Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
So synom Vavrom sme sa hrali na koberci v obývačke. Zrazu prišla Milá v čiernych punčochách, do ktorých mala hore zastoknutú striebornú šnúru zo stromčeka. Akože chvost. "Kto som?" spýtala sa."Dino!" vykríkli sme svorne s Vavrom, spomenúc si na babkinho psa. Milá sa sklamane otočila a vo dverách ticho hlesla: "Catwoman."
Súťažná otázka: Do ktorého roku by ste datovali tento výrok: Svätožiara a kríž na minci sú neprípustné symboly. a) 1950, b) 1980, c) 2012. Na žiadosť Európskej komisie a (údajne) aj niektorých krajín EÚ zmenila Slovenská národná banka podobu pripravovanej pamätnej mince a Cyrila a Metoda na nej pripravila o svätožiaru a kríže. Čo nám môže byť úplne ukradnuté, pretože nominálna hodnota mince tým nestratila nič, zberateľská narástla. Mne, ako neveriacemu klampiarovi to môže byť ukradnuté dvakrát. Ako občanovi členskej krajiny EÚ mi to však jedno nie je.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo v niektorých štátoch veci fungujú, ľudia sú spokojní a majú sa dobre, inde zase veci nefungujú a ľudia sú frustrovaní a sklamaní? Porovnajme Dánsko a Slovensko, alebo Nórsko a Slovensko. Porovnateľné krajiny, neporovnateľná kvalita. Prečo? Sú azda Nóri múdrejší ako my? Nie sú. Sú pracovitejší? Ani náhodou! Sú zručnejší v práci? Určite nie. Práve som sa odtiaľ vrátil po siedmich týždňoch. V ničom nie sú lepší. Len v jednom: Menej kradnú.
Každý vie, kto je Tarzan? Sme všetci v obraze? Citujem z knihy: Inokedy sa Tarzan díval na ľudožrútske orgie ľahostajne, lebo obete boli vždy černosi, ktorí neboli jeho priamymi bratmi. Ale dnes to bolo iné. Dnes išlo o bielych mužov, o ľudí Tarzanovej vlastnej rasy. Docitované. Ako sa ten svet meni, čo? Dnes by ho za to zavreli, až by sčernal. Pardón... Zmenil farbu na škále RAL mierne doprava.
Dnes ráno som Vavrovi (2010) kúpil striekaciu pištoľ. Ideme sa kúpať na Jazero, nech, reku, nejde neozbrojený ako nejaký tibetský iinštalatér. Vavro zobral pištoľ, položil ju na zem hlavňou dole a začal posúvať. Šššš-š-š-š-š hu-huuuu! Napodobnil vlak. "Neviniatko naše," povedala milá. "On ešte nevie, čo je to zbraň."
Stáva sa vražda rasistickou už len tým, že obeť a páchateľ majú inú farbu kože? Prečo je zverejňovanie etnicity páchateľa nekorektné, ale zverejňovanie etnicity obete také dôležité? Ak obeť a páchateľ nemajú rovnakú farbu, reakcia spoločnosti je tak hysterická, že sa priami účastníci musia za hlavu chytať.
Posledných sto rokov nám okrem sto rokov prinieslo aj úžasné kultúrne zážitky s nemenej úžasnými názvami. Porota, ktorú si pre jej odbornosť mnohí mýlia s ministerstvom financií, vyhlásila tri najhoršie titulky uplynulých sto rokov. Na treťom mieste je spaghetti western Boh odpúšťa, ja nie! Ťažko si predstaviť údernejší názov. Priam to láka do kina. Druhé miesto suverénne obsadila kniha Anny Adamovej Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. Tomuto názvo k dokonalosti chýba už len zopár viet. Napríklad Fakt to bolí. Nekecám. Sama som to zažila. A prežila. Posilnilo ma to. Kurevskyyyy!!! No a winner is: Boa versus pytón! Nezabudnuteľný príbeh lásky a bolestivého rozvodu, odohrávajúci sa na newyorskom Long Islande. Boa versus pytón. To musel vymyslieť Hviezdoslav. A Boa oborila sa na pytóna s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá. Koniec hlásenia v slovenskom jazyku.
Po úvode, ktorý ma stál asi 18 eúr (pivo, slanina) sa teraz dostávam k jadru veci: prečo sa našej demokracii tak nedarí? Aby som neurobil rovnakú chybu ako v úvode (nezatáral sa ako Smoljak v istej Cimermanovej hre), idem rovno k veci: preto sa demokracii nedarí, lebo má každý volič rovnaký hlas.
Veľakrát sme sa s Jamais (to je moja manželka) snažili pochopiť, prečo je Slovensko v porovnaní so susedmi stále také zaostalé. Prečo sme v relevantných ukazovateľoch stále na chvoste únie, keď sme relatívne rozumní, relatívne pracovití, relatívne slušní. A nie a nie to pochopiť. Až sa mi naraz rozsvietilo - nie sme ani rozumní, ani pracovití, ani slušní. Neviem si spomenúť, v čom dôležitom prevyšujeme svojich susedov. Prečo sme vo všetkom dôležitom medzi poslednými? A naraz mi len došlo že je to preto, lebo sme prefíkaní pokrytci. Podvádzame, klameme, okrádame štát. Ťaháky v škole, podvody pri skúškach, klamstvá v životopisoch, falošné péenky, nedodržiavanie dopravných predpisov, podvody na daniach, práce bez faktúry, nelegálne pálenice... Zatajovanie, klamanie, porušovanie nás sprevádza celým životom. Má niekto pocit, že pácha zločin, keď sa inštalatéra nevinne spýta: „A bez faktúry by to bolo za koľko?" Volíme ľudí, ktorí sú nášmu obrazu blízki. A potom sa čudujeme, že sú ako my.
