Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Napriek málo optimistickým predpovediam sa nebo tesne pred západom Slnka vyčistilo a v hustnúcom súmraku zasvietili prvé hviezdy. Podmienky na pozorovanie zatmenia Mesiaca boli ideálne. Pre tých, ktorí nemali čas, chuť alebo možnosť, prinášam niekoľko snímok zatmenia zo 16. na 17. augusta 2008.
Asi sa bude zdať predčasné hovoriť o jeseni uprostred leta. Pravdou však je, že ročné obdobia sa prelínajú a prvé znaky jesene sa začnú prejavovať omnoho skôr, než sa oficiálne skončí leto.
Jar definitívne prevzala vládu v našich končinách. Zelenejú vrcholce vŕb, kvitnú prvé jarné kvety a žabia láska.
Tí, ktorí už majú plné zuby mojich podzemných výletov, nech tento príspevok radšej preskočia. A pre tých, ktorým sa podzemie páči, malé vysvetlenie nadpisu – ako v rozprávke ...sedem ich zabil – aj ja som mal možnosť prezrieť si v jeden deň na malom fliačiku skál v Poráčskej doline päť jaskýň. A keď hovorím jaskýň, tak to určite boli jaskyne s veľkým J, jaskýň takých, ako majú podľa mojich predstáv jaskyne vyzerať. Už som mal plné zuby dreveníckych puklín či zosuvov v paleogéne a plnokrvné fluviokrasové jaskyne pri Poráči som si plne vychutnal.
...môžu si povedať tí, čo majú zimu radi. Veľkonočný pondelok sa predviedol a priniesol do krajiny zimný háv. Nie je to nič výnimočné – zvyčajne na prelome marca a apríla príde krátke chladnejšie obdobie, ktoré sa nezriedka prezentuje súvislou snehovou pokrývkou v dobe, keď už mnoho kvetín kvitne a vtáctvo začína stavať hniezda. Tohtoročný vpád arktického vzduchu bol predsa len čímsi osobitý. Priniesol viac snehu, než zvyčajne, a následné chladné noci pribrzdili jeho topenie na dlhšie obdobie.
Na staré kolená si plním detské sny. Zriadil som si veľké teráriá, chovám fretku. A objavujem nové svety.
Toto sa už neoplatí komentovať. Treba len chodiť po prírode s otvorenými očami a hľadať. Každý deň pribudnú noví poslovia jari.
Zdalo by sa, že víkendový okraj orkánu a s ním spojená meteorologická epizóda zakývajú s približujúcou sa jarou. Ešte v nedeľu som sa na Horehroní prebíjal závejmi, Ďuro Lukáč posielal obrázky zo zasnežených Bukovských vrchov a Omar drukoval rovnakými zážitkami z Glacu v Slovenskom raji, a dnes som v predjarnom lese Levočských vrchov našiel ďalších poslov približujúcej sa jari.
Víkendová mrazivá epizóda, zdá sa, nijako neovplyvní netradične mierny priebeh tohtoročnej zimy. Vodné toky sa vďaka dvojdňovým treskúcim mrazom opäť okuli ľadom, no už dnes sú z týchto okov iba biedne zvyšky, cez ktoré vystrkujú na svet svoje netradičné pozdravy prvé jarné kvety.
Takto pred rokom bola situácia temer rovnaká. Po prechodnom krátkom studenom období sa stopy zimy stratili a nastalo takmer aprílové počasie. Teraz je polovica januára a aprílové symptómy v prírode Spiša sú až neuveriteľne výraznejšie.
Nedávno som cestoval cez Liptov. Obdivoval som snehom zasypanú krajinu a panorámy Tatier v kontraste s jasnou sýtomodrou oblohou. Cestoval som zo sivej zahmlenej krajiny Spiša, no len čo sme sa prehupli poza Svit, svet sa úplne zmenil. Závidel som trochu Liptákom ten ich jasný slnečný svet a myslel som naň aj počas uplynulého víkendu, ktorý som strávil pri zimnom sčítaní vodného vtáctva okolo Hornádu. Samozrejme – v šedivej hmle.
Veľká Knola je 1266 m vysoký kopec v Havraních vrchoch na východnom okraji Slovenského raja. Už viac než 30 rokov naň na Silvestra vystúpia turistickí nadšenci. Tohtoročný výstup bol poznamenaný rozsiahlymi zmenami v širokom okolí tohto majestátneho rozložitého vrchu.
Štátne lesy TANAP sa začiatkom týždňa prezentovali na brífingu alarmujúcou správou o ohrození lesa lykožrútom. Pozitívnou stránkou tejto správy je, že hádam prvý krát neobvinili ŠL TANAP za túto situáciu ochranárov. Dokonca pripustili, že kalamita sa v Tichej a Kôprovej doline vyvíja ďaleko od plochy vetrovej kalamity, na neprístupných svahoch a že sa v podstate nedá ovplyvniť.
Ráno je ponorené do mliečnej hmly. Dôverne známe pohľady sa vynárajú popri ceste len ako torzá kmeňov stromov, tlmené zvuky života dedín a dopravy na cestách. Ale aj tá hmla je dôverne známa – kto tu žije, nemôže si nezvyknúť na to, že sa nám votrie do života kedykoľvek, na jar, uprostred leta, na jeseň i v zime.
Predpovede meteorológov sa naplnili do bodky a pod Tatrami bola prvá kalamita. Autá v priekopách, dlhé rady šmýkajúcich sa kamiónov, kolízie, nervy... Ale ináč aj krása prvého naozaj zimného víkendu.
Dnes je Deň stromov. Sú viac súčasťou nášho života, než si vôbec vieme predstaviť. Sprevádzajú nás od kolísky po hrob. Nevtieravo, intenzívne, nevyhnuteľne, osudovo. Je s nimi spojené prvé ranné nadýchnutie i prvá ranná šálka kávy, večer by sme bez nich nemali kam uľahnúť.
S babím letom zavítali v našich končinách nie celkom vídané silné nočné mrazy. Cez deň slnečno, teplo, v noci teplota na dne možností.
Dlho som tento opis odkladal, až sa leto nebadane prevalilo do jesene a ja som si pri prezeraní obrázkov uvedomil, že som strávil na vrchole Čiernej hory jeden z posledných tohtoročných naozaj letných dní. Horúci, suchý, bez rannej hmly. Už sme pomaly aj zabudli, ako také dni vyzerajú...
Strávil som víkend na Teplom vrchu a keďže neholdujem povaľovaniu na pláži, hneď počas prvých dvoch hodín pobytu som úplne vyčerpal všetky možnosti tamojšej zábavy. Opustil som teda pláž a vybral som sa do neďalekého Drienčanského krasu. Keďže sa mi podarilo zlákať aj časť osadenstva, spojili sme príjemné s užitočným.
