Milan Barlog
Ďalší poslovia jari
Toto sa už neoplatí komentovať. Treba len chodiť po prírode s otvorenými očami a hľadať. Každý deň pribudnú noví poslovia jari.
Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika

Toto sa už neoplatí komentovať. Treba len chodiť po prírode s otvorenými očami a hľadať. Každý deň pribudnú noví poslovia jari.

Zdalo by sa, že víkendový okraj orkánu a s ním spojená meteorologická epizóda zakývajú s približujúcou sa jarou. Ešte v nedeľu som sa na Horehroní prebíjal závejmi, Ďuro Lukáč posielal obrázky zo zasnežených Bukovských vrchov a Omar drukoval rovnakými zážitkami z Glacu v Slovenskom raji, a dnes som v predjarnom lese Levočských vrchov našiel ďalších poslov približujúcej sa jari.

Musel by som sa veľmi hrabať v pamäti, aby som si spomenul, kedy som naposledy pozeral nejaký program Slovenskej televízie. Napriek tomu platím mesačné výpalné štátu, ktorý chce aj mojim prispením udržať inštitúciu, o ktorú nemám žiaden záujem a bez ktorej sa celkom určite hravo zaobídem. Aby si bol súdruh štát istý, že mu nik neunikne, vymyslel geniálne jednoduchú vec – koncesionársky poplatok začal viazať nie na vlastníctvo prijímača, ktorý sa dá odtajiť, ale na vlastníctvo elektrickej zásuvky, do ktorej by bolo možné vložiť zástrčku potenciálneho televízora, na ktorom by sa dal potenciálne prijímať program STV. Zdalo by sa, že teraz už neunikne naozaj nik. Preto ma ako presvedčeného odporcu zbytočného zasahovania štátu do môjho života potešilo, že existuje počtom síce bezvýznamná skupina ľudí, na ktorých sa štátu ani tentokrát nepodarilo vyzrieť.

Víkendová mrazivá epizóda, zdá sa, nijako neovplyvní netradične mierny priebeh tohtoročnej zimy. Vodné toky sa vďaka dvojdňovým treskúcim mrazom opäť okuli ľadom, no už dnes sú z týchto okov iba biedne zvyšky, cez ktoré vystrkujú na svet svoje netradičné pozdravy prvé jarné kvety.

Priznám sa bez mučenia, že nadovšetko neznášam podujatia, na ktorých treba tancovať. Čo však neznamená, žeby sa mi tanec nepáčil. Nie som plesový lev, ale bol to ples, na ktorom som si považoval za česť zúčastniť sa.

V románe Ladislava Mňačka Ako chutí moc je príznačná scéna. Prvý muž komunistického Slovenska hostil dôležitú oficiálnu štátnu návštevu zo Švédska a na sobotu im ponúkol ako program rybačku. Nadšený Švéd sa tešil zbytočne a napokon z „rybačky“ ušiel zo slovami, že on je športový rybár, nie vrah. Rybačka totiž spočívala v chytaní vyhladovaných pstruhov dúhových, chovaných v jazierkach v oplotenom areáli tridsať kilometrov od hlavného mesta.

Takto pred rokom bola situácia temer rovnaká. Po prechodnom krátkom studenom období sa stopy zimy stratili a nastalo takmer aprílové počasie. Teraz je polovica januára a aprílové symptómy v prírode Spiša sú až neuveriteľne výraznejšie.

Nedávno som cestoval cez Liptov. Obdivoval som snehom zasypanú krajinu a panorámy Tatier v kontraste s jasnou sýtomodrou oblohou. Cestoval som zo sivej zahmlenej krajiny Spiša, no len čo sme sa prehupli poza Svit, svet sa úplne zmenil. Závidel som trochu Liptákom ten ich jasný slnečný svet a myslel som naň aj počas uplynulého víkendu, ktorý som strávil pri zimnom sčítaní vodného vtáctva okolo Hornádu. Samozrejme – v šedivej hmle.

Veľká Knola je 1266 m vysoký kopec v Havraních vrchoch na východnom okraji Slovenského raja. Už viac než 30 rokov naň na Silvestra vystúpia turistickí nadšenci. Tohtoročný výstup bol poznamenaný rozsiahlymi zmenami v širokom okolí tohto majestátneho rozložitého vrchu.

V predvianočnom období sa aj na Slovensku začínajú viac než inokedy využívať služby internetových obchodov. Na pohľad je všetko jasné – internetový na rozdiel od kamenného je výhodnejší, lacnejší, flexibilnejší. Že aj na internete platia úplne rovnaké pravidlá a necnosti ako v obchodoch kamenných som sa presvedčil z vlastnej skúsenosti.

Štátne lesy TANAP sa začiatkom týždňa prezentovali na brífingu alarmujúcou správou o ohrození lesa lykožrútom. Pozitívnou stránkou tejto správy je, že hádam prvý krát neobvinili ŠL TANAP za túto situáciu ochranárov. Dokonca pripustili, že kalamita sa v Tichej a Kôprovej doline vyvíja ďaleko od plochy vetrovej kalamity, na neprístupných svahoch a že sa v podstate nedá ovplyvniť.

Jankovec je temer 1170 m vysoký kopec uprostred Levočských vrchov. Donedávna terra incognita – uprostred vojenského obvodu Javorina mal máloktorý smrteľník možnosť prejsť jeho oblým vrcholom. A pravdupovediac – ani dnes nie je na ňom veľa lákavého. Uprostred monotónnych vyholených lesov malá lúčka so studňou a zrúcaninou bývalej horárne. Jankovec by nebol ničím zaujímavý, nebyť jaskyne, do ktorej sme sa začiatkom zimy vybrali.

O jednom krásnom dni v horách, ale aj o tom, prečo vláda prijíma hlúpe uznesenia a parlament hlúpe zákony.

čo potom podľa slovenskej polície robia dnes a denne všetci tí opilci v našich uliciach, mládež zabávajúca sa hádzaním pirátov a petárd či krúžky študentov pofajčievajúcich a pľuvajúcich pod nohy okoloidúcich?

a už sú tu známe a tradičné zimné radosti. Rok čo rok tie isté problémy, tie isté prekvapenia. Ako dnes na Vernárskom kopci. Asi 5 km dlhý cestný úsek cez sedlo pri kopci Popová s prevýšením vyše 250 m. Na ceste hladký ujazdený sneh s kamienkami zatlačenými do povrchovej ľadovej vrstvy.

Ráno je ponorené do mliečnej hmly. Dôverne známe pohľady sa vynárajú popri ceste len ako torzá kmeňov stromov, tlmené zvuky života dedín a dopravy na cestách. Ale aj tá hmla je dôverne známa – kto tu žije, nemôže si nezvyknúť na to, že sa nám votrie do života kedykoľvek, na jar, uprostred leta, na jeseň i v zime.

Predpovede meteorológov sa naplnili do bodky a pod Tatrami bola prvá kalamita. Autá v priekopách, dlhé rady šmýkajúcich sa kamiónov, kolízie, nervy... Ale ináč aj krása prvého naozaj zimného víkendu.

Dnes je Deň stromov. Sú viac súčasťou nášho života, než si vôbec vieme predstaviť. Sprevádzajú nás od kolísky po hrob. Nevtieravo, intenzívne, nevyhnuteľne, osudovo. Je s nimi spojené prvé ranné nadýchnutie i prvá ranná šálka kávy, večer by sme bez nich nemali kam uľahnúť.

S babím letom zavítali v našich končinách nie celkom vídané silné nočné mrazy. Cez deň slnečno, teplo, v noci teplota na dne možností.