Predseda Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ), zvolený 8. decembra 2018, poslanec Obecného zastupiteľstva v Rosine, zvolený 10. novembra 2018, učiteľ náboženskej výchovy v ZŠ s MŠ Rosina, inak teológ a obyčajný pútnik, ... ktorý iba prechádza po tejto zemi a hľadajúci pravdu o sebe a o živote, nadovšetko to, čo je krásne, dobré, zmysluplné a hodnotné pre spásu duše - vlastnej i jemu milovaných osôb ... na pozemskej ceste smerujúcej do večnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Včera podvečer som sa vracal z mesta domov a mal som na autobusovom nástupišti ešte desať minút času na spoj smerujúci k nám do obce. Trochu premrznutý z treskúceho mrazu a na naše zemepisné podmienky priam arktického vetra, prechádzajúc okolo jedného zo staničných automatov, dostal som obrovskú chuť na niečo teplé, nejaký dobrý nápoj.
Som rád, že moje príspevky mnohých ľudí nenechávajú ľahostajnými. Veď to je ich cieľom, vzbudzovať u druhých reakciu, či už pozitívnu alebo negatívnu. Ak si ich niekto z čitateľov berie príliš osobne a vzťahovačne, je to jeho problém. Ja sa snažím pravdivo opisovať skutočnosti, ktoré vnímam svojou optikou, svojím pohľadom. Ale ak sa niekoho naozaj dotýkajú až príliš, tak je to pre mňa dobrým signálom, že ich napísanie malo zmysel a splnilo účel.
Moja šichta začína ráno o pol piatej, keď manželka odchádza do zamestnania prvým autobusom z obce do mesta. Naša malá princezná sa pri maminkinom odchode neraz zobudí a ja ju musím znovu uspávať, v najhoršom prípade utešovať zo zajakavého plaču, keď neustále opakuje otázku: „Mamika bíde?“, čo ste určite mnohí správne preložili do zrozumiteľnej ľudskej reči ako „maminka príde“. Keď usedavý vzlykot neprestáva, chtiac-nechtiac si musím malinkú zobrať na ruky, potúliť ju, pritisnúť na hruď, a tak opätovne zaspinká.
Pán Matovič je o niekoľko rokov mladší ako ja. V roku 1989 mal pätnásť rokov a vnímanie dejov nežnej revolúcie mohol mať ešte ako nedospelý ľudský jedinec skreslené. Nemusel rozumieť demokratickým zmenám v našej spoločnosti v celom ich charakteristickom kontexte. A zrejme im neporozumel dodnes.
2. február je v katolíckom svete sviatkom Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice. Prvý význam tohto sviatku je v obetovaní malého Ježiška podľa prastarého židovského zvyku v jeruzalemskom chráme. Druhý význam je pamiatkou na očisťovanie jeho matky, ktoré si takisto vyžadovala stará judaistická tradícia.
Prekvapujú vás mená zverejnené v kauze Gorila? Niektoré vôbec nie, pri niektorých to však veľa znamená. Zatriaslo sa nimi a v nás takisto poriadne zarezonovali. A to pre prípad, aby sme nestratili pamäť, vlastnú i kolektívnu, celospoločenskú. Platí to najmä pre tie persony, ktoré sme v minulosti volili, ba poniektorí ich dokonca aj krúžkovali.
Sviatkom Obrátenia sv. Pavla z Tarzu sme zavŕšili pol zimy, aspoň tak to tvrdili naši starí rodičia. Že so Šavlom sa aj zimné obdobie obracia do svojej lepšej a príjemnejšej polovice.
V týchto dňoch prebieha týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Keď som bol poslucháčom 4. ročníka Teologickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na skúške z cirkevného práva v zimnom semestri som si vytiahol otázku, ktorej súčasťou bola i téma momentálne rezonujúceho ekumenizmu.
Manželka a maminka našich dvoch detí sa začiatkom týždňa vrátila z nemocnice. Zvládli sme doma bez nej päť dní a štyri noci. Teda zvládol to v prvom rade otecko, ale aj s pomocou svojich anjelov strážnych.
Dnes ráno som si našiel v doručenej elektronickej pošte mail od priateľky, ktorý obsahoval prílohu o šťastí. Nakoľko text je veľmi pekný a poučný, chcem sa s vami oň podeliť.
Chtiac-nechtiac stal som sa na päť dní slameným vdovcom. Manželka musela ísť ležať do nemocnice a nezostávalo mi nič iné, len prijať túto neradostnú skutočnosť. Musel som sa popasovať s nelichotivou situáciou a postarať sa o naše dve malé deti. Ešteže mama bola ochotná pomôcť mi.
Čakal som večer susedovcov na parkovisku pred hypermarketom. Urobil som potrebný nákup a vybehol som z obchodného domu ku autu. Počas desiatich minút, ktoré som tu strávil, som sa nechtiac stal svedkom zvláštneho javu. Aspoň ja som tak nazval túto situáciu alebo príbeh možno nešťastníka.
Ihneď po dni Nového roku sme čakali návštevu, pre nás vzácnu a priateľskú. Rodinu, u ktorej sme v lete strávili časť dovolenky a môjho dobrého priateľa ešte zo študentských čias, spolužiaka a kňaza.
Niekedy nie je treba na vyjadrenie myšlienky rozsiahle texty, možno stačí na jej znázornenie krátka báseň, ako táto nasledujúca z pera slovenského spisovateľa.
Ako ste vianocovali? Na televíznych obrazovkách som zachytil po vianočných sviatkoch novodobý tvar uvedeného slovesa. Zrejme je odvodené od slovesa ponocovali. Tak ako ste vianocovali v presvätú noc počas polnočnej omše na sviatok Božieho narodenia? Alebo ako budete ponocovať dnes v priebehu silvestrovskej noci s privítaním nového roka?
Nedávno som čítal príbeh o istom reverendovi, ktorý bol poslaný do zanedbanej farnosti. Kostol v nej bol starý a schátraný. Pred Vianocami sa oblasťou prehnala ničivá smršť, ktorá ešte viac poznačila chrám. Na stene pri oltári dokonca vznikla diera, ktorú bolo treba niečím zakryť.
„Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Evanjelium podľa sv. Lukáša 2, 11 – 12)
Dnešnou poslednou adventnou nedeľou, keď sme zapálili na adventnom venci už všetky štyri sviece, stojíme tesne na prahu Vianoc. Svetlo, ktoré vydáva veniec, čiže žiara jeho sviec, je najsilnejšie.
Uvedený príbeh je pokračovaním ponuky, ktorú som dostal od nemenovanej firmy. Už som opísal v jednom z predošlých blogov scenár jej priebehu. Najprv telefonát o výhre, potom dohodnutie termínu stretnutia a následne samotná návšteva dílera.
Niekedy netreba na vyjadrenie povzbudzujúcej myšlienky veľa slov. Presvedčil som sa o tom aj včera v jednom zo žilinských chrámov.
