..kronikár vedeckej nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien - ZŠTNŽ...keby neovplýval citom pre ďaľeký hod granátom a prekvapivo rýchlym šplhom na tyči, nikdy by si v triede nenašiel kamarátov...[gramatický analfabet].. Zoznam autorových rubrík: Život, Príručky, Svetom, Momentky, Všeličo, Súkromné, Nezaradené
Včera som zazrel KRÁSNU ŽENU. Podmanivé, inteligenciou žiariace oči, jednotková pleť na symetrickej tvári, dlhé havranie vlasy padajúce na hrdé ramená a vyšportovaná postava oblečená v príjemne ladených vecičkách. Proste JEDNOTKOVÝ KUS. (Áno, vôbec netuším či je empatická, či vie malú násobilku a či chápe, že Edmund Hillary nie módna značka a to či dokáže vychovávať deti svojich detí je tiež absolútne neisté).
Hlavne, že vymysleli tie šieste zmysly! A že sa im už bubny točia tak rýchlo, že v nich môžem pomaly aj urán obohacovať! A hlavne, že majú päťsto priehradok na všelijaké prášky, gély, lesné vône, lúčne vône, oceány a môžem tam aj prihodiť dačo čo zabije vodného kameňa! Ale, žeby mi tá hyperrobotická práčka povedala, že som si zabudol v gaťách plný balík trojvrstvových vysokotrhavých papierových prekliatych VRECKOVIEK, to ju ani nenapadne!!!
Pán riaditeľ, hlava vedeckej nadácie ZŠTNŽ, sa posledné dni len zatváral do svojho potemneného laboratória, kde bledol, chradol, tváre sa mu prepadli, šúveril sa a v návale depresií, zahodil do žita nielen flintu, ale aj maskáče, prilbu a kanady, čím neskutočne vytočil miestnych poľnohospodárov.
Ste zakoplexovaný kretén, poprípade sadistické prasa? Máte v gatiach ovisnuté sedemcentimetrové hovado, na hlave letisko M.R. Štefánika a nad opaskom reklamu na fitloptu? Alebo ste psychopatický kariérista, ktorému sa hlava nevojde do šéfovej riti? Možete byť aj pozemské stelestnenie boha, ktorý má každý deň v hrsti niekoho život. Cez prachy alebo doslova. A možno vás len žerie, že vaša drahá vie spamäti sčítať dvojciferné čísla, má o päť korún vačšiu výplatu a vaše decká ju majú (asi tak o šesť hodín každodenného hrania a starania sa) radšej. Je naozaj pochopiteľné, že sa vo vás hromadí spravodlivý hnev a treba s ním na svetlo božie. Veľmi príjemné a finančne nenáročné riešenie je zadovážiť si do domácnosti „Každú Piatu Ženu“ (KPŽ).
Leto šlapalo na plné obrátky. My sme šlapali na plné obrátky. Skaly, laná, mapy, nože, ohne, gitary, hviezdy, lásky. Všetci sme mali takmer osemnásť. Cecil bol prvý, kto si mohol bez problémov kúpiť cigy. Teda ak by fajčil. Nehúlil, nechlastal, neurážal, nikoho nikdy nestĺkol. Na základke bol typická obeť. Poobedia trávil drtením na klavíri, alebo s nami vymýšľaním sprostostí v uliciach mesta.
Moja milovaná sestra sa stala inžinierkou. Áno, áno, všetci sme šťastní. Nechýbalo však veľa a dostala by vytúžený titul in memoriam.Pekne za našim kostolom, na našom malom cintoríne, pri ľúbivých tónoch Boba Marelyho v podaní obecnej dychovky, nalepili by jej diplom priamo na chladivý náhrobok v tvare fitlopty. Nikdy nedopustím, aby ktokoľvek mojej sestre čo i len úsmev na tvári skrivil.Avšak kde sa len pozriete, číhajú na ňu nebezpečenstvá, ktorým proste nemôžete len tak znenazdajky jednu úťať po papuli. Buď o nich neviete, alebo ak aj viete, tak zas neviete kde má to nebezpečenstvo papuľu. Typickým príkladom je fitlopta. Nehovoríme tu o „NEJAKEJ“ fitlopte. My hovoríme o tom najagresívnejšom sedemdesiatpäť centimetrovom modeli striebornej farby!
