Pred rokmi som bol u kmotra vo Vrútkach na správe vtedajšej ChKO Veľká Fatra. Chovali tam vo voliére divú labuď. Mala zlomené krídlo, tak ju liečili. Ako sme tam na dvore stáli, pofajčievali a pozerali sa na ňu, kmotor zobral palicu a cez mreže do nej začal šťuchať. Čo blbneš, vravím. Nesmie si na nás zvyknúť, povedal kmotor. Keď ju vypustíme, musí sa ľudí báť, inak neprežije. Dnes som si na tú príhodu spomenul, keď sa ma v lese snažil buzerovať akýsi poľovník, pretože môj Herpes prehnal zajaca. Prehnal ho, ako hovoríme my, Slováci, andr kontrol. (Viď súvisiaci článok.) Nebudem popisovať rozhovor, ktorý by si jemnejšie povahy mýlili s hádkou, prejdem k meritu veci. Pretože kto meritom sa zaháňa, meritom zabitý jest, chcel svojho času napísať Pavol Orságh Jariabok, len nevedel, čo je meritum.