Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
- Pane, prečo zvesť o tvojom narodení anjel oznámil najprv pastierom? - Lebo pri mojom narodení bdeli pri svojich stádach. To však nebola príčina. Mohol to oznámiť aj rabínovi v synagóge. Ja som však chcel, aby prednosť mali maličkí.
Saleziáni väčšinu svojich diel začínali buď na sviatok Nepoškvrnej, alebo na sviatok Pomocnice kresťanov, ktorý je 24.mája. V roku 1936 sa tento sviatok niesol v radostnej atmosfére v celej saleziánskej rodine. Prečo tá radosť?
Čo to znamená byť nemierny? V jedení, pití, zábave v čomkoľvek... Je to ťažké určiť, lebo pre niekoho je nemiernosť dva poháre vína, pre iného liter. Niekto má žalúdok ako malé dieťa a niekto ho má taký veľký, akú veľkosť má malé dieťa. teda ho má tiež ako malé dieťa. Miernosť je v podstate múdrosť uvedená do praxe správania sa človeka. Nie je na tom nič zlé, ak si niekto potrpí na fajnovú stravu, ak nezabúda na tých, pre ktorých už aj dve misky ryže môžu byť nemiernosťou...
- Pane, už sme rozprávali o narodení Jána. Povedz mi teraz niečo o svojom narodení. - Ja som neprišiel na svet, aby som si vybral pohodlný život. A takýto život obyčajne nemajú ani moji najbližší. Keď Jozef uznal, že Mária čaká dieťa od Ducha svätého, čakala na neho a na moju mamu ďalšia skúška.
My katolíci ju máme vo veľkej úcte ako matku nášho Pána. Nie je pre nás niekým, kto by bol na jednej úrovni s Bohom. Bola to iba jednoduchá, skromná žena, ktorá si splnila svoju úlohu. Aj v Koráne sa spomína ako matka veľkého proroka. Zdravá mariánska úcte jej nedáva také miesto, ktoré patrí iba Bohu. K zdravej katolíckej viere patrí úcta k tej, ktorá všetky Ježišove slová zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich. V prvom rade je pre nás vzorom kontemplácie Boha a vernosti evanjeliu. S Máriou sa neblúdi...
Čo by som si prial pod vianočným stromčekom najviac? Ja osobne by som mal problém odpovedať aj naftovému šejkovi. A medzi súrodencami dupľom. Hlavne preto, že u nás na Vianoce máme medzi súrodencami taký jeden zvláštny zvyk. Usilujeme sa jeden druhého pokiaľ možno neprekvapiť...
- Pane, čo všetko prežil tvoj pestún Jozef, keď sa dozvedel o tvojom narodení? - Bola to pre neho skúška viery. Zasnúbil sa s mojou mamou. Dobre ju poznal už dávnejšie a nepochyboval a jej čistote. Keď ma mama prijala pod srdce, odišla na tri mesiace k Alžbete. Keď sa vrátila späť, bola už v treťom mesiaci.
Začiatkom roka 1936 sa novým redaktorom časopisu "Don Bosco" stáva Ľudovít Žilka. Je to šikovný redaktor a usiluje sa stále povzbudzovať dopisovateľov z jednotlivých oratórií, aby mu posielali správy o tom, čo všetko u nich prebieha a aké nové akcie sa tam dejú...
Hovorí sa, že je ako obliehaný hrad: Tí, čo sú dnu, túžia ísť von a tí, čo sú von, túžia ísť dnu. Väčšina z nás zažila podstatnú časť manželstva svojich rodičov. Niektorí majú vlastnú skúsenosť, niektorí pozorujú život svojcih priateľov, ktorí sú manželmi. Aj keď o manželstve je napísaných veľmi veľa citátov, vieme o manželstve málo a vždy to tak zostane. Pretože tak, ako neexistujú dvaja úplne rovankí ľudia, neexistujú dve úplne rovnaké manželstvá...
- Pane, okolo tohto chlapca sa dejú čudné veci. - Máš pravdu. Hneď od začiatku mali vidieť, že to bude môj prorok. Keď ho obriezkou prijali do Zmluvy, bolo mu treba určiť meno. Chceli mu dať meno po otcovi, ale ja som mu už určil meno.
Do saleziánskych oratórií nechodievali iba malé deti, ale boli vytvorené podmienky aj pre staršiu mládež a chodievali tam dokonca aj vojaci. Najlepšie to mali v Bratislave, kde sa ich ujal don Hlubík.
