Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Ľahostajnosť je nebezpečná a nákazlivá. Spoločnosť spohodlnela a každý má dosť svojich problémov. Zatváranie očí pred tým, čo sa nás zdanlivo netýka, spôsobuje, že zlu sa darí čoraz viac. Pritom zabrániť tragédii sa dá...
Radšej ho zmárni, než by ho mala nechať žene, ktorá sa jej zďaleka nevyrovná. Jej láska je väčšia. Nikdy ho nikto nebude milovať ako ona — až tak, že by radšej videla jeho mozog rozpľasnutý na skale alebo pľúca zaliate vodou...
Aké knihy ste si najviac vychutnali v roku 2016? Treba priznať, že to bol naozaj silný rok na množstvo kvalitných kníh, na novinky od svetoznámych autorov, aj na prekvapujúce bestsellery, ktorým sa sprvu veľké šance nedávali.
Mrazivá atmosféra. Šialenstvo visí vo vzduchu, bzučí v stenách a vystupuje z dlážky ako roj nepokojných ôs. Stačilo napnúť uši, chvíľu nedýchať a začul si ho. Ja som však nepočúval a presne to bola chyba....
Už štyri roky čítam svojim dcéram každý večer. Všetky prečítané knižky si zapisujeme. Vynechali sme možno pár ráz, keď som bol na služobnej ceste. A neuveriteľne si to užívame!
V minulosti bola výchova detí najmä o rešpektovaní rodičov. Dnes je to len o rešpektovaní detí – všetko podriaďujeme ich potrebám a záujmom. Potom sa čudujeme, že naše vzťahy sú v troskách a náš osobný život...vlastne nemáme.
Neprajníci sa naňho vrhli ako supy a podľa Evy Gabrielssonovej, sa ten nový chlap iba priživuje na sláve jej partnera Stiega Larssona. „Vykradol jeho literárny hrob,“ kričí Gabrielssonová. Je to naozaj tak?
Nie je to len obyčajný zabijak Séria s Harry Holeom sa skončila a krátko po poslednej (či skôr druhej) knihe Šváby prišla v slovenčine nová nesbovka. Krv na snehu. Aké sú prvé dojmy z knihy?
Panenanebi, roku 1889 vedeli postaviť Eiffelovu vežu, ale teraz sa ani plánik na prízemný domček nedá narysovať bez vynútenej prestávky, pretože ktosi si musí odbehnúť po nabíjačku, aby si spojazdnil telefón...
Keď som bol pred takmer desiatimi rokmi v Sýrii, neobišiel som ani Nevestu púšte, Palmýr. Nádherné miesto. Keď teraz vidím, ako sa jej zmocnili teroristi a džihádisti tam masakrujú v uliciach cudzincov i domácich, je mi do plaču.
Majú. Spravidla vtedy, keď nemajú moc, povedal svojho času Stano Radič a v súvislosti s tým, čo sa dnes deje, má jeho bonmot dlhoročný presah.
S deťmi sa nikdy nenudíte. Máte stopercentnú garanciu, že či už teraz alebo v budúcnosti, problémy sa budú objavovať stále. Jeden za druhým. Ak ich ale naučíte ako väčší problém rozkúskovať na menšie a podporíte ich v rozvoji vlastných schopností riešiť problémy, dáte im obrovský dar. Dar, ktorý budú môcť využívať do konca života.
„Nápad na túto knihu sa zrodil v apríli 2002, keď sa nacionalista Jean-Marie le Pen dostal do druhého kola prezidentských volieb,“ vysvetľuje spisovateľ Grégory Samak. Jeho Tajná kniha je jedna z tých, aké ste možno ešte nečítali. Tajomná, záhadná a nadčasová.
