Drahoslav Mika
Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 21 - niekto je v chate
O dvanásť minút neskôr.JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky
O dvanásť minút neskôr.JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza
O celé štyri hodiny neskôr: Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou. Kto chce chytiť bronz rýchlejšie, natiera sa anglickou slaninkou, lebo tá je viacej začmudená rozmanitými karcinogénmi. Po zemi sa plazia dažďovky, v pozadí tancujú víly, lesné žienky, vlci a Kevin Kostner. Aby to malo lepší šmrnc, tancujú odzemok. Vrabce na stromoch čvirikajú, ďatle vysielajú svoju morzeovku, kukučky znášajú vajcia do cudzích hniezd, iba straky kradnú ako straky.
O 30 minút neskôr. Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes vtiahnu hlavy medzi plecia. Ale keďže sa nič nebezpečného nedeje, natiahnu ich do ešte väčšej výšky ako ich mali predtým, asi tak ako Východniar, keď pozerá, či by sa pre neho nenašlo nejaké voľné miesto v Prešporku.
Zbojnícka chata, 04.04 letnouhorského času. Začína sa brieždiť. Bohyňa rannej zory Zornička (Grécka to Eós a rímska Aurora - nemýliť si so šifou) na svojich jemných motýlich krídelkách poletuje nad zbojníckou lúkou a nežným dotykom svojich ružových prštekov pohladí postupne všetkých spiacich zbojníkov.
O desať minút neskôr... alebo radšej o dvanásť... Blesky a hromy pokračujú, ako keď sa žena a svokra s manželom a zaťom hádajú. Ba aj poprcháva. Mišo Ilčík a Turoň-Zbojník sedia na schodíkoch pred chatou. Attila a Ištván stoja pred nimi.
ATTILA: Nuž do Krtov sme... tú rysavú jalovicu... Ako ste prikázali....
O dve hodiny neskôr (Podľa moskovského času o štyri)Hlboká noc. Taká hlboká, že niektorí spia s plávacími dušami, aby sa neutopili. Chrápe sa veselo ďalej a zdanlivo sa nič nedeje. Vzduch smrdí ozónom, naokolo to len tak iskrí. Zdá sa, že sa schyľuje k búrke. Škŕkanie v zbojníckych žalúdkoch sa ozýva ostošesť, alebo radšej dajme ostosem, aby pri inventúre dačo nechýbalo. A nech história nehovorí, že sme národ skúpy.
SUROVEC: A dokázal by si toto všetko zopakovať po maďarsky?
Bez časového posunu. Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné - pálenky (čoho iného, nie?)
O 59 minút neskôrNuda pokračuje aj bez nudistickej pláže. Zbojníci sú z toho nervózni a boja sa, že im úrad práce prestane vyplácať podporu v nenazbíjanosti. Najviac sa však obávajú toho, aby im neponúkli nejakú prácu, zavarujbože pomocnú. Niekde v krčme či na hrachovisku - to by ešte šlo, ale inde - tak, prepáčte, ale to teda nie, to nepoznáte hornouhorských zbojníkov. To skôr Cigána presvedčíte, že tá práca predsa len šľachtí. No ale či vám je zbojnícka chata nejaká šľachtiteľská stanica či čo?
Horné Uhry, 11.48 letného času. Zbojníci vylihujú, občas sa niektorý postaví, aby si ponaťahoval kosti, Oštinohovci, Kravinec a Turoň-Zbojník mastia karty. (masťou, ktorá zostala na dne kotla, lebo tu sa hrnce ani kotle neumývajú. zásadne sa vytierajú čiernym chlebom, a ak je chleba nedostatok, tak aj kartami, ale nie kreditnými). Zjavne sa nudia.
O štvrť hodiny skôrFERI OŠTINOHA: (K Ilčíkovi) Mišo, povedz, kde je Jánošík?
O pol hodiny neskôr Jano Kravinec a Turoň-Zbojník sedia za dreveným zahnívajúcim kapitalistickým
O dvanásť hodín neskôrSlnko vystúpilo nad pahorky. Jeho lúče sa predierajú pomedzi konáre stromov. Na tráve sa trbliece striebristá rosa, netopiere nelietajú.
RUDI OŠTINOHA: (Horiacou paličkou si pripaľuje zapekačku)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Mišóóóóó! Sto striel di do duše! Bodaj ťa parom páral! Ty pohan akýsi...
O tri hodiny neskôrMišo Ilčík a Jano Kravicec rozkladajú ohník. Ohník sa pomaly rozhára, ale nie príliš rýchlo. Veď času má dosť, skoro toľko ako čakanie husi na klas .Okrem toho zbojníci nemajú povolenie na výrub stromov v chránenej oblasti, takže sú odkázaní na raždie a na to, čo blesk zapáli.
JANO KRAVINEC: (Píše životopis. Píše brkom, ktoré chvíľami omočí v tinte v kalamári) Narodil som sa. Keby som sa nebol narodil, nebol by som tu. V detstve mi vraveli, že ma doniesol bocian. Sused mi však povedal, že to bol nejaký iný vták. Pochádzam z bezdetnej rodiny. Už môj otec Aladár Čvančara a matka Piroška rodená Šancometová pochádzali z bezdetných rodín. Je to taká naša rodinná tradícia.
JANO KRAVINEC: Jano Kravincovie, z lazov... Ale nie tých pod Makytou. MIŠO ILČÍK: A ja som Michal. Od Ilčíkov. Skaderuka - skadenoha. (Podajú si ruky ako prejav zbojníckobratskej lásky)