Sú zdravotnícke služby poskytované bandou apatických ignorantov? Je nemocničná strava totálna tyčka? Spí pacient v izbe pri otvorenom ohni, do ktorého z času na čas prihodí svoju barlu alebo susedovu drevenú nohu? Odpoveď na tieto pálčivé otázky nájdeme iba na mieste činu, a preto v mene spoločnosti pozbieram guráž a vrhnem sa na nebezpečný prieskum. Samozrejme v prestrojení za pacienta.
Bolo po polnoci a rýchlostná cesta S1 okolo Viedne zívala prázdnotou. Len v pravom pruhu sa plazil starý méďak a za ním sa kryli poliši v dodávke. Z ľahkosťou vánku som ich lízol tesne pod hranicou limitu a keď som bol preč z pomysleného dosahu radaru trošíčku som na to dupol. O chvíľku som sa ocitol na diaľnici A4 smer Moja Posteľ - 63 km. Fičím si to ďalej, kukám na tie lietadlá jak si pristávajú na tom Švechate a zrazu diskotéka nenormálna. Samé modré svetlo a do toho techno na gajdách. O pár sekúnd ma predbehla celá aparatúra aj s dizdžokejom a pomocníčkou v peknej uniforme. Máva na mňa, signály dáva, akože postoj chlapče, niečo pre teba máme. Tak som si to zabrzdil priamo na tom Švechate pred odletovým terminálom. Z musicboxu vystúpili dve policajné osoby. V tvári im zračil nasrdený výraz rodáka Arnolda Terminátora Švarcenegra. Trošku mi zredlo. Od malička som mal pocit, že som predurčený na veliké veci typu „Záchrana zeme pred nadvládou ponorných mixérov“ a tušil som, že raz i po mne pôjdu strašné stroje z budúcnosti.
V posledných týždňoch čakáreň pred ordináciou ženológa primára Evžena Ženšena doslova praskala vo švíkoch a pacienti si doslova podávali kľučku doktorových dverí. Primár Evžen bol naozaj znepokojený narastajúcim počtom pacientov, s panickými prejavmi strachu o milovanú partnerku. Po vstupe do ordinácie sa každý pacient sprvoti okúňal, ale nakoniec z neho vypadol vždy navlas rovnaký príbeh. Partnerky pacientov sa v poslednom čase správajú skutočne zvláštne a privádzajú pacientov do úplného zúfalstva. Celé dni sa bezprizorne ponevierajú po byte, kade tade sa obšmietajú, obsmŕdajú, zháňajú do čoho by pichli a v pokročilom štádiu dokonca sledujú a vyjadrujú sa k posvätným športovým prenosom. Po pár meraniach a pokusoch na laboratórnych poníkoch, prišiel primár Evžen Ženšen problému na koreň. Ženy trpia akútnym syndrómom voľného času! (ASVČ) . Na základe bádania spísal jednoduché pravidlá ako postupovať pri domácej liečbe ASVČ a následne ich vyvesil na dvere svojej ordinácie.
