Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Táto kniha vás brutalitou ovalí ako vyholená hlava bejzbalovou pálkou. Roztrieska vám ju, pukajú kosti, lámu sa, krv tečie prúdom. A ja sa pýtam hneď v titulku – koľko brutality treba na mafiánov? A koľko na knihu? Je naozaj nevyhnutné, aby sa kniha kúpala v krvi a sadizme? Detailné opisy natrhnutých vnútorností, rozdrvených sánok, rozbitých hláv, polámaných rúk, odseknutých prstov a bezcitného znásilňovania.
„Bože, a ten chlapček má leukémiu,“ smrkla kolegyňa v kancelárii. Pár sekúnd som ako otec dvoch detí bol vystrašený, až kým som si neuvedomil, že hovoria o novej televíznej bombe Tisíc a jedna noc. „Ešteže ten Aksal požičal peniaze...ale je chutný, však?“ odvetí jej druhá kolegyňa. Viac ich, našťastie, v kancelárii nemám:-) Ale čo je horšie – ten turecký seriál pozerá aj moja mama, aj kamoš (no dobre, ten vraj hlavne kvôli hlavnej sexi-hrdinke, ktorú žerie), aj mamičky na ihrisku, takže sa s nimi nemám o čom zhovárať. Tak toto nie! A čo som ja horší ako vyše milióna slovenských divákov?! A tak som sa nechal upútať upútavkou a pustil som si Tisíc a jedna noc...
Knižná trilógia Millennium od švédskeho autora Stiega Larssona je podľa renomovaného periodika Publishers weekly absolútnou knižnou jednotkou roka. Rok 2010 tak možno označiť celosvetovo za rok Stiega Larssona a týmto fenoménom sa stále zaoberá množstvo kritikov, publicistov, literárnych expertov, ktorí sa pýtajú: prečo sa stalo Millennium takým svetovým bestsellerom?
Kolegyňa mi podstrčila novú Matkinovku, že aby som si spríjemnil Vianoce. Nuž, asi ju nepoteším – stratil som čítaním toho prízemného príbehu niekoľko hodín a to je mi ľúto najviac. A pritom sa všade ohlasovalo, ako sa Maxim E. Matkin vracia po troch rokoch vo veľkom štýle...ako opäť prináša skvelý príbeh o láske...a vydavateľ na záložke sľubuje, že tá kniha je ako dobre odležaný koňak. Škoda, že koňaku neholdujem, možno by som ešte pred prečítaním vedel, ako na mňa takýto dobre odležaný koňak zapôsobí. Teraz to už viem – stuchnuto, zhorknuto, určite nie chutne...a tak som rád, že koňak nemám veľmi v láske.
Poznáte Zumbu? Tento fenomén ovládol už milióny ľudí na celom svete a v posledných rokoch aj na Slovensku. A tak nečudo, že vznikli mnohé zumba centrá, predáva sa zumba športové oblečenie, dokonca si fanúšikovia vytvorili vlastnú Zumba mapu Slovenska na stránke www.zumbahit.sk. Práve táto stránka založila profil na Facebooku, aby ešte viac prepojila fanúšikov zumby, ktorí diskutovali, radili si, odporúčali...rýchlo sa ich tam nazbieralo vyše 4000 a zrazu BUM! Facebook tento profil zrušil! Bez varovania.
Mira sa hnusila sama sebe. Už od detstva. Od chvíle, keď zistila, že na jednotky nikoho nedostane. Ani na tie z matematiky, ani na tie pod tričkom. „Aspoň, že ti chutí,“ hovorievala starká. Lenže tá vedela o svete asi toľko, čo prezradili mexické telenovely. Príroda hrala zásadne proti voči nej. Zväčšili sa jej síce prsia, ale získala aj neforemnú postavu, vďaka ktorej ju začali najprv tajne a potom celkom otvorene nazývať veľrybou. Rada si zo seba urobila žarty, veď niekde čítala, že muži majú radi vtipné baby. S tým by súhlasila, ale k bystrosti a vtipu by potrebovala aj zbrane kalibru 90-60-90. Z nej sa naozaj iba smiali...
Nič na tejto planéte nemožno porovnať s láskou ženy – je vľúdna, súcitná, trpezlivá a starostlivá, štedrá, milá. Čistá. Ak si však myslíte, milé dámy, že taká bude aj láska mužov k vám, zabudnite. Neznamená to, že by chlapi neboli schopní ľúbiť. No ich láska je iná – oveľa jednoduchšia, priama a pravdepodobne prichádza o čosi ťažšie. Ako teda spoznať, či vás ten váš naozaj ľúbi? Jednoducho: urobí každú z nasledujúcich vecí.
