Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Pozorne som si zapravil košeľu a obliekol si sako. Takto upravený som s veselým úsmevom predstúpil pred dnešné publikum a chystal sa hovoriť, keď vtom...ktosi ku mne pristúpil a vraví: "Toto čo tu máš?" Ani som sa nenazdal a narušiteľ prudko trhol rukávom môjho saka, ktorý so zapraskaním v okamihu povolil. "Ta a máme problém," vravím...
Dobrý deň, dámy a páni. Hovorí k vám kapitán lietadla. Všetkých srdečne vítam na palube letu dva-nula-nula-sedem-dva-nula-jeden-jeden..." Ľudia na sedadlách sa pomrvili a prekvapene pozerali smerom dopredu na pána s otrasnou kravatou...
"K tuzemskej služobnej ceste budete potrebovať vyplniť formulár na intranete....vyúčtovať to treba tým spôsobom, že...každá položka musí byť doložená podpísanou prezenčnou listinou v počte troch originálov...nezabudnite, že pracovný výkaz treba podpísať na oboch stranách...
"Počuj, Dávid, budem ti klásť aj rôzne otázky. Napríklad, že čo si myslíš o tom, čo sa stalo v Prešove." Prekvapene som naňho pozrel. Po chvíli rozmýšľania som si vypýtal motúz a nožnice, pričom som oznámil, že idem von na drevo. Dano sa ku mne bez mihnutia oka pridal.
Do Popradu som dorazil krátko pred jedenástou. Rýchlo som si uviazal moju obľúbenú kravatu (ovečkovú :) a upachtený vpadol do konferenčnej miestnosti. Môj predchodca práve končil. V diskusii ktosi poukázal na neuveriteľné problémy, s ktorými sa boria pri práci s rizikovou mládežou a že v podstate je to už vopred stratený boj. Že aj tak nič nedokážeme zmeniť...Diváka vystriedal konferenciér a vyzval ma, aby som prišiel predstaviť národný projekt KomPrax...
Na túto chvíľu decká čakali viac než pol roka ..."Ušný maaaaaaaaaaz," kričí ktosi a nadšenie triedy je nepopierateľné :)
"Dnes máme na programe matematické operácie. Respektíve ich poradie. V podstate je to veľmi jednoduché," začal som a v tvárach detí bolo jasne čitateľné, že "Zase raz nuda..." "Upracte si túto lavicu," dodal som a obraz dokonalej nezáživnosti bol na svete.
"Keď som ešte robil závozníka a rozvážal pivo..." "Čo? Dávid, ty si rozvážal pivo???" ozval sa značne prekvapene ktorýsi zo štvrtákov :). "Jasné. Strakonický nektar! Takže. Keď som ešte rozvážal pivo, boli dni, keď som mal tri, či štyri obedy denne. Vždy, keď sme niekde priviezli sudy a bolo treba ich aj uložiť, pomohli sme, a tak nás počastovali. Skoro ráno väčšinou kávou, no a od tej jedenástej obedom." "Dávid? Ale veď máme teraz vedy!" "Jasné, že máme vedy. Vezmite stoličku a poďme von."
Neviem, ako sa to robí teraz, lebo výtvarnú výchovu našťastie neučím, ale keď som bol ešte školákom, každá "výtvarka" končila tým, že sme svoje práce poukladali na zem do prednej časti triedy. Tam sme si ich všetci poobzerali za súčasného (niekedy nie príliš lichotivého) komentára pani učiteľky. Dnes som sa dostal do prekérnej situácie. Ušla sa mi totiž úloha sudcu - porotcu a mal som po zhliadnutí projektov ponúknuť ich univerzálne a spravodlivé hodnotenie a nadôvažok ešte vybrať víťaza.
"Štvrtáci sexujú, štvrtáci sexujú," ozývalo sa chodbou a pred štvrtáckou triedou sa objavil hlúčik zvedavcov, ktorí sa nie a nie rozísť, ani po opakovanom upozornení učiteľkou. Cez veľké presklené okno sledovali každučký pohyb svojich starších spolužiakov. A že sa bolo na čo pozerať!
Pani riaditeľka kráčala okolo triedy. Nakukla dnu a na moment stuhla. V strede triedy bol hlúčik detí, ktoré si tváre maľovali kriedami.
Predposledný deň v škole a decká boli také otravné. Dnes ma otravovali celý deň. Počas hodín, počas prestávok a ešte aj počas obeda. Ale čo už, môžem si za to sám.
„Ocko, dnes som sa celý deň v škole hlásila.“ Zhrozene som na Verušku pozrel a v ďalšom okamihu aj vyletel: „Jeminenku, to prečo??? Čo si sa zbláznila? Veď sme sa včera nestíhali veľmi pripraviť!“
Pred našou školou sa dnes objavil nový predajca Nota Bene. Taký typický bezdomovec. Prešedivé vlasy a fúzy, silné dioptrické okuliare, hrubá bunda, akiste pozostatok z nejakej stavebnej brigády a "nabubraný" výraz tváre.
Keď decká v škole, alebo kdekoľvek inde povedia: "Cigán", obvykle to je synonymum nadávky. Alebo ak chcete, spojenie Vášho mena s Cigánom, je skrátka dehonestujúce!
Už dlhší čas som tušil, že príde. Vlastne som to vedel s takmer stopercentnou istotou. Skrátka a dobre, musela prísť...
Odovzdávanie vysvedčení je vyvrcholením celoročnej snahy detí i učiteľa, ceremoniálom, ktorý predstavuje slávnostnú bodku za ťažkou drinou...koniec jedného, symbolizujúci blížiaci sa začiatok iného a preto by sme ho nemali brať ľahkovážne a pristupovať k nemu s plnou zodpovednosťou!
František Sebastián si popreťahoval dlhé biele telo, ktoré bolo mimochodom riadne skrehnuté po predchádzajúcom pobyte v chladničke a začal rozmýšľať, kto ho nakoniec dnes zje.
..."aaaaaaaaaaaaaaaa, fuuuuuuj!" zvreskla Viki kráčajúc lesom sotva zopár metrov odo mňa a Verušky. "Jejnakote, zas nejaký chrobák, či pavúk a ona sa správa, akoby tam bol prinajmenšom diviak," pomyslel som si a ležérne, bez zbytočného náhlenia, som sa pustil k nej, aby som ju "zachránil".