V jedno upršané nedeľné ráno sa skupina vedcov ZŠTNŽ* vybrala do múzea. Napriek tomu, že to bolo omylom (netrafili do zámockej reštaurácie) sa im v múzeu veľmi páčilo. Takmer všetci prepadli kúzlu návlekov na topánky a v každej novej miestnosti usporiadali rýchlokorčuliarske preteky. Iní sa zas celú cestu pochechtávali pri pomyslení, čo všetko stihli nahádzať do zámockej studne počas prehliadky nádvoria. Ešte dlho im znelo vo vedeckých ušiach dunivé čľupnutie najslabšieho kolegu. Bol to naozaj suchý rok.Pri obrazoch vojvodcov a kráľov si vedci po prvý krát všimli mladú sprievodkyňu Agátu. Do tejto chvíle ju považovali iba za choromyseľné dievčatko, ktoré si z dlhej chvíle rozprávalo samo pre seba. Slečna Agáta ihneď vedcov zaujala krásnymi príbehmi o cti, sláve a galantnosti vyobrazených mužov (a hlavne prsiami a sexi postavou), ktoré v tých dobách viedli k nekonečnému obdivu urodzených dám.„Prepáč moja“ osmelil sa hlavný vedec, „dalo by sa aj dnes dačo také spraviť, žeby aj nás naše ženy obdivovali ako hentých típkov na stene?“.
Koncom roka počas tradičného posedenia pod jedličkou sa vedci z nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien (ZŠTNŽ) navzájom obdarovávajú. Sú to vždy milé drobnôstky, ktoré rozohrajú úsmev na vedeckej tvári. Lístok s nápisom „OTOČ“ na oboch stranách sa stal tohtoročným hitom a získal si športové srdcia všetkých vedcov. S okamžitou platnosťou bola založená celoštátna liga a už piaty týždeň sa hrá prvý zápas. Jediné dlhšie prerušenie nastalo pri vykĺbení ukazováka jedného z hráčov, počas ktorého si vedci pozreli pútavé poľské porno z názvom „Vybřízgaj še na mne, ty prasaku“. Vedci po zhliadnutí snímky zostali ako obarení. Okrem toho, že spoznali v hlavnom aktérovi predsedu poľskej nadácie ZŠTNŽ Jaczeka Szukala, nemohli uveriť, že žena, ktorá predsedovi sekundovala, mala na tvári blažený úsmev a milovanie ju vyslovene bavilo. Toto žiadny z vedcov doma nikdy nezažil. „Je to pravda, alebo len fikcia splodená v hlave kreatívneho pornoscenáristu?!“ pýtali sa ohromení vedci.
Ak by nebolo hysterického nátlaku klubu MANŽEL-IA (Milé A Neodporujúce Živočíchy Enormne Ľúbiace - Inak Amen), tak by sa vedci z nadácie ZŠTNŽ ani náhodou nevenovali výskumu pseudosviatku zvaného VALENTIN (Výročné Absolvovanie Likvidácie Extra Nasporených Toliarov Imbecilným Nakupovaním).MANŽEL-IA sa v kúte laboratória vyslovene krčili a roztraseným hláskom prosíkali o radu ako dostatočne uspokojiť počas spomínaného dňa svoje polovičky. Vedeli, že v prípade neúspechu im hrozia útrapy známe ako „Tichý Teror“ (lat. Silencius Domesticus) , „Trieskanie dverami“ (lat. Doorus Detonacius ) či jedno z najhorších mučení nazývané „Chlad posteľný“ (lat. Nonshukus).
Aj na Vás vyvíjajú Vaše partnerky, mamy, sestry, dcéry a jazvečík neznesiteľný nátlak a nútia Vás pomáhať v domácnosti? Uvedomujú si vlastne tieto nevinné stvorenia, čomu vás vystavujú? Vedia, že hazardujú s vaším životom? Viete to vy?!
