Po chrbte mi stekal pot, ruky sa mi triasli a v krku som mal suchšie, než po tej najväčšej opici. Pomaly som sa zodvihol a kráčal smerom k rečníckemu pultu. "Toto nie je dobrá východisková situácia," kričalo čosi vo mne a hlava začala bežať na plné obrátky. Spomenul som si na rozhovor s dobrým anjelom Andrejom Kiskom, ktorý mi vravel, že hlava musí vedieť reagovať na situáciu a treba mať pripravený nejaký záložný plán.
"Dávid, mysli! Treba niečo názorné. Veď je to celkom ako v škole, aj tam bolo treba vždy názorne vysvetliť. Mysli! Mysli! Mysli!...A čo ten príbeh s tuniakom..."
Odrazu som pri pulte a predo mnou mikrofón... "Chcel som začať inak, ale po predchádzajúcom príspevku..." odmlčal som sa. Zo zeme dvíham svoj ruksak a vyberám z neho rožok. V publiku to zašumelo a tak som sa naklonil k mikrofónu a zahlásil: "Rožok." Ešte som vybral skladací nôž a natierkový syr. Opatrne som rožok rozrezal a začal natierať taveným syrom.
"Apetito," okomentoval som a ozval sa už aj smiech. Keď som rožok donatieral, s chuťou som sa doňho zahryzol. "Fuuuuuj," zvolal som o pár sekúnd. "Neznášam syr!"
"Viete, ak si dopredu poviem, že nedokážem situáciu zmeniť, budem mať syr, do konca života. No možno je niekde neďaleko maslo a stačí sa len porozhliadnuť a natiahnuť ruku." dokončil som a pomaly prešiel k prezentácii KomPraxu...Myslím, že sa mi táto práca bude páčiť...vlastne, myslím, že sa mi už páči :)
...A čo vy? Máte radi rožok so syrom?...