Keď čítate Filana, akoby ste ho počúvali. A Filan je skvelý rozprávač. Podozrievam ho, že nejaké tie drobnosti si v záujme samotného príbehu primyslí, vyfabuluje, ale to mi neprekáža. Z jeho textov cítiť, že to nie je klasický cestovateľ. Radšej ide na vlastnú päsť, prihovorí sa rikšiarovi, zapadne do pajzla, v ktorom to však žije a len tak sa túla po uliciach, nasáva atmosféru a vníma očami i srdcom. Preto sa jeho zážitky tak dobre čítajú.
Sny dokážu neuveriteľné veci. V koži Židovky jej bolo pritesno, dusila ju, spôsobovala jej pľuzgiere, všetko ju svrbelo. Túžila utiecť. Už ako malé päťročné dievčatko. Až raz prišli k susedom na návštevu príbuzní z Ameriky. Zdali sa jej takí usmievaví, srdeční a mali žuvačky. A vtedy sa to stalo. Prvýkrát sa zamilovala. Nie do žuvačky, ale do Ameriky. Snívala, že tam raz odíde a nájde tam šťastie, slobodu, lásku. Zatiaľ však šliapala bosými nohami po slepačincoch na dvore a pri studni sa hrávala s lopatkou. Zasnívala sa...chcela vykopať jamu, hlbšiu ako je studňa. A na konci jamy by bola Amerika...
Akosi sa nám rozmnožili volavky. Mediálne volavky. Väčšinou je to neúspešná medializáciechtivá začínajúca hviezdička, vyvolávajúca do redakcie. Volá vo svojom mene alebo v mene tretej osoby a bonzuje. Hlavne na seba. Niekedy prostredníctvom falošnej e-mailovej adresy posiela o sebe informácie, o ktoré nemá nikto záujem. Môže to vyzerať naozaj „lákavo“, napr. takýto e-mail: „Zavolám vám o druhej. Pre váš časopis to bude bomba. Ozajstná bomba. S pozdravom L.M.“ A keď takáto treťotriedna herečka, ktorá si zahrala epizódnu postavu v seriáli z nemocničného prostredia, napokon zavolá...nuž, ale to už je samostatný príbeh.
Občas sa nevyvíja všetko tak, ako by ste čakali. Nedarí sa, polená pod nohy padajú aj samé, potkýnate sa a nablízku nie je nik, kto by podal pomocnú ruku. Alebo aspoň povzbudil. A pritom vám v hlave hučí – Run, baby, run. Bež! Rýchlo čo najďalej preč! Strať sa a nikdy sa nevracaj, tu aj tak niet pre teba miesta. Niekedy je jedinou správnou taktikou utekať, tak ako sa to snažila vštepiť stará dáma malej Ninon. A tá bežala, hoci len v papučiach a vietor jej pritom vysušil všetky slzy...
Sobotné ráno, bratislavské trhovisko na Miletičke. Už sa stalo tak trochu tradíciou, že sa v sobotu ráno vyberiem s dvaapolročnou dcérkou na tržnicu, aby sme nakúpili čerstvé ovocie a zeleninu. „Ocko, zajtra pôjdeme na tržnicu?“ pýta sa ma Maťka už v piatok. „Jasné,“ usmejem sa. „A pôjdeme električkou?“ vyzvedá drobec. „Ak chceš...“ odvetím naoko nezaujato, ale ona začne švitoriť, že pôjdeme električkou a sadne si k oknu a bude sa dívať a potom kúpime jablká, aj hrozno a tiež paradajky, zemiaky...
Dlho som nečítal takú dobrú knihu. Pri porovnaní s knihou, ktorú som čítal pred a po Nočných motýľoch, som si uvedomil, aký ľahký a čítavý štýl má Tholtová. Ako príjemne, prirodzene plynú jej vety a situácie. Nenásilne, pútavo. Už prvá veta nesie v sebe prísľub: „Ema sa po hypermarketoch pohybovala priam umelecky.“ Zaujme a vzbudí zvedavosť. Ak k tomu pridáte tému insomnie, ktorú spracovala originálne a poeticky, vyjde z toho naozaj skvelá kniha.
