Dávid Králik
A vynadajte potom decku, že škaredo píše..
"Veve, prečo tak škriabeš," oborím sa na Verušku, keď ju pristihnem pri (škrabo)písaní domácej úlohy. "Ocko, to musím, aby si pani učiteľka nič nevšimla."
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

"Veve, prečo tak škriabeš," oborím sa na Verušku, keď ju pristihnem pri (škrabo)písaní domácej úlohy. "Ocko, to musím, aby si pani učiteľka nič nevšimla."

Situácia je skutočne zlá. Čo zlá, kritická! Konečne by s tým mal niekto niečo robiť a to čo najskôr. Čože, ja? Ja nie. Prečo práve ja? Nech to spravia oni!

"Poďte, prenesieme tento stôl," zahlásil a zdola uchopil drevenú časť školskej lavice. V nasledujúcej chvíli zvreskol a na jeho tvári sa objavil bolestivý výraz. Neschopný slova hľadel na prst, prepichnutý klincom. Nikto zo študentov sa ani nepohol.

"Myslím, že druhá skupina jednoznačne dokázala omnoho lepšie splniť zadanú úlohu. Kreativita, spolupráca, no najmä záverečná prezentácia sú toho jasným dôkazom!" Sotva to však dopoviem, ozve sa niekoľko rozhorčených študentov prvej skupiny: "To neplatí. To je nefér. Oni majú Jeho." Než stihnem zareagovať, niekoľko prstov ukáže na bezradného Martina.

„Päť krát šesť,“ zadávam príklad a žiaci dvíhajú kartičky s výsledkom, pričom vedia, že kto spraví chybu, vypadáva z hry a sadá si. „Všetci správne! Pokračujeme: Sedem krát osem,“ opäť zdvihli nad hlavu svoje výpočty. Tentokrát sa však objavili už aj chybné výsledky, a tak som niekoľkých žiakov posadil. Už-už som začal s ďalším zadaním, keď v tom...Majka z druhej lavice si sadla, len tak sama od seba. Na môj spýtavý pohľad potichu zareagovala: „Vy ste si to nevšimli, ale ja som tiež spravila chybu, takže som vypadla.“ „Aha...“

Je to príbeh, ktorý ukazuje žiakov, učiteľov a výučbu a tiež ukazuje, ako funguje slovenské školstvo. Je to príbeh, ktorý navždy zmení váš pohľad na školu.

Veď je to do neba volajúca nehoráznosť. Kedysi ctení a oslavovaní učitelia sa dnes nachádzajú v pomyslenom rebríčku vážnosti a úcty až celkom dole. Spoločnosť na nich pozerá skrz prsty a vy? Toto predsa nemôžete nechať len tak. Kedy už konečne prijmete nejaký rozumný zákon a vrátite učiteľom ich vážnosť, pán minister?!

"Najskôr máte možnosť položiť tri otázky, aby ste zistili, čo vlastne budete robiť," vravím a decká neveriacky pozerajú na basketbalku, gitaru, toaleťák, paličky do uší a ešte niekoľko ďalších vecí.

„Ocko, vysvetlíš mi, prosím, nové učivo z matematiky? Nechcem dostať päťku.“ „Prečo by si mala dostať päťku z nového učiva?“ prekvapene pozerám na Vikušku.

Vážený pán minister, nedávno ste sa vyjadrili, že Vaše kontroverzné vyhlásenia nemajú učiteľov a žiakov vyľakať, ale vyprovokovať diskusiu. Tak nech sa páči...

"Ociiiii, musím ísť cikaaaaaaať!" "Však choď." "Lenže ten nočník je už plný a nedá sa ísť cikať!" Ľuboš sa zahľadel na nočník, umiestnený uprostred stanov. Čosi zamrmlal a vykročil smerom k nemu. Jedným šmahom ruky ho vylial a slávnostne zvolal: "Hotovoooo panstvo. Toaleta je zase pripravená."

