Juraj Draxler
Nevoľte populistov!
Stavil na jednoduché slogany. Snaží sa oslovovať sľubmi, o ktorých vie, že ich nebude môcť splniť. A teraz vyšiel s ďalším návrhom, ktorý má akurát tak pomasírovať egá jeho potenciálnych voličov.
Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Stavil na jednoduché slogany. Snaží sa oslovovať sľubmi, o ktorých vie, že ich nebude môcť splniť. A teraz vyšiel s ďalším návrhom, ktorý má akurát tak pomasírovať egá jeho potenciálnych voličov.
Mám pre vydavateľov slovenských denníkov výhodnú ponuku. Každý deň pred raňajkami, medzi šiestou a siedmou hodinou rannou, napíšem komentáre všetkým slovenským denníkom. Skorá hodina a hlad sú nutné. Aj tak hrozí, že komentáre budú príliš koherentné a faktograficky správne, ale hádam budú čitatelia zhovievaví.
Leto pomaly končí, večery sa predlžujú... Ako alternatívnu zábavu pre tých, ktorých už omrzelo Človeče či Monopoly ponúkam túto originálnu stolnú hru.
Dnes ráno som sa po pravidelnej partii golfu nechal svojím rolls royceom odviezť domov, sadol som si ku krbu a rozmýšľal som nad časopisom Slovo.
A voľte ma! Zaslúžim si to, na rozdiel od čelných predstaviteľov SaS nežijem z eurofondov ani zakázok ministerstiev.
Slovensko-maďarské vzťahy sú mierne napäté aj v tých najlepších časoch. To, čo rozohrali maďarské politické elity po vypuknutí hospodárskej krízy, však prekonáva všetko.
The Economist je celkom príjemný časopis. Niežeby to bolo nejaké extra informatívne čítanie, ak sa venujete ekonomickým veciam, tak si kupujete Financial Times, čo je teda úplne iná liga. Ale The Economist má jednoduchý a vtipný jazyk, je to také oddychové čítanie do lietadla. Ak vám niekto dá výtlačok zdarma.
Slovenská politika má niektoré črty, z ktorých by si „vyspelé demokracie“ pokojne mohli zobrať príklad. Zvlášť tie anglosaské.
Nikto nemôže o denníku SME povedať, že nevie tvoriť aj kvalitnú žurnalistiku. Niekedy veľmi kvalitnú.
Svetlá stránka krízy: niektoré svetové médiá kríza vybičovala k špičkovým výkonom.
Veľké západoeurópske médiá informovali o gruzínskej kríze oveľa vyváženejšie ako tie slovenské. Vo všeobecnosti boli síce skôr kritické k Rusku, ale veľké formáty typu The Guardian, The Times, Le Monde, Le Figaro, FAZ či, dole u susedov, Die Presse mali popri niektorých protiruských úvodníkoch hlavne pomerne nezaujaté, analytické materiály.
Konzervativizmus ako prúd politickej filozofie predstavuje mnohé z toho najlepšieho, čo sa v západnej kultúre ukázalo.
Ak by som mal slovenské médiá zhrnúť do jednej vety, povedal by som, že ma na nich irituje vysoký obsah „angažovanosti“ v pomere k nízkej úrovni faktografie. Angažovaným tónom vyniká najmä SME, ale zase v ňom nie je osamotené.
Bratislava 10. februára (TASR) - Teplota vzduchu desať stupňov Celzia v období okolo 10. februára podľa meteorológov nie je štandardná.
Náramne ma pobavil článok v januárovom .týždni, ktorý sa mi teraz náhodou dostal do ruky.
Na úrovni masmédií sa obdobie 1948-1989 odbije frázami o „nemorálnom“ režime. Domáca literatúra či film prakticky neexistujú, takže reflexia v tejto sfére ani nemá ako vzniknúť. Máme tu výročie „Víťazného februára“, takže ho využívam na dlhšiu úvahu o tom, ako vlastne ten „socializmus“ u nás fungoval a ako skončil.
Pred časom dal premiér Fico rozhovor spriatelenému týždenníku Slovo. Polovicu interview vysvetľoval, že slovenské médiá sú tak pod jeho úroveň, že ich nesleduje. Druhú polovicu strávil tým, že vysvetľoval ako v jednotlivých prípadoch médiá škodia jeho vláde.