Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems
Zavri oči. Aspoň na pár sekúnd a predstav si moment keď si bol malým dieťaťom. Ten mini človek obklopený láskou otca a matky. A samozrejme babky. Žiadny stres, obed pri stole, nemusel si nič a dostal si všetko, dostal si lásku. Od tých dvoch podstatných ľudí v tvojom živote. A teraz si znova zavri oči...
Ak sa spýtate autora čo ho inšpirovalo ku napísaniu knihy, či článku, či akéhokoľvek diela ktoré vytvoril perom väčšinou odpovie: okolie, ľudia okolo mňa, priatelia. A potom nachvíľu stíchne. Viete čo sa vtedy odohráva v jeho hlave? Opačná, pravdivá odpoveď. Celé je to vlastne o mne. Nebol žiadny hlavný hrdina z Hornej – Dolnej. Iba ja. Iba ty. To tajomstvo, ktoré možno veľa ľudí netuší..
Dnes ti porozprávam krátky príbeh na konci ktorého možno zistíš, že píšem práve o tebe. Viem, možno si myslíš že neviem, lebo ťa nepoznám, ja napriek tomu tuším, myslím si, vnímam, počúvam, a píšem...
Poznáš to, zamiluješ sa, srdce sa utrhne z reťaze, myšlienky blúdia, a rozum si zoberie na pár mesiacov, či rokov neplatenú dovolenku. Jednoducho je tu ten cit. Je tu ona, on, my, ty, a oni. Miluješ, bezhlavo, a predsa detailne. Až...
Pozrela som sa naspäť na mierne rozmazanú minulosť, a to čo som zbadala ma mierne vykoľajilo. Bol to ten pocit, ako keď pomôžeš dieťaťu so stavaním koľajnice z hračkárstva, a jeden diel jednoducho chýba. Vysvetľuješ tomu malému človeku, že sa možno stratil, a možno len vo výrobni nastala malá, nenápadná, hoci podstatná chyba. Dnes to nebude o zajtrajšku, ale o nás..
„sometimes there is a stranger in your mind, And this stranger is your....“ Bol to príbeh, ktorý sa stal skutočnosťou v priebehu niekoľkých minút. Neveril by si, ale práve sa deje aj tebe, možno v tebe, či mimo teba. Ale stále je tu. Prítomný, a ničím nerušený...
Zistila som, že patrím medzi tých ľudí. Ktorí sa nemýlia, vždy majú pravdu, nikdy sa nepotknú, a nepominú. Vlastne počula som o tomto zvláštnom druhu aj to, že taký ako ja neexistujú. Tak si hovorím trocha schizofrenicky sama pre seba: „Som, alebo nie som?“ Bohužiaľ som aj našla odpoveď. Nie som tak úplne. Možno ešte o čosi menej. Irónia 21 storočia.
Poď sa zahrať. Bude to krátke, intenzívne, vzrušujúce, a ľahkovážne. Nemusíš mať žiadne vedomosti, žiadne ambície, pravidlá zvládneš zachvíľu. Počet hráčov je neobmedzený. Veková hranica nehrá žiadnu rolu, a pohlavie mi je takpovediac ukradnuté.
Robíme všetko pre to aby sme dokázali prežiť, zaujať, a na pokraji nežiť. Ranné vstávania, nekonečné zápchy na cestách. Obed s kolegami, či na lavičke narýchlo odbalená treska. Neskoré príchody domov, uzávierky, ktoré chceme dotiahnuť dokonca. Úlohy, stres, požiadavky, úspech, sláva. Kolotoč, ktorý nejde, a vlastne nemáš dôvod zastaviť, a potom tie oslavy. Do rána. A odznova.
Stavím sa o čo len chceš, že aspoň raz v živote ťa dobehol ten pocit. Pocit, kedy by si najradšej zostal ležať v posteli za zastretými žalúziami, v prázdnej izbe. Bez ľudí. Iba ty, a nič. Hlavou sa ti premáva snáď milión myšlienok o tvojej vlastnej existencií. A či to vlastne všetko nie je len strata času. Príliš veľa stresu, závisti, a toho dobrého je zrazu tak strašne málo. Vlastne vôbec.
Možno teba sa to netýka, a možno máš len pocit, že ľudia okolo teba sú vlastne ešte horší. Ty nie, alebo len približne. A na svete stále nie je tak veľmi zle, aby sme zabraňovali našim egám zobrať si čo im patrí. Hlavne nech si nič zlé ty sám nezlizneš.
Mohol mať okolo 30tky. Tvár mal skoro úplne bez vrásky.... „Niekedy stačí len zobudiť sa. Inokedy potrebuješ povzbudenie na to aby si kráčal ďalej. Niekedy máš chuť smiať sa od rána do večera. Inokedy chceš rýchlo zabudnúť. Niekedy je život hračka. Inokedy zaberačka. On žil v čase keď niekedy bolo teraz a inokedy? Jednoducho v iný čas, a možno nikdy, žil teraz.“
Na živote ma vždy najviac fascinovali slová. Hlavne ich sila. Pretože sila slova je takpovediac neprekonateľná. Jedno slovo dokáže zachrániť, zraniť, pomôcť, ublížiť, či zmeniť chod tvojho života. Iba pár písmen. A napriek tomu robí divy. Podobne je na tom aj slovo...
Niečo, čo sa skutočne stalo, deje, a my buď veríme, alebo nie. Ale to v konečnom dôsledku tak podstatné vlastne nie je. Celý život je vlastne o tebe, tvojich postojoch človeka, názoroch, snoch, v ktorých drieme pravda odveká.
...ahoj, nevieš prečo, ale práve teraz si čítaš tento článok. Možno ťa zaujal názov, možno fotografia. Možno si, možno som blázon, a občas sa vyžívame v tom ako nám ľuďom krásne prepína. Robíme veci podľa seba, občas pre dobrý pocit rodiny. Ale čas beží, a tebe ubehli aj dnes „len tak“ minimálne 4 hodiny....
Poznáš ten pocit, keď ti priateľ povie, že vlastne nevie čo cíti, alebo okamih kedy ťa ničia vlastné city? Či je to láska, ty, či okolie. Akosi postupne to ničí tvoje pohodlie. A potom tie siahodlhé polemiky, či nápomocné články od Eriky. Ako sa zbaviť smútku, ako skryť emócie, čo zaberá na bolesť duše...a prečo ťa dnes tvoje srdce vlastne už od rána kúše.
Čas beží niekedy príliš rýchlo na to, aby sme si uvedomili našu osobnosť, túžby, či dosiahnuté ciele. Preto som sa rozhodla napísať ti, o tom aká si výnimočne iná, čo na tebe milujem, a prečo ťa mám rada..
Dnes je všetko o srdiečkach, milých slovách, objatiach, kvetoch, a červenej. Každý každého ľúbi, občas padne slovo „milujem“, alebo ťa jednoducho potrebujem.
Život beží príliš rýchlo na to, aby sme niekomu dovolili vyniesť rozsudok nad našimi dňami, našim úsmevom, či dobrou náladou. Od malička sme si akosi zvykli na to, že nám ľudia hovorili akí sme, čo vieme, a čo nám zas nejde.
Pred pár dňami som ho stretla asi po 3tí krát. Snažil sa tváriť tak, aby som si ho nevšimla, myslel si, že ho prehliadnem, a život bude pokračovať v rovnakom tempe. Ale ja milujem ľudí, a hlavne ich pohľad. Tie naše sa tiež stretli.
