Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Svet už začína čoraz viac chápať, aké úmysly má Nemecko. Veľké znepokojenie vyvolala najmä správa, že 11.marca 1938 Rakúsko prestalo existovať ako samostatný štát a vlialo sa veľkej Nemeckej ríše. Z Nemecka sa takto stáva mocnosť s veľkou vojenskou výzbrojou.
Nie je to veľmi obľúbené slovo. Asi preto, lebo sa to týka aj nás. Mnohí uznávajú Ježiša ako učiteľa všetkých ľudí, kým od nich nezačne vyžadovať splnenie prvej školskej úlohy. Touto úlohou je pokánie. Nie nejaké falošné posypanie si hlavy popolom. Nie iba buchnutie do pŕs s uznaním, že som zhrešil. Dať sa na pokánie znamená začať usmerňovať svoj život k cieľu, ktorým je Ježiš. On je Cesta. Znamená to zbaviť sa prebytočnej príťaže a vyzbrojiť sa potrebným horolezeckým "náradím", ktoré po úzkom chodníku treba niesť na vlastnom chrbte. Znamená to nezabudnúť podať pomocnú ruku druhému aj vtedy, ak ja sám som so silami na konci, lebo cesta pokánia je spoločným výstupom. Sme uviazaní na jednom lane. Sme zodpovední nielen za ďalší svoj krok, ale aj za to, ako sme sa na tento krok pripravili...
Už mal toľko príležitostí a toľko dôvodov, aby sa na nás vykašľal. Každý človek na jeho mieste by už nad ľudstvom dávno zlomil palicu. Bude to iba vďaka jeho povestnej Božskej trpezlivosti? Alebo vie niečo, čo my nevieme, a s čím sa dá počítať? Dosť často mám problém aspoň zhruba pochopiť, o čo mu vlastne s nami ľuďmi ide. Nie som prvý, ktorého sklamal, nie som prvý, koho prekvapil. Aj Jonáš mal čo robiť, aby mu nevynadal z plných pľúc...
Vo februári 1938 sa saleziánom naskytla možnosť pustiť do kázania misií. Nemali s takýmto apoštolátom síce doteraz nejaké skúsenosti, aj napriek tomu však túto možnosť prijali. Misie v Pustom Fýdmeši spočívali v tom, že denne predniesli štyri kázne. Spočiatku záujem nebol veľký, ale neskôr počet tak vzrástol, že kázne na konci misií museli byť pod holým nebom na námestí pred kostolom. Počas misií bola obec zasvätená Božskému srdcu a deti boli zvlášť zverené do ochrany Panny Márie. Účinok misií bol skutočne pekný, to bolo pekne vidieť na zakončení pri eucharistickej procesii a pápežskom požehnaní, ktoré sa udeľovalo na konci vždy z príležitostí misií.
Niekedy sa neprávom za pohoršujúce označuje to, čo je iba výstredné. Pohoršujúce to začína byť až vtedy, ak to niekoho robí horším. Mali by sme byť citliví najmä v tom, ako sa správame pred deťmi a mládežou. Oni si svoj charakter iba formujú a môžeme narobiť veľké škody v tom, čo pre nich bude v živote hodnotou a čo nie. Mnohí rodičia zvyknú byť benevolentní k tomu, ako sa správajú mladí, ale iba dovtedy, ak sa ich deti správajú lepšie. S rastúcim vekom by malo ubúdať vecí, ktoré nás pohoršujú. Môže nás rozčuľovať správanie sa druhých, no nemalo by nás pohoršovať. Vždy by sme však mali chrániť pred pohoršením maličkých...
- Pane, ako dlho si spolu s Jánom Krstiteľom krstil v Júdsku? - Nebolo to dlho. Farizeji chodili za mnou a stále viac a viac si sťažovali na to, že krstím. Jána už poznali a zvykli si na neho, ja som však bol pre nich nový. Báli sa, že zasa budú musieť upustiť zo svojich vymyslených tradícií. Vedeli, že sa nebojím pravdy, a preto dobiedzali do mňa, aby som radšej odišiel.
