Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Dlho som tento opis odkladal, až sa leto nebadane prevalilo do jesene a ja som si pri prezeraní obrázkov uvedomil, že som strávil na vrchole Čiernej hory jeden z posledných tohtoročných naozaj letných dní. Horúci, suchý, bez rannej hmly. Už sme pomaly aj zabudli, ako také dni vyzerajú...
Združenie Jekhetane – Spolu, vydavateľ celoslovenského periodika pre Rómov Romano nevo ľil – Rómsky nový list v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Spišským múzeom v Levoči vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR usporiada Festival rómskej hudby, tanca, spevu, divadla a poézie „Rómovia na Spišskom hrade“ na Spišskom hrade v amfiteátri na Dolnom nádvorí. Toľko stručná tlačová správa, ktorá síce dávala tušiť, no rozhodne neobsiahla rozsiahly kaleidoskop toho najlepšieho z charakteristickej rómskej kultúry.
Prelínajú sa nám životmi, no prehliadame ich, často si na ne zanadávame. Hľadíme na ne s dešpektom a považujeme ich za nepríjemnú príťaž, s ktorou musíme žiť. Málokto z nás tuší, aké sú v skutočnosti. Rómske deti.
V tisícdeväťstodeväťdesiatomštvrtom som bol v lokalite Ružakovec prvý a posledný krát. Dovtedy aj odvtedy som ju vždy zoširoka obchádzal, ako napokon každý cezpoľný. V tom roku 1994 som využil možnosť, že prednosta Okresného úradu životného prostredia v Spišskej Novej Vsi prvý krát usporiadal poslanecký deň v rómskych osadách na Spiši, aby slovutným poslancom dal možnosť na vlastné oči sa presvedčiť o envirokriminalite, ktorej následky sa po rokoch ignorovania a ututlávania náhle prevalili.
Strávil som víkend na Teplom vrchu a keďže neholdujem povaľovaniu na pláži, hneď počas prvých dvoch hodín pobytu som úplne vyčerpal všetky možnosti tamojšej zábavy. Opustil som teda pláž a vybral som sa do neďalekého Drienčanského krasu. Keďže sa mi podarilo zlákať aj časť osadenstva, spojili sme príjemné s užitočným.
V Silickej ľadnici som bol naposledy tri roky pred koncom minulého tisícročia, teda pred desiatimi rokmi. Zdá sa mi neuveriteľné, že napriek relatívne krátkej dobe to bolo v čase, keď o digitáloch nik ani len nechyroval. Pamätám sa, ako som sa snažil analógovým aparátom zachytiť atmosféru priepasti. Bez možnosti overiť si výsledok som naslepo skúšal dlhé časy, osvetľoval bleskom osoby v popredí a snažil sa zachytiť aspoň snímok do rodinného albumu. Až doma po skončení tábora som prišiel na to, že temer celá moja snaha vyšla nazmar...
je Európske Ľudové Remeslo a tento festival remesiel a ľudovej kultúry poriada mesto Kežmarok od roku 1991 každý rok druhý júlový víkend. Bol som tam a tradične to stálo za to.
Premiér Fico podľa Slovenského rozhlasu (Správy SRo, 5. 6. 2007, naposledy o 9,00) vyhlásil – diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami severným ťahom musí byť zrealizované do konca volebného obdobia jeho súčasnej vlády, čiže do roku 2010.
Medvedia jaskyňa vo svahu Tomášovskej Belej v Slovenskom raji je, žiaľ, jedným z dôkazov hlúposti ľudí. Neznáma, tajomná, neprístupná priťahuje od svojho objavenia nielen nadšených speleológov, ale aj húfy amatérskych rabovačov kostí, ktoré, pokiaľ nie sú v rukách odborníkov, aj tak majú len hodnotu gýča za sklom vyčačkaného príborníka.
V hystérii, ktorá sa v lesníckych kruhoch rozpútala kvôli lykožrútovi v súvislosti s Tichou a Kôprovou dolinou, by možno bolo dobré pripomenúť si, aké možnosti, aké spôsoby a najmä aké výsledky majú lesníci v boji s lykožrútmi inde. Pozrieť sa na problém objektívnou optikou možno pomôže vidieť aj problém týchto dvoch dolín a chránených území vôbec z iného uhla pohľadu.
Ekofórum ako neformálne združenie environmentálne orientovaných mimovládnych organizácií zvolalo na poslednú aprílovú sobotu zhromaždenie ľudí z celého Slovenska na prejavenie vôle občanov vyhlásením Kôprovej a Tichej doliny za ÚCHO – územie chránené občanmi. Bolo to vyvrcholením vývoja počas posledných dvoch týždňov, ktorý jednoznačne ukázal, že ochrana formou štátom chráneného územia je nedostačujúca.
Na rozdiel od soboty vyzerala byť nedeľa podstatne chladnejšou. Deň bol krásny, ale chladný. Cestou na Krigov nás zrážalo z rozložitého hrebeňa.
Rok sa zišiel s rokom a minulý víkend sa opäť zišli v Oľšavici ľudia mladí vekom alebo duchom aby prispeli k realizácii projektu v slovenských pomeroch ojedinelého.
Už niekoľko rokov chystám v práci pri príležitosti Dňa Zeme krátky a stručný komentár k tomu, čo priniesla nová jar do okolia symbolu Spiša – Spišského hradu. Nebolo tomu ináč ani tohto roku a tak mi napadlo podeliť sa o to aj s čitateľmi blogu.
Priznám sa, že mi nie je príjemné nazývať debilom niekoho, kto si to rozhodne nezaslúži. A zahŕňať hanlivým označením celú skupinu ľudí, medzi ktorými je akiste množstvo normálnych, slušných. Ako však nazvať krajinu, v ktorej na každom kroku narazíte na stopy po ľuďoch dementných, hlúpych, slabomyseľných – jednoducho debiloch?
V krajine okolo nás sa zo dňa na deň dejú zmeny. Pomalé, nebadané, ale zjavné. Krajina sa nám mení pred očami. Hnedé konáre vŕb proti modrej oblohe majú zrazu hráškovozelený odtieň a pruhy medzí ožívajú každoročne sa opakujúcim divadlom.
