Jozef Červeň
Hrozba komunizmu a fašizmu (S110)
Prišiel marec 1937. V Európe vládne pokoj a zdá sa, že by tento pokoj nemohlo nič narušiť. Hospodárska kríza, ktorá vládla vo svete ustupuje do úzadia. Na jej miesto však nastupuje iná, väčšia kríza.
Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava

Prišiel marec 1937. V Európe vládne pokoj a zdá sa, že by tento pokoj nemohlo nič narušiť. Hospodárska kríza, ktorá vládla vo svete ustupuje do úzadia. Na jej miesto však nastupuje iná, väčšia kríza.

Lk 3,1-18, Jn 1,19-28) - Pane, čo mi chceš povedať dnešným úryvkom? - Dnes ti chcem znova porozprávať o svojom prorokovi Jánovi Krstiteľovi. Keď sa narodil, žil so svojími rodičmi, až kým mu nezomreli. Po smrti rodičov sa utiahol na púšť, kde žil až do tridsiatich rokov a tvrdým životom sa pripravoval na poslanie, ktoré ho čakalo.

Nebolo tomu inak ani včera. Bytovkové deti z Lunika IX takto majú možnosť dostať sa k práci, s ktorou by sa pri svojich rodičoch niekdy nestretli. Ak majú možnosť vybrať si medzi ležaním pred televízorom, alebo brigádou, mnohí radšej prídu do školy a pomáhajú pri úprave priestorov, ktoré pokladajú za svoje. Včera sme dávali do poriadku posilňovňu...

Hovorí sa, že človek je jediné zviera, kroré obetuje a ktoré je schopné dobrovoľne sa obetovať. Aj zvieratá vo svorke chránia budúcnosť svorky - bojovníkov, matky a mláďatá. Človeku by však nemalo ísť iby o prežitie a o jeho vlastný osoh a vlastné šťastie. Mnohí ľudia sa obetujú zištne, no mnohí to dokážu aj nezištne. To prvé človeka ubíja, to druhé ho nesmierne obohacuje. Nie obeta pre obetu, ale preto, lebo je potrebné sa obetovať. Vo svete, kde ešte sú nejakí ľudia ochotní obetovať sa nezištne pre druhých, ľudskosť nevymizne. Symbolom najvyššej obety je kríž. Niekto zomrel, aby človek žil...

Veľmi pekné predstavenie budúceho Mesiáša. Ukazuje, že sila sa najlepšie prejavuje v slabosti. Nechce prísť ako tyran, vládca a ani jeho kráľovstvo nemá byť poplatné mocným, lebo mocní, ktorí svoju moc nechápu ako službu, vždy ubližovali a vždy aj budú ubližovať slabým podľa najstaršej zásady, že sýty hladnému neverí. Ježiš krstom začína svoju verejnú činnosť. Tesár z Nazaretu začne byť divotvorcom, prorokom a kazateľom. Jeho Otec a aj Duch Svätý potvrdili, že môže. Je čas, aby sme ho začali počúvať. Teraz je čas, aby vyrazil do ulíc, aby si na svoju stranu získal davy. Teraz je čas využiť priaznivú spoločenskú konštaláciu. Ježiš ju nevyužil, urobil to, čo by mu neradil nikto z "volebného tímu" - utiahol sa na púšť. Nepochopil svoj krst? Alebo áno?

Začiatkom marca 1937 začínajú prvé kontakty so saleziánmi v ďaľšom zo slovenských miest - v Nitre. Z Bratislavy tam prišiel don Ľudovít Žilka a mal počas troch dní pre členov rodičovského združenia príhovory o saleziánskom diele. V malom seminári, kde ho tiež pozvali, prehovoril na tému "Don Bosco - klerik".

