padať. A ja cestou z čistiarne môžem robiť stopy v snehu. Prvé stopy v prvom dnešnom snehu. Ako v soli, lebo soľ štípe a tento sneh štípe zimou, keď mi chce cupkať po krčnej chrbtici. Dvíham hlavu. Chcem ju zdvihnúť úplne hore a nechať sa osoliť. Nastrčiť jazyk snehu a povedať mu : chyť ma, ak to dokážeš. Zatancovať si s ním tango. Alebo valčík. A možno na tom nezáleží. Na domovskej ulici sa priamo stretnem s našou mačkou. Pozerá na mňa, ja na ňu. Kritizujem jej postavu, jej prílš tučné bruško a stratu jej niekdajšej elegancie a pružnosti. Vravím jej, čo som počula: mačky jedia povrazolezci, aby si nepolámali kosti. * A ona na to nič, len mi kradne prvenstvo v mojich prvých stopách v snehu. Tak za sebou zatvorím. Aby nám drahý plyn neuni

15. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Anna Strachan

Tulip

Susedia dnes hovoria o psom počasí. Lebo príliš prší, príliš fúka a všetci máme nepekne mokré nohavice a obuv. Utieram hrnčeky, zalievam pre mamu nepríjemne tuhú zrnkovú kávu a zabalená do kohosi presakujúcej, bolestivo vynikajúcej hudby sa zameriavam na jednu hlúpu kvapku dažďa a nič. Pozerám sa na strechu oproti, na bahno lepiace sa na topánky, na nepohrabané vlhké lístie, na tulipánovú kyticu zmierenia. Vietor mi kradne dáždnik, ja mu vravím, že prestaň, že nechaj mi ho, veď nechcem vypadať ako kurčiatko. A on, že no a čo, mňa to baví, je rozkošné, aká si mokrá, všetky súčasti meteorológie sa na tebe bavia a ja najviac. Tak sa durdím, že je trápny, ale on sa len smeje. Čakám na ulici pri Poľnonákupe, kým ma obídu špliechavé autá, kým budem mať voľnú cestu, aby som mohla dupať po kašičke z lístia a hnedého blata. Túžim po zelených čižmičkách so žabkou vyššie nad pravými členkami, po bodkovanom dáždniku a veku od 4 – 8 rokov. Ale mám o 2 týždne 19, ak dobre počítam, lebo v matematike som nikdy nebola dobrá. Spýtajte sa ma koľko je osemkrátdeväť a ja buď použijem prsty, alebo na to vôbec neprídem. Vôbec nemám žiarivý intelekt a moja logika je zanedbateľná. Ale teraz musím

6. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Na krídlach žltej kačice

Anna Strachan

Na krídlach žltej kačice

Chceme jesť. Tak zversky túžime po tom mäse v syčiacej kuchte, po jeho lahodnosti, slovenskej exotike. Kúpeme sa v soli, v tej penivej soli, smejeme sa a chceme si okolo vane zapáliť sviečky, priniesť si sedemramenný svietnik, púšťať si žltú kačičku a spievať jej o zime, naivne sa pýtať, prečo neodletela do Egypta, kam chcela letieť malá oscarwildeovská lastovička, hoci vôbec netušíme, či tieto žlté umelé kačice zvyknú letieť do Afriky. Chceme kačičke rozprávať, že napadol sneh, normálny – taký, čo pod nohami vŕzga, že na stromoch pred kostolom sú modré svetielká a ona to nikdy neuvidí, ak sa bude len máčať, rozfukovať bubliny v pene a potom do nich zobať. Povieme jej, že ty kačka, veď aj tak nabudúce nebudeš mať žiadnu penu, lebo táto bublavá soľ sa míňa a my ju za tento večer spotrebujeme. A to s tebou kačička. Budeme sa hrať s bublinami, budeme si myslieť, že máme bublifuk, že držíme balóny, ty v zobáku, my v ruke; že je letný jarmok a my sa čľapkáme vo fontáne, chápeš, my a ty – ohromná sranda, proste my a ty a pár deciek v dúhových plavkách. Lenže kačka je umelá, jednoznačne neživá, preto len tak sedíme, hľadíme na batériu a sledujeme, ako do peny kvapkajú kvapky. Aj tak t

23. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Anna Strachan

Sedemnásteho

Prebúdzame sa do zimného rána. S troškou mrazu a omrvinami snehu. So slnkom, ktoré dokáže zimne kryštalizovať suchú trávu, hoci je ešte len 17. november. Pozerám sa z okna oblečená v tričku ešte z včerajšieho večera a prechádzam si rukou cez nerozčesané vlasy s ohromnou túžbou nájsť mojumoju gumičku. Slnko sa premiešava s oblakmi nesúcimi zrážky a odrazu už nie je prírodne krásne ráno v malom meste. V televízore hrá naša hymna. Prebieha v spomienkach Nežná revolúcia. Pamätám si na ružové nebo, tmu, námestie a ľudí kričiacich:“ To je ono!“ Mala som dva roky a spomínam si, že som sa bála. Ružové nebo bolo aj neskôr. V mysli sa mi vybavuje jarmok a lízatko v tvare srdiečka od otca. On si trhal cukrovú vatu a predierali sme sa popred stánky užsavôbecnepamätámkam.

17. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

reklama

Fúkanie dymových pohľadníc

Anna Strachan

Fúkanie dymových pohľadníc

(písané včera) Keď príde prvá mínusjedenaždva stupňová zima, lístie z našich ovocných stromov začína padať. Ukážkovo nesynchronizovane, podarene figliarsky . Vtedy stojím blízko okna, rozhliadam sa, chcem, aby bol tento moment mimoriadne pôsobivý, aby obzvlášť prírodné padanie sucho – zlomiteľného lístia vyvolalo vo mne pocit čistoty, možno čistoty chlórovej - bez chlórového štípania v podobe tabliet chloramix dt. Čakajúc na takýto pocit, pozerajúc sa do záhrady oproti, v ktorej suseda páli kopy lístia, napráva lístie hrablami a keď ho napraví, vyvolá obrovské dymenie stúpajúce ponad nízke hrušky až ku komínom na strechách; chytím si uši, lebo cítim tras okien v dôsledku veľmi silného techna šíriaceho sa nevedno odkiaľ. Dym medzitým pokryje celú ulicu avalonskou clonou, zábery, ktoré robím očami mi pripomínajú film Kruh, Seattle a smrť Kurta Cobaina. Dym zacláňa slnko, techno vibruje oknami, slnko precláňa dym, suseda stojí s hrablami pod bradou pri horiacej kope a kričí na svojho hluchého psa.

7. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Anna Strachan

31/10/05

Priesvitná lepiaca páska z nosa líšky sa odlepuje. Aj papierová, pastelkami vymaľovaná líška má svoje roky. Presne dva. A ty sa z toho tešíš. Že sa môžeš na ňu pozerať a obuť si popritom štrikované ponožky. Potom necháš líšku líškou a sadáš si. Počúvaš slová biskupa východného dištriktu a podčiarkuješ si vety Jacka Kerouaca, román Na ceste. Chce sa ti spať. (Vrzgot rozhojdaných hojdačiek. Hotel na kopci a v ňom svietidlá s mokrým efektom. Veľké biele okná s novšími žalúziami a pohyblivou vôňou odohnaných cigariet. Chvenie studenej priehrady a bielych rybárskych lodiek. Tebamôžerozplakať vietor a nestálosť jeho prianí. Pokosená tráva . Slnko dodávajúce tráve šampónový lesk. Zaneprázdnený údržbár. Tvoje hojdanie vyvolávajúce poskakovanie Západných Tatier. Dobytok na lúkach v spoločnosti pastiera s palicou pod bradou. Šum čerstvej tlače v tvojom vrecku. Blato na týchto topánkach. ) Už obutá v tých štrikovaných ponožkách prechádzaš do kuchyne, aby si zjedla žltú kašičku. „Večer z nej bude bagandža“, odhadla mama. Dávaš si do úst lyžicu za lyžicou a lyžicu držíš zle. Je ti pekne pri pomyslení na tvoj prejav v zátvorke povyše. Na dnešný fragment z tohtoročnej prekvapujúcej jesen

31. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Filmovačka

Sedia v teple pred TV a popíjajú čaj z modrej škatuľky, rozumej rumanček s medom. Počujem to až sem. Krstná z rázovitej obce exceluje vo svojej ochotníckej roli. 8 hodín viem, že hrá divadlo. Nikdy predtým som o tom nepočula. Tak sedia, chlipkajú horúci čaj a trošku sa na nej smejú. Rázovitá obec sa mi zapáčila. Z diaľky biele ovečky pripomínajúce halušky. Chlapec v károvanej košeli konzumujúci žuvačku. Jesenné zmrazené svetlo približujúce nízkotatranský hrebeň. Negýčová pestrosť krepových ruží na ramenách cintorínskeho Ježiša. Stromy, bez ktorých to koncom októbra nie je ono. Naprávam si tričko, otočím dve gombičky na ňom. V hlave sa mi prelievajú slová. Zajtra pôjdem do knižnice, nech sa prelievajú ešte viac. Mám to rada, lebo vznikne môj malý film. S mojou hudbou a scenárom. A krstná z rázovitej obce má naučí poriadne režírovať. Pretože má skúsenosti.

30. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Toto nenazvem

Je doobedie. Zadymené nízkou hmlou. Hmla rušená džezovým slnkom. Slnko zastreté jedľovým stromom. Obúvam si gumené čižmy. Červená hadica vie prekvapiť, to preto. Skladám z okien kvety a zvlhčujem ich korienky. Robím to stále a dookola. Celkom ma to baví, lebo sa cítim teloposilňujúca. Vo vnútri podráždená. Dnešným ránom. Tou hlúpou jedľou. Tým tichoprovokujúcim slnkom. Dymom, ktorý je vo mne mierotvorcom. Ale dnes nie. Dnes ma provokuje. K šliapaniu peknoty. A pritom naplno sledujem a dúcham všadeprítomnú jesennosť. Pokrkvané svetlohnedé listy vedené vetrom. Ako kravaty požuvané psom. Zhnité hrušky na poli. Šampanskyšumivá chôdza mačiek po tráve. Členité zafarbenie hôr. Vôňa bylinkových čajov a sledovanie nepovrchných filmov. Sedím na bicykli. Prekonávam koľajnice. Príliš veľké štrkové guličky. Suchozemské vlny, nevýhody hornatého kraja. Prekonávam to sledovaná synchronizovanými pohľadmi čierno – bielych kráv. Tá najviac naľavo dvíha esovito zvlnený chvostík a cikanica fontánovito prúdi. Tým väčším chrobákom masíruje chrbáty. Tie menšie utopí. Cikanicu prežiaruje lúč a kvapôčky odletujú na ešteneomrznuté kvety. Je to tak neobvyklý obrázok, že musím stáť na kraji kľukatej ces

15. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Korčuliarske topánky

Anna Strachan

Korčuliarske topánky

Poviem Palovi, nech si prinesie korčule. Možno sa na tomto jazierku budeme v zime korčuľovať. Dnes je pokryté rastlinou, ktorá sa kupuje práve do jazierok. A na rastline sú žlté lístky. Naturálnekrikľavé. Možno sa mi podarí vyčarovať na jazierku 2x2 metre trojitého salchowa, ale to asi ťažko. Podávam mame kvet. Sadíme a presádzame kvety. Z jamky do jamky. A myslím na to korčuľovanie. Asi nie na našom jazierku, ale na niečom väčšom. Na nejakom zastrčenom rybníku medzi rybníkovými rastlinami. V podstate by som sa ani nemusela korčuľovať. Len by som tam prišla, kľukla si na breh, napravila si jednopalcové rukavice (MadeInMojejStarejMamyDom) a smiala sa na našom psíkovi, ako sa šmýka po rybníku a vôbec si neuvedomuje komickosť šmykľavosti svojich labiek. Keby slnko zachádzalo, povedala by som matersky: poď pes, musíme ísť, lebo ocko sa bude báť. Vyštípala by som mu červené neexistujúce líca a skákajúc cez zamrznuté kaluže by sme išli domov, pričom by som cestou možno niekde stratila korčule, lebo to sa pri utekaní niekedy stáva.

5. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7