Na gymnázia len s priemerom 1,5, radikálne zoškrtať počet vysokých škôl, odstrihnúť financie pre súkromné školy, pre gymnazistov zaviesť povinnú maturitu z matematiky, obmedziť počet študentov na lekárskych fakultách, zakúpiť „spornú“ Planétu... Začali ste pekne zostra, pán minister!

V dňoch 21.4-22.4. 2012 sa v priestoroch Zimného štadiónu O.Nepelu v Bratislave uskutoční Olympijská kvalifikácia v šerme. Ja viem, nie je to hokej, ba ani tenis, ale i tak, ak máte čas, príďte sa pozrieť. Bude to pekné podujatie plné kriku a súbojov, sklamaní a radosti, hnevu a nadšenia. Nuž a ak je vám to málo, potom vedzte, že spoznáte aj dvoch najlepších európskych šermiarov, ktorí sa kvalifikujú na LOH 2012 v Londýne... Ak by sa chcel niekto vopred teoreticky pripraviť, tutohľa ponúkam čosi o fleurete a korde :) Adios a dovidenia v hale medzi množstvom upotených šermiarov :)

Keď som ho zbadal, len tak mnou hrklo. "Ty kokso, to nemyslia vážne. Ako mohol prejsť cez výberko!" Nahlas som však povedal: "Zdravím." A potom ešte: "Dávid, teší ma."

Bolo to pred pár rokmi. Prišiel som do triedy a jedna dievčinka plakala. Keď som začal pátrať, čo sa stalo, dozvedel som sa, že ju udrel Maťo. "A dôvod?" obrátil som sa smerom k nemu. "Provokovala."

(večer pred spaním)... „Ocko a ty so mnou na budúci týždeň nepôjdeš k očnej?“ v hlase počujem výčitku. „Veruška, ja pôjdem s Vikuškou naspäť do Šenkvíc, lebo už o pol štvrtej musím byť v škôlke, aby som sa predstavil,“ vysvetľujem ospravedlňujúco. „Jáj, to kvôli tej angličtine?“ stále ten istý, vyčítavý tón. „Hm a tiež kvôli logopédii.“ „A čo máš ty s logopédiou?“ vyvalila na mňa Veve prekvapené oči. „Veď mamička je logopédka a ty si učiteľ!“

"Postavme sa do kruhu a začneme takou vtipnou predstavovačkou," začínam veselo prvý workshop. Decká sa neochotne postavili. "Je to jednoduché," vravím, "poviem: Ja som Dávid a urobím nejaký pohyb, napríklad takýto," zahlásil som a predviedol vlnenie ako pri tanci lambáda. Neochotne ma pozorovali. "Tak začneme. Ja som Dávid," zvolal som a pobúchal sa po zadku. Zopakovali asi traja. "Pokračuj,"oslovil som chalana po mojej pravici. "Ja som Fero a nechcem robiť nič." "Ja som Jana a nudím sa." Ja som Andrej a nebaví ma to." "Ja som..." Moje prvotné nadšenie bolo ta het a jedinou pamiatkou naň bol krčovitý úsmev.

Vážení rodičia, má vaše dieťa problémy s rečou, no vy nemáte čas, chodiť s ním k logopédovi? Nevadí! Už od septembra 2012 môže vaše dieťa absolvovať logopedickú terapiu priamo v škôlke.

Dopozeral som prvý diel novej reality show a mlčky hľadel na obrazovku. Bolo to super, ale niečo mi tam vadilo...poznáte ten pocit, keď je navonok všetko v poriadku a predsa cítite, že niečo pôsobí rušivo? Tak presne tento pocit som mal pri sledovaní prvého dielu „deviatej A“. Kvalitné spracovanie, zaujímaví učitelia, úprimné (nie vždy pozitívne) odpovede žiakov. Ako som vravel, všetko super a predsa... čo, do čerta, mi tu prekáža? Moja žena medzičasom zaspala a tak si púšťam záznam znovu. Musím na to prísť.

Vážení a milí predavači, ktorí predávate ľuďom čosi, čo vôbec nepotrebujú. Rád by som vám povedal pár slov. Len tak, od srdca...