Je veľa ľudí, ktorí nám v živote ublížili. Je medzi nimi veľa takých, ktorí nám nikdy neprestali priať zlo. Táto ich nenávisť ich ničí a vyčerpáva. Oberá ich o veľký kus životnej energie, ktorú by mohli venovať ľuďom okolo seba. Keď sa pozrieme na takýchto ľudí, je nám ich ľúto. Nenechajme si natoľko zaujať myseľ ľuďmi, ktorí nám prajú zle, aby sme sa nechali nenávisťou vyciciavať rovnako ako oni. Nech nám ubližujú, ak to nevieme zastaviť. Nech nás však nikdy nedonútia, aby sme my rovnako nenávideli ich, lebo vtedy by nás vtiahli so sebou do zradného víru. Nenávisť je niečo odporné, je to matka nikdy nekončiacich sporov a vojen. Matka, ktorá nenávidí svoje deti a učí ich nenávidieť...

- Pane, ako si žil v Nazarete potom, keď si sa vrátil ako 12-ročný z Jeruzalema, kde si sa stratil svojim rodičom. - Už potom som nerobil žiadne také "vylomeniny", ale žil som v našom mestečku ako každý iný chalan. Pomáhal som Jozefovi pri práci a keď už nevládal pracovať, preberal som po ňom remeslo. Nazaret bol mestom, kde sme sa prisťahovali, takže sme tu nemali svoj dedičný podiel pôdy. Kto nemal pôdu, bol chudobný a živil sa remeslom, za ktoré väčšinou dostával nejaké potraviny. Málo bolo takých, ktorí za prácu mohli zaplatiť peniazmi.

Každý má svoju vlastnú predstavu o tom, čo ho po smrti môže čakať. Viacerí mi už vyčítali, že priveľa rozprávam o nebi. Túžba po nebi vraj ľudí vedie k tomu, že tu na zemi nechcú žiť zodpovedne a chcú utekať pred povinnosťami. Ja som presvedčený o opaku. Kto skutočne túži po nebi, už tu na zemi ho šíri okolo seba. Šíri okolo seba ten stav duše, ktorý mu pomáha vnímať ľudí okolo seba ako členov jednej budúcej spoločnej domácnosti. Takýto človek sa s každým usiluje vychádzať tak korektne, aby s ním dokázal prežiť niekoľko miliónov rokov v jednej izbe. A sám sa usiluje byť takým človekom, aby čím viac ľudí chcelo byť v jeho blízkosti. Nebo je v skutočnosti výborná partia ľudí anjelov a Boha...

Musím priznať, že vlani sme Silvester podcenili. Chceli sme vydýchnuť, a po polnoci sme pre deti nemali pripravený žiaden program. A tak sa nám stalo, že mnohí mladí sa popili presne tak, ako ich rodičia. Tento rok sme použili "ľadvinky" a pripravili sme im dostatok programu na to, aby nebolo kedy sa opiť a tiež, aby získali skúsenosť, že aj bez alkoholu je možné prežiť skutočne peknú silvestrovskú noc. Program začal už o 10. hodine ráno...

- Pane, ty si išiel prvýkrát do chrámu až keď si mal 12 rokov? Zdá sa mi to trochu neskoro. - Hneď ti vysvetlím, prečo to bolo takto. Boh si žiadal, aby v celom Izraeli bol postavený iba jeden chrám v Jeruzaleme. Nariadil to v čase, keď okolité národy mali veľa Bohov a konali obety na mnohých miestach. Toto aj Židov lákalo k uctievaniu bôžikov. Boh rozhodol, že kvôli čistote viery sa obety budú prinášať iba v Jeruzaleme.

Túto pravdu mohli na začiatku roku 1937 z vlastnej skúsenosti potvrdiť aj saleziáni ktorí pracovali na Kopánke v Bratislave. Jeden z nich situáciu opísal takto: "Kým kedysi si kňaza ani nevšímali, alebo po ňom hodili, teraz ho s úctou a láskou pozdravujú a mládež sa hrnie za ním. Ženú sa o prekot, aby ho chytili za rukáv, aby sa ho dotkli a plní radosti volajú jeden viac ako druhý:

Dnešnú nedeľu sa u nás v Košickej diecéze čítal pastiersky list nášho arcibiskupa o tom, že výchova v detských domovoch nikdy nenahradí skutočnú rodinu. List je výzvou prijať dieťa, aby nemalo iba ujov a tety v domove a rodičov, ktorí buď nie sú, alebo neprídu. Je tam veľmi veľa podnetných myšlienok a v iných diecézach sa určite čítalo niečo iné. Myslím, že nám nezaškodí zamyslieť sa nad tým, čo všetko tieto deti prežívajú. Mal som možnosť chodievať pravidelne do detského domova v Ružomberku a hoci tam boli perfektní ľudia, nebola to rodina...

