Katarína Berkešová
Nie je to vždy tak
„Thomas, prineste mi, prosím, ešte moju aktovku, zabudol som si ju v pracovni, je tu už taxík?" zakričal starší muž od vchodových dverí svojho veľkého domu, kde si práve obliekal zimný kabát.
„Thomas, prineste mi, prosím, ešte moju aktovku, zabudol som si ju v pracovni, je tu už taxík?" zakričal starší muž od vchodových dverí svojho veľkého domu, kde si práve obliekal zimný kabát.
Aj vaše dieťa nechce čítať? Mnohí si myslia, že dnešné deti zleniveli. Čo ak je však pravda niekde inde? Čo ak sa im jednoducho nechce prehrýzať cez nespočetné množstvo "preklepov" v dnešných knihách?
Volám sa Memorus, čiže ten, ktorý si pamätá. Rodičia zo mňa chceli mať asi kronikára, ale naše životy dostali úplne iný smer.
Nikdy som si nemyslela, že sa to môže naozaj stať. Samozrejme, že som čítala o náhlej zmene správania rôznych ľudí na celom svete. V tých článkoch sa hovorilo, že tí ľudia po nejakej zvláštnej udalosti v ich živote zmenili rebríček priorít a začali sa správať akoby to ani neboli oni. Ale môj brat? Ako sa môže presvedčený rasista zmeniť na obhajcu mieru a rovnosti medzi ľuďmi? Ale predbieham!
Valéria sa práve pripravovala na skúšku dospelosti. Bola vystrašená ako mnohí pred ňou a mnohí po nej. Čo sa stane ak nezmaturuje? Táto myšlienka ju desila. Písal sa rok 1968 a aj v tejto neľahkej dobe ju rodičia nechali študovať. Ak pohorí, ako sa potom pozrie rodičom do očí? Dreli, lebo dúfali, že vzdelanie dopomôže Valérii k lepšiemu životu, ako mali oni. Nie, to sa nestane, nesklame ich, zahnala chmúrne myšlienky a pustila sa do učenia.
Nedávno sme dostali nového spolužiaka. Volá sa Noel. Zo začiatku sme si ho vôbec nevšímali. Pani učiteľka nám síce povedala, že máme Noelovi pomôcť zvyknúť si v novej krajine, vraj sa od neho veľa dozvieme. Noel totiž prišiel z časti Indie, ktorá bola postihnutá vlnami cunami. My sme na to nedbali. Nielenže sme mu nepomáhali, dokonca sme mu čas v škole poriadne znepríjemňovali.
„Angelika, pohni sa už z tej postele. Prídeme neskoro!“ kričí z prízemia Angelikina mama. „Veď už idem!“ znie odpoveď. Angelika sa na soboty teší. Stará mama, dom na vidieku, zvieratká a k tomu starkine skvelé kuchárske umenie je jednoducho nádherný deň, ale prečo musia vstávať už o siedmej? Veď nemusí ísť do školy.
Keď som bola mladšia, veľmi rada som cestovala. Nedávno sa ma môj osemročný syn Tadeáš opýtal: „Mami, na ktorú cestu najradšej spomínaš?“ Na okamih som sa zamyslela a vzápätí som odvetila: „Na Francúzsko.“ A v okamihu sa mi v hlave začalo rozmotávať klbko spomienok na túto krajinu, kde som spoznala kúsok samej seba.
„Láska je trpezlivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká...“ Aj tento citát z Biblie vám vyhodí, ak dáte do Google slovo láska. Ja by som však pridala ešte jeden prívlastok- Je zodpovedná. Zodpovedná za toho druhého.
„Ste si istá?“ spýtal sa lekár. „Áno pán doktor!“ odpovedala vzlykajúca Andrea. „Rozmyslite si to ešte... Môže to mať pre vás trvalé následky.“ „Nie, už som sa rozhodla. Nemôžem si to dieťa nechať.“ „Rozprávali ste sa o tom s priateľom?“