Minule som niečo písal a nemohol som si spomenúť na... Pýtam sa milej: "Ako sa volá tá americká blbosť?" A ona: "Gospel." Trafila. To som hľadal. Dlho sme sa na tom zabávali, že ako to mohla uhádnuť, keď vôbec netušila, čo píšem. Dnes ráno sa ma v kuchyni spýtala: "Ako sa volá ten tučný, spotený, v striebornom saku?" Viete, koho myslela? Ja som trafil bez premýšľania.
Nečítal som celú Gorilu. Nemám na to čas a ani sa mi nechce. Neverím, že by som sa tam dozvedel niečo, čo som/sme už dávno nevedel(i). Že Malchárek a Rusko boli slovenskou obdobou českých Vecí verejných, že politické strany krížom-krážom celým spektrom korumpujú a sú korumpované. Pravda, nečakali sme, že až tak (o vážnosti Gorily najviac svedčí to, že sa stále nič nedeje), ale strácať kvôli nej hlavu je príliš bezhlavé.
Už sa vám niekedy stalo, že vás z ničoho nič pochytili rozpaky? Mne už párkrát áno. Idem si po meste a zrazu - som v rozpakoch! Keby v normálnych, ale priam ma klepalo! Až dnes som sa konečne dozvedel príčinu. Z rozhlasového éteru mi ju vysvetlila Ema Tekelyová.
Vo všetkých voľbách od roku 1990 som volil občiansku pravicu. Od roku 1998 som volil SDKÚ, resp. to, čo jej predchádzalo. Ale ako hovorieva nepopulárny rómsky aktivista Berky Jariabok, icouvr. Nielenže som ich volil, aj som sa kvôli nim hádal. S rodinou, s priateľmi, tu na blogu, aj sám so sebou. Teraz, keď som na sklonku životného rozhodnutia (och, to je tak patetické, asi aj slzu uroním), cítim sa, akoby som prestal fajčiť. Konečne mám od nich pokoj!
Prečo je na kandidátkach politických strán tak málo Rómov, pýtajú sa pobúrene pobúrení ľudia. Kto nám teraz vyrieši rómsky problém? Ak by títo nedostatkoví kandidáti mali prispieť k riešeniu toho, čo je známe ako „rómsky problém," mali by to byť najmä Slováci a Maďari, lebo tých je medzi Cigánmi viac ako Rómov.
Nemôžem uveriť, že som sa toho dožil - vláda nám ide vrátiť peniaze! Dnes večer na Markíze premierka Radičová oznámila, že na niekoľkých ministerstvách sa zvýšili peniaze a idú ich vrátiť daňovým poplatníkom. Nepamätám si presne, koľko to vychádza na hlavu, ale aj tak to poteší, nie? Síce po Ficovi je ľahké správať sa slušne a férovo, ale vracať neminuté peniaze je predsa len nadpráca hodná obdivu.
Dnes ráno okolo desiatej sme zapli televízor, reku rozptýliť trochu Vavrovu pozornosť a nenápadne ho naraňajkovať. Prepíname ako besní, nedajbože nájsť niečo normálne. Tu sa bijú kreslené postavičky, tu dospelí, tu deti, tu roboty... Nakoniec sme nechali TA3. Šťastná to doba, keď jediným kanálom bez násilia je spravodajský!
Od Ježiška si želám len jedno: Aby sme si mohol dovoliť ukázať štrajkujúcim lekárom figu borovú a poslať ich kade ľahšie. Hoci ťažko by bolo nájsť pre nich ľahšiu cestu. Poslať ich do súkromných nemocníc? Alebo ďalej na západ? Alebo na opačnú stranu, medzi pacientov? Súdiac podľa toho, čo dnes navrhli ich odborárski hovorcovia, by celkom dobre zapasovali medzi pacientov mojich obľúbených psychiatrických kliník.
Je niečo zhnité v tom našom štáte dánskom, keď sa ľudia tak pajedia. Človek by mal pocit, že nám niečo chýba, alebo máme navyše nejaký ten mor alebo vojnu. Toľko nespokojencov tu nebolo hádam ani za Fica. A pritom (to myslím úplne vážne) sa na našom území nikdy nežilo lepšie, ako v posledných rokoch. Ako pre časopis Tabu povedal legendárny bratislavský inflagrantiér Berky Jariabok - všetko dobré sa raz na chrbát obráti.
Konečne zmysluplne využívam blog: Pepa Vaněk, môj kamarát z moravského Slovácka, sa v preddôchodkovom veku rozhodol oženiť (so Slovenkou Ivetou, veď ako inak) a v romantickom ošiali sa prihlásili do súťaže Slovácka svadba roku 2011. Pravidlá sú jednoduché - získať v prvom kole milión päťsto hlasov v internetovom hlasovaní, postúpiť do druhého kola, tam ohúriť čitateľov slováckeho týždenníka a zabezpečiť obligátny svetový mier a potom sa tešiť zo svadby s darčekmi za 150 000 korún. Jeho šťastie je v slovenských rukách. (Iveta, pustíš to!)
Chystal som sa k lekárke. Pýtam sa milej, či sa tam budem musieť aj vyzliekať. Lebo, reku, ak by ma lekárka uvidela holého, do smrti by som sa jej nezbavil. A milá sa rozosmiala.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Pôjdu na to aj cez sociálne siete.
O fibromyalgii sme sa zhovárali s reumatológom Romanom Stančíkom.
Mimoriadne zákerná je babezióza.
Prezident kritizoval koalíciu.