- Pane, som trochu sklamaný. Som mladý, chcem mať v tebe vzor svojho života a o tvojej mladosti je v písme iba jedna veta. - Hneď ti vysvetlím, že nie je dôležité, aby tam bolo napísané o mne veľa. Stačí, keď v tej vete sú podstatné veci.

Bolo to tak. V jednej dedine - zlé jazyky tvrdia, že na Orave - sa blížili voľby. Bolo potrebné zvoliť richtára, ktorý bude ďalšie obdobie viesť obec pod Babou horou. Ako to už býva, každý z nich, aj Kajfas, aj Lubas, mali svojich kortešov, ktorí "verbovali" hlasy...

Hovorí sa o nej, že zomiera posledná. Je to preto, lebo človek sa v živote sklame veľakrát. Niekedy dostaneme od života taký kopanec, že sa nám zdá, akoby nás to koplo do hlbokej, tmavej pivnice. Pri pohľade na zem by sa nám mohlo zdať, že sme v úplnej tme. Nádej nám dá silu zodvihnúť hlavu a v diaľke zbadáme svetlo, ku ktorému sa máme vyšplhať. Vždy je tu svetlo, je potrebné iba nehľadieť do zeme, ale zodvihnúť hlavu...

- Pane, čoskoro po tvojom narodení musela tvoja mama s tebou a Jozefom ujsť do Egypta. Ako dlho ste tam boli? - Nebolo to až tak príliš dlho. Bolo to však dosť na to, aby sme okúsili údel vyhnancov. Sám dobre vieš, ako ťažko ti padne, keď sa musíš na dlhšie rozlúčiť s rodinou a priateľmi.

Neviem, ako u vás, ale u nás v Košiciach je hrozné počasie. Prší a je sychravo. V takýto čas je najlepšie sedieť vo vnútri, v teplúčku a pozrieť si niečo pekné. Ponúkam vám fotografie z letnej túry nádherným Liptovom a mojou rodnou Oravou. Kvačianska dolina totiž spája Oravu s Liptovom. Chcel som fotografie vtesnať do jedného článku, nepodarilo sa mi to. Sú tu fotografie od Kvačian až po starý mlyn, ostatné nabudúce...

Akí sme vlastne my, muži, ktorí si niekedy lichotia, že sú korunou tvorstva? Niektorí tvrdia, že sme z Marsu, že sme rodení bojovníci, dobyvatelia, ale aj uzurpátori moci či už sa jedná o smetisko, alebo o kolbisko na smetisku dejín. Sme rôzni. Aj bojovní, aj plachí, aj odvážni, aj strachopudi, bez dievčat na "pánskych jazdách" bývame zlí a hrubí. Svoju slabosť skrývame za machrovanie a už od malička chceme "prečúrať" toho druhého. Bývame aj súcitní, ale skrývame to. Keď plačeme, nechávame slzy stekať po vnútornej strane líc. Niekedy sme slabší ako ženy, lebo nemáme silu ukázať svoju slabosť. V mnohých oblastiach sme silní len vtedy ak máme oporu v sile žien, ktoré sme stretli v našom živote. Šťastný muž, ktorý mal matku, na ktorú bol celý život hrdý. Šťastný, ktorý si našiel partnerku, ktorá mu dáva silu byť silným aj slabým v pravý čas. Nie sme supermani...

- Pane, utiekol si do Egypta a dovolil si, aby namiesto teba trpeli nevinní. Vysvetli mi, prečo to tak bolo? - Herodes bol rozhnevaný, pretože mágovia ho oklamali. Cestou späť ho obišli a on sa nedozvedel, kde som sa narodil. Vedel síce, že to bude v niektorom z betlehemských domov, ale nevedel v ktorom.