Nie iba vtedy, ak sa jedná o nešťastie a vracajúci sa vojaci neboli zabíjať, ale udržiavať pokoj a poriadok. Vtedy je to smutnejšie, lebo v čase vojny sme viac otupení a niekoľko zabitých vojakov v boji nás neprekvapí. A malo by nás to prekvapiť. Vždy by sme sa mali čudovať, ak počujeme, že niekde sú ešte vojaci potrební. Každé odtrhnutie otca, syna, manžela, snúbenca od svojich blízkych za účelom boja, či ochranou pred bojom nie je normálne. Akákoľvek vojna nie je normálna...
Hoci začiatkom roku 1938 v Európe ešte nebolo vojnové besnenie, do Európy aj na Slovensko dochádzajú správy o vojne medzi Japonskom a Čínou, ktorá sa začala ešte začiatkom júla minulého roku. Zlé správy prichádzajú aj z Nemecka, kde Adolf Hitler vyzbrojuje svoju armádu aj napriek tomu, že sa Nemecko hospodársky zadlžuje. To všetko však ešte verejnosťou neotriaslo tak ako zvláštna udalosť, ktorá sa odohrala na oblohe 25.januára 1938. V marcovom čísle Saleziánskych zvestí o tejto udalosti píše jeden chlapec takto:
- Pane, Ty si chodil po Judei a krstil si aj so svojimi učeníkmi. Nebral to Ján Krstiteľ ako konkurenciu? - Nie. To nepoznáš Jána. On mal tiež svojich učeníkov, ktorí spolu s ním ohlasovali cestu pokánia. Raz sa jeden z jeho učeníkov pohádal s akýmsi Židom. On im asi povedal, že ja na niektoré veci mám iný názor ako Ján. Učeníci potom prišli k Jánovi a sťažovali si na mňa.
V predchádzajúcich článkoch som umiestnil fotografie prekrásnej prírody medzi Oravou a Liptovom. Dnes by som vám chcel ponúknuť zábery, ktoré určite oslovia hlavne malé deti. Chcem, vám predstaviť veľmi milých a dotieravých obyvateľov mlyna. Myslím, že sú to stáli obyvatelia, takže ak sa tam vyberiete s vašimi ratolesťami, nemusíte sa báť, že ich nič neosloví. Určite to pre nich bude najkrajší zážitok z túry...
Býva častým výjavom umelcov, pretože je to téma, ktorá zaujíma každého. Jedni sa chcú ubezpečiť, že sa tam nedostanú a tí druhí, že neexistuje. Peklo nevytvoril Boh. Vytvorili ho slobodné bytosti, ktoré sa rozhodli nenávidieť, alebo aspoň ignorovať svojho Stvoriteľa. Dobrovoľne sa rozhodli pre zlo a hoci dokážu, nechcú ho oľutovať. Cirkev o nikom nevyhlásila, že skončil v pekle. A moja predstava pekla? Dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nedokážu zniesť a priať jeden druhému, bývajúci veľmi dlhý čas na malom spoločnom mieste. Peklo je spoločnosť ľudí, kde každý úmyselne chce ubližovať každému a všetci si každú chvíľu robia napriek. Pre ľudí, ktorí takto žijú celý život sa smrťou v podstate nič nezmení...
- Pane, kde si sa vydal z Jeruzalema, kde si vyhnal predavačov z chrámu a mal si rozhovor s Nikodémom? - Vybral som sa po Júdskom kraji a vyzýval som ľudí k pokániu. Vyzýval som ich spolu so svojími učeníkmi k tomu, že ak chcú šťastne žiť, musia sa obrátiť k svojmu Bohu. Jedine to ich môže zachrániť a dať im istotu. Kto sa obrátil, toho som pokrstil.
Aj keď Svätý Otec vyzýva celý svet na modlitbu, všetci dobre vedia, že k modlitbe je potrebné aj veľa pracovitých rúk, ktoré by plody modlitby previedli do skutkov. Bez ťažkostí sa nikdy nezaobíde žiadne dielo a zvlášť také, ktoré sa usiluje o spásu duší. Diablovi vždy bude záležať na tom, aby zmaril každé dobré dielo. Aj stavba saleziánskeho ústavu v Žiline v roku 1937 prišla do ťažkostí.