Vedci z nadácie „Za šťastné tváre našich žien (ZŠTNŽ)“ v poslednom čase skutočne nezaháľajú a preto sa i dnes môžeme zahĺbiť do výsledkov ich výskumu.Na poslednom psychiatrickom sedení chlapskej skupiny s názvom „Že Ešte Nechápem Akosi? (ŽENA)“ vedci nazbierali veľa podnetných nápadov z úst postihnutých. Hlavným bodom stretnutia bola téma „Džentlmen - forma sexuálnej deviácie?“, ktorá sa niesla v pomerne rozvášnenej nálade.Tesne pred koncom sedenia vedcov dojala spoločná modlitba zúčastnených, počas ktorej všetci pokľakli vedľa svojich krígľov s pivom, chytili sa okolo pliec a precítene kričali do plafónu „Bože, prosíme ťa, daj vedieť, o čo ti išlo s tou Evou. Fakt nám netreba vedieť všetko, na úvod postačí pochopiť, čo od nás naše ženy vlastne chcú?“.Niektorí členovia počas modlitby doslova upadli do tranzu a svorne tvrdili, že vidia zjavenie staršieho pána neisto krčiaceho ramenami.
Prší... Závoj vody opticky uzatvára vchod do malej jaskyne, v ktorej som na poslednú chvíľu našiel útočisko pred prudkým lejakom. Vedel som, že príde. Vždy na minútu presne o druhej poobede a o jedenástej večer. V noci sa priženie ako divoká búrka a ja sa ešte stále bojím, že mi do stanu šľahne blesk a ja sa navždy vyparím do africkej tmy. Cez hustý dážď hľadím do hĺbky obrovského krátera Jabal Mary, v ktorom sa milimeter po milimetri plnia dažďovou vodou dve veľké jazerá. Ešte stále netuším ako k nim zleziem kolmými stenami, ktoré obklopujú celý kráter ako obrovská skalná koruna. Musím sa k nim dostať čím skôr. Zásoby pitnej vody sú totiž vďaka dlhému a únavnému výstupu na minime.
Začneme šokom. Na úvod si musíme priatelia priznať, že ženy nie vždy chápu a vítajú, naše dlho pripravované a starostlivo vyberané darčeky. Napríklad taký krásny krovinorez, príklepová vŕtačka či malá rodinná miešačka sa úplne minú účinkom. V poslednej dobe zaznamenali malý úspech parostroje, ale to je iba kvapka nádeje v mori neúspechov.Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, ako sa aspoň trošku priblížiť k ženským snom.
Ste mladí, perspektívni a hlavne neskúsení jedinci, ktorí by radi nadviazali takpovediac nadštandardné styky so svojou priateľkou? Panicky sa však bojíte, že počas prvého stýkania váš styčný dôstojník odmietne vykonávať vaše priame rozkazy? Vážení priatelia, niet sa čoho báť. Zlyhanie pri prvom milovaní by si mal preskákať každý správny chlap a mal by byť na to patrične hrdý. Verte, či neverte, ale nezažitie úspešného sexuálneho zlyhania, vás môže neskôr úplne spoločensky znemožniť.
Pýtate sa ako si žijú detváky v Nepále? Ako je to s ich výchovou, hygienou a držia vlastne títo mladí ľudia krok so súčastnými módnymi trendami?
Hrazda. Sen každého muža plného nutkavej potreby vešať sa a popritom dosiahnuť tvary hodne slovenského Baču.Potrebujeme: stenu, studené obklady, horľavý vysávač, leukoplast, rebrík, hrazdu, skriňu, vŕtačku a miesto na dva prebytočné šuflíky.
Píše sa rok 2000. Po troch hodinách trmácania sa v terénnom autobuse vystupujem v západnom Sudáne v oblasti Darfúr, neďaleko hraníc s Čadom. Obyvatelia týchto dediniek ešte netušia, že veľa z nich bude o päť rokov zavraždených a tí čo prežijú budú plne závislý od pomoci spojených národov, ktoré sa prejavia ako neschopné zastaviť genocídu. Deti, ktoré ma obstúpili a vyjavenie hladia na prvého belocha ich života, budú o pár rokov na mňa hľadieť ako podvyživený mladý ľudia z obrazovky CNN. To však nikto z nás netuší a tak sa bezstarostne „oťukávame“.
