Tomas Baksay
Odborník od hovien
„Keď potrebujete múdru radu, opýtajte sa Pištu, ten vie všetko,“ vravela staručká pani suseda, keď som sa nasťahoval do bytu hneď vedľa.
„Keď potrebujete múdru radu, opýtajte sa Pištu, ten vie všetko,“ vravela staručká pani suseda, keď som sa nasťahoval do bytu hneď vedľa.
„Vy si myslíte, že keď ste z Bratislavy, môžte si parkovať na chodníkoch. To si robte doma, keď tam máte bordel, ale tu budete používať parkovisko,“ privítal ma pán policajt v mestečku na východe minulý mesiac, keď som kvôli neodhrnutému snehu zašiel kolesom pár centimetrov za hranicu povolenú zákonom.
Preletela popri mne jak prekrásny nočný motýľ, iba jej výrazný podmanivý parfém ma neustále uistoval, že je ešte tu a že sedí len jedno sedadlo za mnou v autobuse.
Na dlhšie cesty sa vyberám väčšinou vlakom. Hlavne kvôli tomu, aby človek stretol zaujímavých ľudí, od ktorých sa niekedy podozvedá všelijaké "čudačiny", trebárs aj o svojom "ja".
Keby sa vás niekto spýtal: "Čo s domom a veľkou záhradou na vidieku?" Relax a barbeque by možno boli tie slová, čo by vás napadli ako prvé. Starkému pomôcť opraviť kôlničku, pokosiť trávu a večer si už len užívať pri rozvoniavajúcej živánskej a s pohárikom dedovej "pálenej". Na prvý pohľad harmonické víkendové zladenie trojgeneračnej rodiny, ktoré môže trochu narušiť snáď len nepriazeň počasia.
Čo môže získať človek, ktorému sa oranžová javí tak trochu do zelena ? Trebárs dôjde presne včas na prvé rande, získa si tým srdce milovanej a budú žiť spolu šťastne až do smrti, alebo stihne dobehnúť pred záverečnou do Orange-u, aby vyplatil svoj účet za telefón a oni mu oznámia, že tu ostalo ešte jedno auto pre neho, alebo príde do práce minútu pred svojim šéfom a dostane tučnú odmenu za výbornú dochádzku, alebo sa mu len jednoducho vleje do krvi správna dávka adrenalínu.
Nedávno som bol za spolužiakom zo strednej, ktorý pôsobi ako rímskokatolícky kňaz v jednej malej dedine. Dlho sme sa nevideli a tak bolo o čom rozprávať. Došlo aj na tému, ktorej by som sa najradšej vyhol, no on ju šikovne "in medias res" vsunul do nášho dialógu.
Minule sme boli s manželkou na návšteve u známej na severovýchode Slovenska. Nie každý má osud písaný ružovou ceruzkou a u nej to platilo dvojnásobne. Hneď po pôrode druhého dieťaťa ju opustil muž. Jednoducho sa zbalil a odišiel. Bez vysvetlenia a bez starosti o svojich dvoch synov zmizol bez stopy.
Jedného pekného dňa k nám na oddelenie prikvitla "posila" od najvyššieho - Dominika, jedna z jeho sekretárok. Niežeby sme ju my nejako potrebovali, lebo kávu si vieme uvariť aj sami, ale v zmysle "cesty pána sú nevyspytateľné" sa konateľ rozhodol pomôcť nášmu vedúcemu a ustanovil ju "zástupičkou" oddelenia.
Maturita je vraj skúškou dospelosti, ale to ešte nemusí znamenať u "dospelého človiečika", ktorý ju úspešne získal, aj duchovnú vyspelosť. V mnohých prípadoch práve pozitívny výsledok tejto prvej vážnej skúšky v živote zvedie mladých k márnivo-prehnanej namyslenosti.
Stretnúť po rokoch človeka s ktorým ste v mladosti prežili pár pekných chvíľ je akoby ste našli čosi vzácne, o čom ste si mysleli, že je už dávno stratené. Taký príjemný pocit ma prenikol, keď som uvidel Petra, veľmi dobrého priateľa z dediny.
Keď som ju zbadal na začiatku trhoviska, hneď som poznal, o koho ide. Teda aspoň z videnia. Postaršia pani zo susednej dediny, zrejme už na dôchodku, často nastupujúca na skorý ranný vlak a vždy ovešaná všakovakými taškami, z ktorých vykúkali vrchné časti rôznych priesad.
Najväčšia radosť je škodoradosť a najväčšia zábava je z trápení druhých, najlepšie ak ich ešte k tomu aj dobre poznáme. Život prináša každý deň jasné dôkazy, že je tomu tak.
Pred pár rokmi, keď som pôsobil ako futbalový rozhodca v nižších súťažiach, mi miestny zväz zveril do rúk zápas "vysokohorskej" okresnej súťaže.
Je vo mne národná hrdosť a preto len veľmi ťažko sa mi píšu tieto slová konštatovania, že "bratia" nás opäť raz predbehli.
Celý svet je jeden veľký organizovaný chaos, ktorý slúži na oblbnutie ľudí a je len na nás do akej miery tomu podľahneme.
Uplynulé leto som zavítal na návštevu do kraja, ktorý sa môže pýšiť najkrajšími stromami - aspoň tak sa o ňom spieva. Avšak ani nie tak kvôli tomu, aby som obdivoval krásu prírody, ale na návštevu k svojej tete. A kedže práve v tom čase boli v meste trhy s množstvom k tomu patriacich podujatí, vybral som sa ta s ešte nedospelým bratrancom.
Michal nikdy nepatril medzi tých poľovníkov, ktorí brali les len ako voľné neobmedzené teritórium pre uspokojenie svojích obrovských loveckých túžob.
Všimol si ju hneď na druhý deň po jej nástupe do práce. K ich prvému stretnutiu dopomohla trochu kuriózna situácia.
Tieto slová rusínskej piesne ma napadli, keď si spomeniem na tohtoročný letný jednodňový a k tomu ešte nákupný výlet k naším východným susedom.