Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
Otec v súčasnej rodine sa začína stávať raritou. Otcovia opúšťajú svoje deti aby odišli za milenkou, ktorá prirodzene očakáva, že si s ňou založí novú rodinu. Otcovia, ktorí ostávajú, sa deťom venujú stále menej, v priemere pár minút denne. Žeby končila éra otcov?
Nie, nejde o politiku, tam to mám jasné. Dobrá politika je tá, ktorá ma nezamestnáva. Dobrý politik je ten, o ktorom neviem, že je, pretože všetko v krajine šľape tak ako má a ja sa o to už nemusím starať. Som idealista, viem ale nie o tom som chcela...
Aj vám sa stalo, že ste sa pohádali s partnerom a keď hádka skončila boli ste na tom rovnako, alebo horšie ako pred ňou? Ak áno tak patríte medzi tých „šťastlivcov“, ktorí si budujú vzťah na poli plnom nevybuchnutých mín. Na poli vzťahu, kde je vysoká pravdepodobnosť, že tie míny budú pravidelne vybuchovať.
Všetko mi vychádzalo. Mal som dvadsaťdva. Založil som si firmu a po krátkom čase som dosiahol obrat cez milión. Zaľúbil som sa a po krátkom čase som sa oženil. Zobral som do firmy kamaráta a obrat firmy sme zdvojnásobili. Narodil sa mi syn a naša láska akoby sa strojnásobila.
Boli mladí, zaľúbení. Nemali nič len svoju lásku. Zobrali sa. Bývali u rodičov. Z lásky splodili syna. A rozhodli sa, že chcú bývať osamote: „Tak teda choď, postav dom a zasaď strom aby sme mali kde bývať...
„Aj mliečny chrup treba občas skontrolovať“, povedala teta zubárka deťom, keď navštívila škôlku a hrala sa s nimi hru: „Ako si čistiť zúbky“. Deti dostali reklamný letáčik pre mamičky, s adresou tety zubárky, ktorú majú navštíviť. „Aj v štyroch rokoch treba navštíviť zubára“, bolo na letáčiku napísané. Nestalo sa, mamička malého Miška na to pozabudla. A po pár mesiacoch každá sladká pochúťka spôsobovala bolesť keď vbehla do kazu v jeho mliečnej stoličke. A tak bolo treba konať.
Moja schránka je nimi pravidelne zaplnená. Niektoré sú iba neadresné a niektoré adresované priamo mne. Ktovie odkiaľ berú moju adresu.? Takmer vždy ich hádžem rovno do koša. Nedávno som urobila výnimku. Prezrela som si jeden. A odvtedy mám rada „zquelle“ katalógy. Prečo? Vždy keď v nich listujem, zisťujem, koľko vecí je na svete, bez ktorých viem prežiť, ktoré nepotrebujem. A vtedy mám akosi krajší deň, keď viem, že nemusím zarábať na to ako mať veci vyzerajúce „squelle“ ale stačí urobiť si pekný deň a byť na tom „skvelé“.
...Vieš, čo je sranda?...som u priateľa ešte len od štvrtka a budeme spolu až do stredy poobedia ...čo však nie je smiešne, že čím viac sa blíži moment posledných chvíľ, nedokážem sa ovládať a zalieva ma strach a úzkosť a neviem ako mám proti ním bojovať ...nemám tu teraz nikoho ...priateľ je v práci, ja tu trávim čas, musím síce ešte urobiť obed, poupratovať, ale to je chvíľka...ako si z hlavy vyhnať škaredé myšlienky? ...Ako si stále plne vychutnávať prítomnosť s tým, že ma nebude trápiť najbližšie odlúčenie?
Stáli pri pulte a vyberali pekne upravené kazety parfému. Marek sa rozhodoval podľa flakónika, v ktorej bola ukrytá vôňa. Peter pozeral na No 1., teda na najpredávanejšiu značku. Začervenali sa obaja, keď k nim pristúpila dobre vyzerajúca predavačka. Peter sa zmohol na slovo prvý a povedal: „Hľadáme niečo „in“ pre mamu“. Skúšali jeden voňavý papierik za druhým a obaja sa pri tom tvárili ako znalci. Vyberali dlho a boli čoraz nerozhodnejší. Napokon sa rozhodli pre kazetu značkového parfému spolu s pleťovým mliekom. Ešte chvíľu sledovali ako upravené ruky predavačky balili darček do zlatého papiera. Obaja pritom mysleli na to isté. Že tá baba je naozaj pekná... a tiež mysleli na mamu ako jej urobia radosť. Usmiali sa na predavačku, zaplatili, pozreli sa na seba a vykročili za ďalšími nákupmi.
„Deti počúvajte svojich rodičov“ píše apoštol Pavol (Ef 6,1) a súčasne dodáva (Ef 6,4) matky „otcovia, nedráždite svoje deti ku vzdoru“
Malé zamyslenie a hľadanie odpovedí na otázku, prečo muži neplačú, v skutočných príbehoch...
Sme ľudia bez hraníc alebo si nevieme navzájom oznámiť vlastné hranice? Stalo sa niečo podobné aj vám?
...„neznesiem predstavu, že sa ho iné ženy dotýkali, že sa s nim milovali, že majú s nim spoločné spomienky,,...“
Raz , keď sme všetci sedeli v obývačke, otec zahlásil dobrý vtip o „buzerantoch“, mama sa začervenala a potom sa zasmiala, smiala sa aj sestra. Potom mama pridala, že byť homosexuálom je hriech,...Sodoma gomora, ako to spolu robia? Veselo i vážne sa ešte nejakú chvíľu bavili na túto tému,...mal som vtedy sedemnásť, vstal som a odišiel. Som homosexuál....