Často používaný termín. Vždy, keď ho niekto povie, napadne nás nejaký človek, ktorý podľa nás ľudí manipuloval, prípadne ešte stále manipuluje. Niekedy sme to možno my sami, ktorí chceme tvrdiť, že druhému náš kabát sadne ako uliaty. Ak stojím vedľa cesty a ponúkam svoju pravdu, som ohlasovateľ. Ak sa však nanútim druhému do jeho dráhy a chcem ho nasilu zastaviť a zmeniť jeho smer, som manipulátor. Skutočné ohlasovanie pravdy predpokladá slobodného človeka, ktorý rešpektuje slobodu druhého. Neoslepuje svojou pravdou, iba jemne svieti ako maják, ktorý upozorňuje na úskalia...
- Pane, o narodení Jána Krstiteľa sú tu len dve vety, porozprávaj mi o tom trochu viac. - Keď sa narodil Ján, bola tam aj moja matka Mária, ktorá pomáhala Alžbete. Pri narodení Jána zavládla veľká radosť z toho, že prišiel na svet prorok, prisľúbený od Boha.
Vo viacerých mestách sa apoštolská práca pekne rozbehla. Začiatkom roka 1936 na Trnávke začína pracovať don Jozef Šimončič a asistent Galík. Situácia sa tam už pomerne pekne zmenila. O vieru prejavuje záujem čoraz viac ľudí, takže sú potrebné už dve sväté omše v nedeľu.
Asi takto by sa dala vyjadriť myšlienka dnešného pastierskeho listu biskupov Slovenska. nebudem ho tu uvádzať celý, je možné si ho pozrieť na internete. Páči sa mi na tom liste to, že vyzýva k tomu, aby sme nezabudli byť v prvom rade ľudskí. Nezabúdajme na to, že Ježiš nám klope na dvere v osobách chudobných a opustených detí, v osobe rodín v núdzi, v osobe opustených a osamelých. V tomto liste nejde iba o to, aby sme boli ľudskí iba v čase Vianoc. Kto viac dostal, od toho sa bude viac požadovať. Mňa osobne sa bieda dotkla v rozhovore s jedným človekom, a nebol to Róm z Lunika IX. Hľadám spôsob, ako mu pomôcť...
- Pane, Tvoja Matka sa rozhodla prijať Božiu vôľu a Ty si sa stal človekom. Čo urobila Tvoja matka, keď odišiel od nej anjel? - Od anjela počula, že jej príbuzná Alžbeta bude mať dieťa. Keď počula túto správu, hneď ju napadlo: Je to už staršia žena, určite bude potrebovať pomoc - a preto sa vybrala za ňou. Nemala to až také jednoduché, pretože ju čakala cesta po horách na štyri dni.
Neviem, či na toto slovo existuje slovenský ekvivalent. Je to riadenie niečoho, ale veľmi prezieravo a múdro. Každá solídnejšia firma sa usiluje mať na riadiacich postoch odborníkov obklopených múdrymi poradcami. Každé predstavenstvo, ktorému ide o dobro diela sa o to usiluje. Tam, kde ide iba o vlastné vrecko a súkromné záujmy, takíto ľudia prekážajú a potom už vlastne prekážajú všetci. Múdry človek sa vždy usiluje okolo seba mať múdrych poradcov...
Aj keď sa pomery v štáte postupne urovnávali k tomu, že Slováci boli viac uznávaní ako národ, ešte stále boli v područí Čechov. V mnohých veciach si nemohli rozhodnúť sami a museli čakať na rozhodnutie Prahy. Keď bol 18.decembra 1935 za prezidenta zvolený Dr. Eduard Beneš, vyzeralo to so slovenskou autonómiou nádejne. Bol zvolený veľkou väčšinou hlasov, lebo za neho hlasovali na príkaz Moskvy komunisti a hlasy mu dali aj ľudáci na čele s Andrejom Hlinkom, ktorým sľúbil autonómiu.
- Pane, minule si mi hovoril o začiatku života svojho proroka Jána Krstiteľa. O čom sa porozprávame dnes? - Dnes by som ti chcel porozprávať o mojom začiatku života na zemi a o mojej matke.
Potrebuje človek aj navonok vyznávať svoje náboženstvo? Nestačilo by, keby Boha uctieval iba vo svojom srdci? S takými otázkami som sa stretol už neraz. Pre nás, ktorí liturgické slávenosti poznáme od malička, je účasť na liturgii samozrejmosťou. Svojho Boha nevyznávame iba v súkromí, ale aj v spoločenstve. Boli sme stvorení na obraz Boha a Boh je podľa nás, kresťanov, spoločenstvo, Trojica osôb. Nechodíme však do kostola "cerkvi" ako do budovy, ale do "cerkvi" ako do spoločenstva. V iných jazykoch pre kostol a cirkev majú jedno slovo. A nemali by sme tam chodiť iba ako diváci, ale ako protagonisti. Nie liturgiu troviť, ale tvoriť. :-)
