Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Odpusť mi láska, ak som Ťa niekedy počas 10 rokov, čo sa poznáme, nahneval. Boli také chvíľky, a mňa vždy mrzeli. Pretože teraz po rokoch viem, že si naozaj moja osudová. Ďakujem Ti za každý jeden deň, čo som s Tebou prežil. A verím, že sme ešte zďaleka neskončili:-).
Je štvrtok, najvyšší čas na ďalšie maratónske dumky od mojej maličkosti, amatérskeho maratónca – zanietenca. Na úvod legendárne privítanie na prebudenie Vašich možných maratónskych chúťok: Športu zdar a amatérskemu vytrvalostnému behu zvlášť:-)
Už ďalej nevládzem. Nestíham čítať dennú tlač. Nestíham čítať tlač takmer vôbec. Iba listujem a plávam po povrchu. Ale chcú odo mňa médiá vlastne viac? Informačná lavína ma má. Paradoxom však je, že ja sa jej napriek všetkému nevyhýbam. Skôr ju vyhľadávam. Mám (mylný?) pocit, že bez nej mi niečo ujde... Bojím sa ale jednej veci. Že raz sa informácií prejem. Že raz si poviem dosť. Že raz príde môj informačný „voľný pád“.
V sobotu na Veľkú noc išiel na ČT1 výborný americký film Čistá duša. Určite už mnohí z vás tento životopisný film mapujúci neľahký boj amerického matematika – nositeľa Nobelovej ceny Johna Nasha a jeho najbližších so schizofréniou videli. Ten film je dôkazom toho, že aj najťažšie choroby sa s pomocou najbližších dajú prekonať, respektíve je možné zmierniť ich následky a (často výrazne) zlepšiť hranicu kvality života.
O pár dní, maximálne týždňov, sa sťahujem s rodinkou do väčšieho bytu. Na tom by nebolo nič zvláštne. Čo však istú vzorku ľudí z môjho okolia (časť vzdialenej rodiny, niektorí priatelia) trošku zaráža, je fakt, že sa sťahujem z Trnavy do Šamorína. Aspoň tak dedukujem z ich otázok. Vraj či sa nebojím, že sa nedohovorím?! Vraj či sa nebojím, že budem „na cudzom“? Vraj či sa nebojím, že sa sym budem musieť naučiť po maďarsky? Úprimne, idú mi už tieto slová trošku na nervy.
Na trať Pražského medzinárodného maratónu vybehnú bežci ani nie o dva mesiace. Na prípravu tak zostáva už iba málo času. Ale dá sa to zvládnuť. Skúsite to so mnou? Nezáleží na tom, či si chcete Pražský maratón zabehnúť „naostro“, alebo „len“ byť so mnou mentálne:-) či o mojich dojmoch z tréningov a samotného maratónu čítať – ste vítaní. A držte palce...
Včera som v jednom zo slovenských rádií zachytil v rámci večerného programu variácie na tému – Manželstvo, alebo život „na divoko“? Na túto tému posielali svoje názory mnohí. Výrazne pritom prevažovali hlasy proti manželstvu, čo je zaujímavé viac zo strany nežnejšej časti poslucháčov. Argumenty proti sa niesli väčšinou v duchu „nepotrebujem papier na lásku“, „manželstvo nikdy“...
V sobotu je Jozefa. Na Slovensku síce stále pretrváva mýtus o 19.marci ako o dni pitia, bujarých osláv, plných krčiem a policajtov číhajúcich na vodičov, ktorí sadli za volant viac či menej podguráždení. Niet Jožka, ktorý by v daný deň neoslavoval. V médiách všetci vinšujú slávnym Jozefom. Jednoducho kult Jozefa ešte žije, 19. marec je stále považovaný za neoficiálny mužský sviatok pod Tatrami. Ako dlho ešte?
Myslím že môže byť Vaša pesnička „Myslím že môže byť“. Pôsobí na mňa mobilizujúco. Dodáva mi energiu. Napriek tomu, že mám doma autistické dieťa, podporuje ma (nás) aj ona v každodennej životnej filozofii, že nie je to až tak zlé. A že životné skúšky každého vedia zoceliť.
Pondelok ráno tento týždeň, 9h ráno. V prestávke rokovania s klientom mi zvoní mobil, na displeji registrujem, že volá manželka. „Ahoj, prosím rýchlo volaj do banky, aby nám zablokovali karty. Niekto mi asi ukradol peňaženku aj s dokladmi a kartami!“ počujem do telefónu plačúcu polovičku. Snažím sa ju upokojiť a následne rýchlo kontaktujem banku. S blokovaním nie je problém. A tých 1500 korún, ktoré mala v peňaženke, no nech sa s nimi zlodej „zadrhne“...
Normálne by som mal nadpis príspevku nazvať tuším "Končím s kávou IX". X-krát som sa totiž už pokúšal skoncovať s ňou, nikdy som však dlhodobo neuspel a k mojej kofeínovej láske sa vrátil späť. Keďže však dnes je krásny dátum na predsavzatia (14.3.2005), idem to skúsiť ešte raz. Blog však z môjho prísľubu robí prísľub verejný, čo ma hádam bude motivovať viac prísľubu aj (dlhodobo) dostáť:-)...
Sme s manželkou tehotní (samozrejme, ona doslova, ja iba obrazne:-). Čakáme druhé bejby. Na rozdiel od prvého dieťatka, kedy sme na to, "čo" to bude (nakoniec sa "z toho" vykľul chlapec:-), čakali až do konca, pri druhom sme sa pohlavie bábätka chceli dozvedieť skôr. Už to vieme. Bude to dievčatko...
Podľa známeho českého novinára a príležitostného maratónskeho bežca Miloša Čermáka trať dlhú 42 195m dokáže zabehnúť každý. Je na tom asi niečo pravdy. Mojej maličkosti sa to totiž podarilo už trikrát:-)... Chce to niekto z Vás takisto skúsiť? Pražský medzinárodný maratón sa beží už o 10 týždňov, v nedeľu 22. mája. Dnes na maratónske rozcvičenie o mojich doterajších troch maratónskych skúsenostiach. Možno Vás navnadím.:-)
Cesta životom sa podobá sínusoide. Raz sme hore, raz dolu. Už tri roky prežívame doma skúsenosť s autizmom u syna Mareka. Predtým som o autizme raz -dvakrát čítal, videl som film Rain man, ale to bolo na danú tému asi tak všetko. Manželka bola na tom rovnako.
