Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík: Rodičovské, Vzťahové, Príbehy, Americké, Haluze, Nezaradené, Súkromné
Dobre, uznávam. Vyliezť spod vyhriatej periny, vynechať rannú kávu, a s tým súvisiacu pravidelnú návštevu toalety, nie je nič príjemné. Ale garantujem vám, že tieto počiatočné nepríjemnosti vám budú mnohonásobne vykompenzované.
Stáli sme na peróne v Girone čakajúc na vlak do Barcelony, keď sa môj mladší syn znenazdajky opýtal: „Mama, a v Barcelone nemajú letisko?
Moderné technológie sú ako psy. Hneď vycítia, keď ich človek nemá rád. Začnú vrčať a niekedy aj hryznú.
Sypalo sa, akoby nikdy prestať nemalo. Svet zrozprávkovatel a ľudia zmäkli. Vyšli do ulíc ozbrojení lopatami a konečne spoznali svojich susedov.
Z času na čas sa vyberiem do Viedne. Hlavným dôvodom býva moja priateľka Helga. Ale niekedy sa tam vypravím len tak - za kulinárnymi zážitkami z hlavnej stanice.
Upätosť. To je to slovo, po ktorom som v mysli vždy pátrala, keď bolo treba nejako charakterizovať Rakúšanov. Rozšafnosť Talianov bývala kedysi môjmu srdcu omnoho bližšia.
Pred ôsmymi rokmi, uprostred zúfalstva raného materstva, som učinila nasledujúce závažné rozhodnutie: „Najbližšie upratujem... o desať rokov.“ A hneď som si to aj utekala zapísať do kalendára.
Topoľčianky sú malebné mestečko. Pamätné. Priam nezabudnuteľné. Najmä, ak tam skončíte vymknutí v areáli obchodu s vínom.
Keď sa človek narodí v Bojniciach, ako napríklad ja, všetky tie úžasné pozoruhodnosti mesta vlastne nevníma. Zatiaľ čo prišelci vzhliadajú k zámockým vežičkám a híkajú, rodák si kráča nevšímavo okolo a premýšľa, čo bude na večeru.
Obľúbené hračky prichádzajú a odchádzajú. Niektoré pobudnú aj pár rokov, iné sú zabudnuté už deň po narodeninovej párty. Iba plyšáci nie a nie odísť. Držia sa u nás zubami-nechtami.
Ak sa chystáte do USA, mám pre vás dôležitú radu. Vezmite si sveter. A dobre vám radím, absolútne nikam sa bez neho nepohnite. Najmä, ak tam idete v lete.
Láska na prvý pohľad vyzerá na prvý pohľad ako čosi úžasné. Pozriete na niekoho (na niečo) a ... búúúm. Z nevysvetliteľných príčin sa vám do krvného obehu vyvalia milióny mikrogramov chemikálií, ktoré spôsobia pocit eufórie.
No dobre, zamiluje je možno prisilný výraz. Ale uznajte, že keď človek začne kvôli niekomu podstupovať extrémne veci, je čas, aby sa nad sebou vážne zamyslel.
Za svoje dobré skutky možno naozaj nič neočakávate. Ale, čo ak sa vám namiesto očakávaného nič dostane len neočakávaného uhryznutia? Budete vo svojich dobrých skutkoch pokračovať?
Moje nové auto malo spĺňať tri základné požiadavky. Malé. Tučnučké. Červenučké. Napriek svojej jednoduchosti sa však tento popis zdal byť pre predajcov áut značne nepochopiteľný.
Ale, aby som nezačínala hneď klamstvom. Moje deti vedia po anglicky toľko, koľko sa naučili v škole a hovoria zhruba tak, ako ich spolužiaci. Ten mladší možno trocha lepšie, pretože má vynikajúcu pamäť.
Poznáte to. Narodí sa vám dieťa a vy začnete fotiť ako posadnutí. Len z prvého dňa jeho života máte 237 fotografií. Najmä, ak je prítomný novopečený tatinko. A potom to už len naberá na obrátkach.
Ak sa vám v okolí Trnavy podarí nájsť kopec, hneď sa potešíte. A ak je to kopec s výhľadom, tešíte sa dvojnásobne. A potom búúúm, veľké sklamanie. Lebo stredobodom vášho výhľadu bude rovina s veľkou jadrovou elektrárňou uprostred.
I tá najostrieľanejšia gazdinka sem-tam urobí osudovú chybu a príliš dôkladne nakukne do útrob vlastnej chladničky. A vtedy tam uvidí veci, ktoré mali radšej zostať nevidené.
Keby sa človek spoľahol len na médiá či filmy a seriály, poľahky by mohol získať dojem, že USA – to je samý gangster, masový ostreľovač a terorista. Čo však skutočne číha na priemerného obyvateľa či návštevníka tejto mega-krajiny?