Každá veľká lož sa začína malou. Najprv si ako dieťa zatajil, že si ukradol kamarátovi guľôčku, potom si sa prvý raz ulial zo školy, odpísal si úlohu od spolužiaka, vyfajčil si potajomky prvú cigaretu, vypil prvý pohárik vína, oklamal matku, keď si jej povedal, že si bol na tréningu, a pritom si vykradol novinový stánok. Ak sa ti prepečie malá lož, začneš si nahovárať, že sa ti prepečie aj veľká. Možno sa o nej nikto nedozvie, ale ten hlavný o nej vie. Ty. A už to ide. Padáš a padáš.
Chcel som sa najesť. Normálne sa naobedovať...a na pár minút vypnúť ten predvianočný tlak z práce. No jedol som príliš pomaly a tak ma skoro vyhodili z reštaurácie...
Stalin ho poslal do Ameriky. Vraj treba preskúmať americký potravinový priemysel. „A to najlepšie, čo tam objavíš, prenesieme sem k nám,“ dodal vodca, ktorému sa predsa nemôže odporovať. Aj tak sa mnohí čudovali, ako sa Mikojanovi podarilo tak dlho si udržať Stalinovu priazeň, zatiaľ čo ostatných členov politbyra „likvidovali“. A tak išiel a spoznal „nafúknuté semeno“, ako Mikojan označil popcorn, sledoval výrobu zmrzliny a spracovanie mrazeného ovocia. S mäsovýrobou však nemárnil čas. „Mäso je pre vás zlé,“ tvrdil mu Henry Ford. „Sovietski pracujúci by mali jesť zeleninu, sójové výrobky a ovocie...
Bol to neuveriteľný pohľad. Ten mŕtvy muž bol úplne vysušený. Sedel v kresle a rozďavené pery odhaľovali jeho tmavé zažltnuté zuby. Z hlavy mu ešte vždy viseli zaprášené chumáče odumretých vlasov. Pod pokožkou na tvári sa rysovali bledé lesklé lícne kosti. Prsty sa zošúverili, sčerneli a popraskali. Sedel v tom kresle pred zapnutým televízorom štyri mesiace. Neuveriteľné štyri mesiace! Bez toho, aby ho niekto našiel, zháňal sa po ňom. Aby kohokoľvek zaujímala jeho neprítomnosť.
„Marián Gáborík sa počas celej svojej kariéry vyhýbal akejkoľvek mediálnej konfrontácii,“ tvrdí o ňom jeho otec. „Vyjadrovať dojmy verejne mu vždy bolo cudzie. Ani vo vypätých chvíľach sa nenechal dotlačiť k tomu, aby svoje často oprávnené pocity krivdy ventiloval verejne.“ Teraz môžete Mariána spoznať tak, ako ste doteraz nemali šancu. Vďaka novej knihe.
Aj vy ste už narazili na chyby a chybičky v knihách? Gramatické, štylistické, či významové? Pred pár dňami som v knižnici náhodou natrafil na jedného zo svojich obľúbených autorov. Phillip Margolin píše skvelé právnické trilery a jeho Po zotmení som ešte nečítal. Hneď som sa doň pustil, tešil som sa ako malé dieťa... a teraz mám zmiešané pocity. Či to bolo po zotmení alebo cez deň, chvíľami som trpel a škrípal zubami. Uvažujem, či to bola zo strany vydavateľstva lajdáckosť, snaha ušetriť, alebo pohŕdanie čitateľmi.
„Buchla som Lucku lyžicou po hlave...ocko, myslíš, že sa Ježiško práve pozeral?“Detské otázky. Všetečné, úprimné a napohľad naivné. Väčšinou sú to nevinné otázky, ktoré vám však vedia zamotať hlavu a poriadne zavariť. „Prečo sa ten ujo hrabe v koši?“ Najmä ak tú „čudnú“ otázku položí dieťa na verejnosti. Milujem ich. Aj také tie otázky typu „A prečo dážďovka nekýcha?“ Jednoducho patria k obdobiam detí, z ktorých by nikdy nemali vyrásť.