Niektorí tvrdia, že my, novinári, sme hyeny. Že sme špinavci. Bulvárne svine. Nie sme! Keby to ľudia nechceli čítať, fotili by sme ľadových medveďov a rozkvitnuté stromy. Všade by boli články o literatúre, ekológii, o záchrane dažďových pralesov. Boli také pokusy. Nevyšlo ani druhé číslo. Ľudia na to serú! Ľudí zaujímajú rozvody, škandály, holé zadky, vypreparované rýchlokvasené celebrity. Tak to je! Ohovárajú nás a pritom všetci čakajú, kedy ich odfotíme. Kedy sa dostanú na titulku... Telefonujú do redakcie, že majú novú frajerku. Že idú súložiť. Len aby sme to stihli! Už sa nevedia dočkať, kedy sa uvidia v spoločenskej rubrike. Pokrytci!
Nie je chlap ako chlap. Či skôr presnejšie – sú muži a sú chlapi, milé dámy, a v tom je podstatný rozdiel. Krásne je to vidieť na úlohách chlapov v dejinách. Muži vymysleli pestovanie chmeľu, ale chlapi vynašli pivo. Alebo je dokázané, že praví chlapi majú radi senzačné veci...rozumejte automatické a zbytočné. Príklad: tieto slová práve píšem na supersilnom počítači, absolútna vytuningovaná novinka prepchatá rôznymi RAM a ROM a bytmi a megahertzami a...tento počítač by možno dokázal kontrolovať aj celý aparát našej vzdušnej obrany. Ja ho však používam na písanie článkov, surfovanie a sem-tam si pozriem nejaké video na youtube...
Tak som po čase siahol opäť po kráľovnej detektívok Agathe Christie a tentoraz po jej najobľúbenejšom románe A neostal ani jeden. Ak vám ten názov hovorí menej ako Vražda v Orient Exprese , Vraždy podľa abecedy či Smrť na Níle, neľakajte sa. Naozaj ide o jej vrcholné dielo, z ktorého sa po celom svete predalo vyše 100 miliónov kusov, príbeh bol niekoľkokrát sfilmovaný, vzniklo množstvo divadelných adaptácií aj počítačové hry... Áno, ide o knihu Desať malých černoškov.
Anthony Zuiker, tvorca úspešnej krimi série CSI, už dokázal svetu, že písať vie. Každý diel seriálu sledujú milióny divákov, no Zuikerovi to nestačilo a tak vytvoril čosi, čo pred ním ešte nik. Prvý digi-román na svete. Prepojil knihu s internetom a filmom pomocou tzv. kybermostov, ktoré vám prinesú z čítania ešte intenzívnejší zážitok. Ale predovšetkým, vytvoril postavu, ktorá vám len tak ľahko nevyfučí z hlavy. Ani po týždňoch či mesiacoch od dočítania knihy...
Práve som dočítal útlu knižočku, ktorá však v sebe skrývala neuveriteľnú hĺbku. Paulo Coelho o nej povedal, že je to nadčasový príbeh o človeku, ktorý hľadal novú cestu. „Je to podnetné a dojímavé rozprávanie,“ dodal a vystihol to presne. Kniha o pastierovi je pozitívny príbeh, ktorý síce stavia na detinskej jednoduchosti a naivite, no v žiadnom prípade nie je hlúpa alebo primitívna.
Prečítal som niekoľko kníh od majstrovského rozprávača Jeffreyho Archera, vždy som bol spokojný, ale novinku Cesta slávy som bral do rúk s malou dušičkou. Dobrodružný životopisný román o jednom zo špičkových horolezcov? Lezenie mi nič nehovorí a na skalu by som nevyliezol, ani keby ma zhora ťahali – určite by som si vytkol členok, rozbil hlavu, okuliare by mi pri mojej nešikovnosti spadli do nekonečnej hĺbky a napokon by som aj spustil nejakú tú lavínu:-) Ale pustil som sa do tej knihy a po dočítaní som musel konštatovať – stále neľutujem kúpu žiadnej z kníh od J.Archera!
John Grisham sa preslávil ako autor právnických bestsellerov, z ktorých mnohé boli sfilmované (Kedy zabiť, Firma, Prípad pelikán ai.), no tentoraz prichádza s novinkou – súborom siedmich poviedok. Priznám sa, bral som túto knihu do rúk s pochybnosťami, lebo milujem Grishamove romány... ale rýchlo som sa naladil na "novú" nôtu a napokon som ľutoval, že tam bolo iba sedem poviedok.
