Jozef Bednár
Diktát rituálov
Naším životom vládnu rituály. Trpezlivo čakajú na svoju šancu, študujú naše zvyky. Dni, týždne, niekedy aj roky. A udrú vždy v pravej chvíli, keď zacítia, že prišiel ich čas. Zo zvyku sa vtedy stáva rituál.
Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Zoznam článkov blogera
Jozef Bednár
Milý Martin,
keď si mi včera išiel oznamovať tú radostnú zvesť, že čakáte potomka – úprimne, tušil som to. Nielen preto, že si už nejaký ten mesiac ženatý a okolo Teba v poslednom čase inšpiratívne všetko tehotnie:-)... Ako pomaly dvojnásobný otec viem už totiž tie pocity otca – čakateľa trošku ľahšie dešifrovať. Inak, za posledné 2 týždne si už mojím štvrtým kamarátom, čakajúcim s polovičkou potomka...:-) Martin, to, že sa máš na čo tešiť, Ti tu určite nemusím písať. Ponúkam skôr pár pocitov od skúsenejšieho "fotríka":-):...
Jozef Bednár
Pád (ľudí) tretej ríše
Tak som ten nemecký film videl. Pád tretej ríše – film o posledných dňoch Adolfa Hitlera a jeho súkmeňovcov, film o konci sna o tretej ríši. Latka kvality bola na základe publikovaných recenzií a iných referencií postavená vysoko. A naozaj musím povedať, že film túto latku nepodliezol. Oplatí sa ho vidieť.
Jozef Bednár
Cesta je dôležitejšia ako cieľ
Nevyhneme sa mu, aj keby sme chceli. Pre každého z nás bol „tam hore“ ušitý priamo na mieru. Pre jedného meria viac, pre druhého menej. Tú svoju maratónsku „štreku“ si musí odbehnúť každý z nás.
Jozef Bednár
Pokuta 120 eur za jazdu bez diaľničnej známky
Zajtra ráno idem na pracovné stretnutie s klientom do Viedne. Verím, že cesta dopadne dobre. Nielen po pracovnej stránke... Počas jednej z predošlých ciest k našim susedom 27. novembra minulého roku som totiž platil do kasičky rakúskych diaľničných policajtov pokutu. Mastnú pokutu 120 eur. Za jazdu bez známky...
Jozef Bednár
O (plynúcom) čase
Často snívame o tom, aby sa vrátil späť. Ale vieme, že to je fikcia a vrátiť sa späť nie je v jeho silách. Skúšame ho preto aspoň prosiť, aby spomalil. „Nemôžem. Veď ste chceli žiť v dynamickej dobe, nie? Nech sa páči,“ odpovedá.
Jozef Bednár
V akom štáte to žijeme?
Nechcel som už dnes písať, ale nedá mi. V dnešnej Lampárni na Markíze som videl šokujúci príbeh dokumentujúci absolútnu ignoranciu a ľahostajnosť štátnych úradníkov. Pomôžte si, ako viete! Ten príbeh sa týkal mentálne postihnutého človeka...
Jozef Bednár
Public relations alebo skôr veselo o jednom povolaní
Vzťahom s verejnosťou (public relations, ďalej už iba PR) sa venujem už zopár rokov. Rodičia však stále nechápu, čo vlastne robím. „Keď si pracoval v novinách, tak som kamarátkam vedela vždy presne povedať, čo robíš. A prípadne to dokumentovať aj Tvojím článkom. Ale teraz? No poviem len, že podnikáš. Ale ak by chceli presnejšie vedieť, tak neviem. Môžeš mi povedať, čo to vlastne robíš?“ takto pomerne pravidelne ma s úsmevom zvykne podpichovať moja mamina.
Jozef Bednár
Krátke pojednanie o verejnej mienke
Býva často glorifikovaná. Politici sa ju vždy snažia dostať na svoju stranu, aby ju mohli použiť ako štít, ktorým zakryjú svoje (niekedy aj nekalé) aktivity, činy, pohnútky. Rovnako firmy sa tešia, keď im praje. Najmä v krízových situáciách sa totiž stáva tým povestným jazýčkom na váhach. Aj obyčajní ľudia sa snažia ju získať na svoju stranu. Keď je tomu tak, žije sa im s ňou ľahšie. Je však verejná mienka naozaj iba dobrá?
Jozef Bednár
Kto pomôže?
Človek sa niekedy v živote ocitne v situácii, že sa musí (nič iné mu nezostáva) čelom postaviť chorobe, nešťastiu, nečakanej životnej situácii, prehre. V takých chvíľach prechádza niekoľkými štádiami prežívania stavu, v ktorom sa ocitol. Chvíľku sa cíti doslova ako na kolenách, stotožňuje sa s rezignáciou a nevidí cestu zo začarovaného kruhu. Myseľ nepracuje, je zablokovaná. Treba ju reštartnúť. Ak sa to reštartovanie podarí, a človeka podrží aj okolie, prichádza fáza zdvíhania sa na nohy. Veľkú úlohu tu zohráva spomenuté okolie, ktoré by sa malo chovať v duchu myšlienky „Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.“ Najmä si však človek musí pomôcť sám.
