Jozef Červeň
Smrť
Neprekvapí nás, keď zomrie človek, ktorý smrť očakáva ako prirodzené zakončenie svojho života. Často však zažívame chvíle, kedy je smrť pre nás nepochopiteľným ukončením života človeka v plnej sile. Zajtra idem na pohreb priateľovi kňazovi. Pracoval s Rómami na Spiši, je v mojich rokoch. Veľký športovec, veselá kopa, srdečný človek. Zomrel pri stavaní snehuliaka s deťmi. Pľúcna embólia. V týchto dňoch prichádza parte. Okrem neho niektorí kňazi dostali jeho pozvánku na pohreb. On sám ju napísal a mal ju v testamente. Je napísaná jeho nenapodobiteľne žartovným štýlom. Všetko bral s pokojom a humorom, ešte aj vlastnú smrť. Určite ale nečakal, že príde tak skoro... "Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme! (Habakuk 1, 12b) POZVÁNKA Ja, Jozef Krišanda, kňaz, Vás týmto pozývam na rozlúčku s mojim telom,