Peter Bigoš
Keď kvitne červená
Hovorí sa že táto farba je provokačná a vyvoláva podráždenú náladu. Dúfam ale, že ďalšie fotky, ktoré vám ponúkam vás skôr potešia .o)
Záhradník Zoznam autorových rubrík: Londýn, Poviedky, Poézia, Na cestách, Fotky, Súkromné, Nezaradené, diary
Zoznam článkov blogera
Peter Bigoš
Keď kvitne fialová
Ak by sa vám zdalo, že fialová farba je veľmi chladná, tak potom si pozrite tieto obrázky kvetov, dúfam, že vás roztopia .o)
Peter Bigoš
Keď kvitne žltá
Pokračujem v mojej minisérii fotiek kvetov. Dnes to bude farba slnka(?) - žltá. Dúfam, že v kráse kvetov ani trochu nezaostane za modrou a bielou farbou. Enjoy .o).
Peter Bigoš
Keď kvitne biela
Pred pár dňami ma vyprovokovali modré farby kvetov a tentokrát aj keď sa možno biela nezdá.. verte aj biele kvety vedia byť nádherné. Nech sa páči :o)
Peter Bigoš
Keď kvitne modrá
Modrá farba je moja najobľúbenejšia, takže začínam práve touto. Niektoré kvety v našom gardencentre ma jednoducho tak provokovali, že som musel tieto nádhery nafotiť :o).
Peter Bigoš
Práca.. a to je čo?
Od včera máme v našom gardencetre dvoch nových pomocníkov – praktikantov. Sú to dvaja študenti z „obyčajnej štátnej strednej školy“. Na otázku môjho manažéra, čo tu robia, mi odpovedal jednoducho: “to aby zistili, čo to znamená pracovať“.
Peter Bigoš
KGB robí "čistky" (foto)
Na neuverenie, ale je to tak! V Londýne sa rozmohla stará KGB tak dokonale, že čistí a to dokonca neskrývane, na očiach nič netušiacich angličanov.
Peter Bigoš
Ako sa „rozhadzovať“ v Londýne
Alebo v Londýne „bacha“! po druhé. Rozhadzovať peniaze v Británii je tá najjednoduchšia vec. Stačí mať auto a denne ho používať, výsledky sa zaručene dostavia čoskoro.
Peter Bigoš
Cesta vlakom
Z driemot ma vyrušil akýsi buchot. Nech sa mi sníva, nech to nie je skutočnosť. Otvoril som oči. Ešte stále sedím vo vlaku a najradšej by som kričal. Dúfal som, že sa prebudím až na internáte. To by bolo prespať celú cestu. Ten buchot sa zopakoval. Od okna som sa pozrel cez prázdne kupé ku dverám. Nejaké dievča sa ich pokúšalo otvoriť.
Peter Bigoš
Tam kde pracujem
Už viac ako pred mesiacom písal Tomáš o novinároch a nabádal nás aby sme napísali niečo o tom svojom povolaní. Skôr si však myslím, že z môjho terajšieho zamestnania vám viac budú hovoriť práve obrázky ako slová. Možno neskôr napíšem o predchádzajúcom, ktoré ma k môjmu terajšiemu veľmi blízko. Takže nech sa páči, vstúpte: West Hampstead – Adrian Hall Garden centres.
Peter Bigoš
Úspory
Už ani neviem koľký krát sa otáčam na druhý bok. Akosi nemôžem zaspať. Kdesi som počul, že tvrdá podložka prospieva chrbtu. Samé hlúposti, ráno vždy vstávam celý dolámaný. Ľudia okolo sú vždy vysmiaty, len mňa akosi tá reuma ťahá k zemi. Ale ešte čosi ma zvnútra zožiera. Niečo sa snaží vyhrabať z môjho najspodnejšieho duševného bahna.
Peter Bigoš
Platonická bohyňa
Vlastne neviem prečo som taký nervózny. Zaradil som jednotku a čakal kedy sa už tá nemožná červená zmení na vytúženú zelenú farbu. Aby som to mohol odštartovať z križovatky ako prvý. Na mojom športovom kupé to nikdy nebol problém. Dal som si vždy záležať aby pneumatiky výstražne zapískali a vyletel som v pred. Ani teraz to nebolo inak, všimol som si aj ľudí na chodníku ako protestne krútia hlavami.
Peter Bigoš
Na hrane (II.)