Jozef Bednár
„Chlebíčkári“
Mal som ich aj na poslednej tlačovej konferencii, ktorú som pre jedného svojho klienta organizoval minulý týždeň v stredu. Celkovo nám na tlačovku prišlo 38 novinárov, z toho ich bolo...Koľko? Podľa mňa cca 5-7. „Novinári“, ktorí vám neprídu na tlačovú konferenciu kvôli zaujímavej téme. Prídu sa najesť, napiť a prípadne zobrať tašku so zápisníkom (a niekedy aj darčekom). Jednoducho „chlebíčkári“...
Jozef Bednár
Praha volá alebo Povolený doping z Reflexu
V prvom rade sa ospravedlňujem za to, že ďalšia časť seriálu mapujúcu (amatérsku) prípravu mojej maličkosti na Pražský medzinárodný maratón (22.máj) neuzrela svetlo sveta na mojom blogu ako zvyčajne vo štvrtok. Otvorene priznávam – na beh som minulý týždeň kvôli pracovným i rodinným povinnostiam nemal veľa času. Progres som však za posledné dni aj tak urobil – a to v mentálnej rovine. Prispel k tomu aj povolený doping z Reflexu č.12, v ktorom Miloš Čermák spomína môj blog a maratónske texty ako inšpiráciu pre všetkých maratónskych nadšencov. No nezabehnite to teraz!:-)
Jozef Bednár
Otázka 30 rokov
Včera som sa podpisom zmluvy o hypotekárnom úvere na 30 rokov upísal jednej nemenovanej banke. Musel som, ak som chcel zabezpečiť trošku väčšie bývanie pre moju čoskoro už štvorčlennú rodinku. Pri podpise som sa snažil predstaviť si, ako budem ja i život okolo mňa vyzerať, keď prídem v roku 2035 zaplatiť poslednú splátku.
Jozef Bednár
Čomu v podnikaní verím
Dnes má moja firma tri mesiace. Nechcem jej tu robiť reklamu. Chcem vám iba priniesť správu o niektorých radostiach a strastiach de facto začínajúceho malého slovenského podnikateľa. Podeliť sa o princípy, ktorým verím. Sám sebe pánom som druhý rok, od roku 2004, kedy som začal pôsobiť ako živnostník.
Jozef Bednár
List synovi
Milý Marek, viem, že nemáš dnes ani meniny, ani narodeniny. Ale práve preto Ti chcem len tak „obyčajne“ povedať, ako si Ťa vážim. Spolu s maminou. Bolo úžasné, ako si mi posledne na jednu moju rodičovskú výčitku pozrel do očí a s dôrazom povedal: „Ja nie som sprostý!“ Vtedy som definitívne pochopil, že náš syn Marek sa v živote nikdy nevzdá. A že sa úspešne pobije aj s autizmom.
reklama
Jozef Bednár
The best of...my dreams
Obyčajný sen. Sníva sa aj vám? Myslím si, že sa sníva každému. I baže niekto si sny pamätá, niekto zase nie. Ja si moje sny našťastie (bohužiaľ?:-) pamätám.
Jozef Bednár
Moje obrazy starého sveta
Neviem, čo ma posledne tak nostalgia chytila. Veď do rodnej dediny na návštevu k rodičom vyrážam, posledné roky už s mojou rodinkou, pravidelne takmer každý víkend. Ako sme však boli doma na Veľkú noc, prechádzajúc sa sám na boso po jarnej tráve v záhrade, myšlienky mi nakrátko uleteli späť do minulosti, do rokov 1972 – 1989. Vtedy sa pre mňa svet rovnal „mojej“ rodnej dedine Dolné Dubové (keďže v nej žije v súčasnosti len niečo vyše 800 duší, pochválim ju a podporím jej sebavedomie spomenutím jej slávneho obyvateľa - Jozef Ignác Bajza v Dolnom Dubovom počas svojho kňazského pôsobenia napísal prvý slovenský román „René mládenca príhody a skúsenosti“). A všetko, čo sa v tých rokoch dialo v Trnave, Bratislave či „ešte ďalej“, sa mi zdalo byť veľmi, veľmi ďaleko od môjho vtedajšieho sveta...
Jozef Bednár
Najkrajší text? Otče náš...
Túto modlitbičku dovolím si povedať pozná každý z nás. Naučili nás ju väčšinou naši rodičia či starí rodičia. Často ju však prednášame mechanicky. Bez toho, aby sme sa zamysleli nad hĺbkou jej slov. Pričom nejde o to, aby sme si tie slová vyložili všetci rovnako. Ide o to sa vôbec pokúsiť si ich vyložiť. A ich vždy aj precítiť...
Jozef Bednár
Ako dlho sme pre náš štát efektívni?
Tá pani má okolo 40 rokov (nie je podstatné koľko presne) a trpí sklerózou multiplex. Keďže štátni úradníci „ohodnotili“ jej chorobu číslom 5 (v škále 0-10), má smolu. Potrebné lieky jej poisťovne nepreplácajú. Na to by potrebovala „pohybovať sa“ v škále 0-4. Tak rozhodli niekde za stolom v štátnom úrade...
Jozef Bednár
Nebojte sa!
Mám slzy v očiach aj ja. Tak, ako mnohí ľudia po celom svete. Viem, že hocičo, čo teraz napíšem, nemôže vystihnúť moje pocity. Ale musím to zo seba dostať. Z vďaky.