Jedného dňa sme dostali pozvanie na košickú VÚC-ku. Okolo stola sa tam posadilo veľa dôležitých pánov, dám a my - čerství obyvatelia z Lunika IX. Toto stretnutie navrhol vtedajší predseda Rudolf Bauer, ktorý sa snažil hľadať možnosti, ako pomôcť najchudobnejším z chudobných dostať sa do práce. Oslovil podnik U.S.Steel, aby s ním išiel do spolupráce na zamestnávaní Rómov z lokalít, kde sa nachádza viac Rómov. Veľmi dobre si pamätám na to stretnutie a hlavne na dôvod, ktorý uviedol hovorca U.S.Steelu pán Ján Bača. Jeden z ľudí, ktorí sedeli okolo stola sa ho spýtali, prečo chcú týmto ľuďom pomáhať...
- Pane, kto to bol Nikodém? - Bol to jeden popredný muž veľrady. Bol farizej a chcel úprimne nájsť pravdu. Kvôli ľudským ohľadom sa hanbil prísť za mnou cez deň a tak ma vyhľadal v noci, aby mi položil zopár otázok.
Aspoň takto to vždy hovorieval môj dedo. Sýkorkám v zime vždy niečo nasypal, no vrabcom nedovolil, aby sýkorkám kradli. Dosť, že to robievali hydine na dvore. Vedel veľmi dobre, že sýkorky sa živia hmyzom a budú v lete v záhrade užitočné, no vrabce, rovnako ako kradli v zime, budú kradnúť aj v lete. Nenájde ich v záhrade, ale budú sa motať pri hydine a neskôr na poli, kde budú kradnúť obilie a na jeseň vyzobávať mak. Mal na to aj takú peknú povedačku...
Biblia sa nazýva aj knihou kníh. Pre nás veriacich je to osobný list, ktorý nám poslal Boh. Prvá časť listu, je to, čo nám napísal sprostredkovane, cez prorokov. V tejto knihe sú zachytené udalosti od chvíle odlúčenia človeka od Boha po stretnutie sa s ním. Je tu opísané hľadanie cesty späť. Biblia zachytáva Božiu pedagógiu pri výchove najneposednejšej triedy - ľudstva. Boh nás vedie a zachytáva presne tak ako orol, ktorý lietajúce mláďatá berie na svoje krídla, aby sa naučili vyletieť vyššie a nepadnúť príliš hlboko. Keď už nestačili jeho krídla, ponúkol ruky svojho Syna. Dovolil nám ho pribiť na kríž, aby podoprel padajúce hniezdo a zachránil nás pred pádom do priepasti...
- Kam si odišiel po apoštolovaní v Kafarnaume a v iných galilejských mestách? - Priblížila sa Veľká noc, a tak som sa vydal do Jeruzalema na oslavu sviatkov. Z Galiley tam bolo potrebné putovať viac dní. Chcel som tam v tichu chrámu načerpať silu a milosť pre hlásanie radostnej zvesti.
Cirkev na Slovensku nemala dobré postavenie. Ešte vždy bola závislá na cirkevnej správe z Ostrihomu, kde nechápali vždy celkom naše problémy a túžby. Na jeseň 1937 zasvitla nádej, že Cirkev na Slovensku si vo vnútorných veciach bude rozhodovať sama.
Ani sa mi nechce veriť, že už prešli dva týždne od umiestnenia prvej polovice fotografií z Kvačianskej doliny. Spoločne sme sa vyštverali iba po mlyn. Tu vám ponúkam druhú časť. Neprešli sme celú Kvačiansku, lebo naspäť sme sa vrátili Prosieckou dolinou. Aj odtiaľ mám veľa záberov, takže to dúfam do letnej sezóny sihnem. Je pravda, že teraz je ešte stále zima. Týždne však ubiehajú ako voda a tieto doliny sú nenáročné na turistiku aj v jarných mesiacoch...