Blížili sme sa k prvej križovatke. Predbehlo nás čierne auto a zastavilo na križovatke. Zastal som vedľa neho. Cez okno som videl siluety dvoch hláv. Stiahol som okno a z vedľajšieho auta sa chrapľavým hlasom ozvalo: mladý, choď za nami. Nasledoval som tých dvoch, s Lebom sme neprehovorili ani slovo. Mal som stiahnutý žalúdok. O pár minút sme zabočili do jednej brány, kde práve zmizlo čierne auto.
Peter Bigoš
Na hrane (I.)
Konečne som dobehol na zastávku električky, celý udychčaný a zmätený. Kde sú? Už tu mal čakať dohodnutý odvoz. Zrazu zapískali kolesá a zastavilo pri mne čierne auto. Ani som sa nepozrel dnu a rýchlo som nasadol. Sedeli v ňom traja chlapi. Neskôr sme už na seba nevideli, lebo sme sa dostali preč z dosahu pouličného osvetlenia. Vôbec som si nevšímal cestu a ani nechcem vidieť kadiaľ ideme. Z mesta sme vyrazili už pred dvoma hodinami, a až teraz som si začal prehľadávať vrecká. Konečne som sa dostal aspoň na chvíľu zo šoku. Hľadal som pas, o dvadsať minút máme prejsť cez hranice s Ukrajinou.
Peter Bigoš
Stopom až domov..?
Je strašne horúco a topánky ma omínajú, hoci som neprešiel viac ako tristo metrov. Konečne domov. Na pleci sa mi zarezáva rameno z cestovnej tašky, ktorá je plná špinavého prádla, zošitov a veľa nepotrebných drobností. Chodník po ktorom kráčam o chvíľu zabočí doprava a prejdem cez veľkú svetelnú križovatku na výpadovku z mesta. Keď som sa balil, rýchlo som nahádzal veci do tašky a ani som nepomyslel na to, že sa prezlečiem. Teraz to veľmi ľutujem. Čierne tričko sa mi lepí na chrbát a v rifliach mi je neznesiteľne teplo. Nejako to musím vydržať. Pozrel som sa na semafor a prešiel cez veľkú križovatku.
reklama
Peter Bigoš
Predpoveď počasia :o)
Lokalita: Londýn; Čas: Leto 2005; Úspešnosť predpovede: viac než istá
Peter Bigoš
Vykradli nás!
Dnes ráno som mal nepríjemný budíček o pol piatej ráno. Zobudil som sa až na to ako spolubývajúci niečo zakričal a videl som už len jeho päty, lebo hneď na to vybehol z izby. Nechápavo som pozeral a kým mi došlo, čo sa vlastne deje už bol na ulici, ešte rozospatý som vyšiel von...
Peter Bigoš
Západ Francúzska, aj po sezóne super holiday
Minulý rok som bol navštíviť dvoch kamarátov vo francúzsku, presnejšie spolubývajúcich v našom dome tu v Londýne. Aby som bol ešte presnejší, mali mať niečo ako oficiálne zásnuby.. ale stalo sa to najhoršie(?), ON a ONA sa stihli asi 10 dní pred plánovanými zásnubami rozísť a to „nadobro“. Keďže letenky už boli kúpené a ubytovanie rezervované, nemohli sme si nechať ujsť výlet na západ Francúzska. (skutočne dlhé rolovanie na koniec.. takže pripravte sa na dlhú jazdu, dúfam, že nebudete ľutovať)
Peter Bigoš
Óda na prednášku
Túto moju prvotinku som vyhrabal v útrobách môjho počítača, bola napísaná na jednej z prvých prednášok. Táto bola z biochémie.. uznajte, čo vás môže napadnúť na prednáške takéhoto predmetu :o) Nesľubujem úchvatné verše, možno len niečo na pobavenie.
Peter Bigoš
Po Londýne s helmou (alebo ako kamoš „narazil“ na baseballové pálky)
Pred pár dňami mi zavolal kamarát. Býva na opačnom konci Londýna (north-east), takže si častejšie voláme ako sa stretávame. Mali sme ísť tento víkend niekam na clubbing, ale nemohol som sa mu dovolať. Nakoniec sa mi ozval on: „Sorry kámo, nebolo kedy, už tri dni ležím v nemocnici. Mal som „menšiu“ výmenu názorov s černochmi v našej štvrti.“
