Som obyčajný človek s neobyčajnou povahou. Keď milujem tak milujem na plno, keď nenávidím neviem odpustiť a priateľstvo považujem za najkrajší cit vytvorený Bohom...Sama sa zmietam v pochybnostiach, hľadám podstatu bytia a keď nájdem zmysel života môžem tvrdiť, že som dokonale šťastná.... Zoznam autorových rubrík: žabacina, poviedky, z kuloárov našej školy...., phoesy, BoooK, Súkromné, Nezaradené
,,Haló, Lia?“ ozvalo sa chodbou podkrovného bytíka. Dany bol stále hore a čakal, kedy mu jeho láska zavolá. Bol to žiaľ omyl, pretože sa do slúchadla nikto neozval. Bál sa o ňu. Cítil, že dnes sa stane niečo, čo zmení jeho a možno aj jej život. Už minimálne päť krát chcel opustiť byt a vybrať sa hľadať Liu do noci. Ale čo ak sa vráti? Rozhodol sa čakať a tento krát si bude žiadať vysvetlenie..
Lia sedela na nízkej ošarpanej barovej stoličke. Brloh už nebol to, čo býval. Videla jeho vznik, rozkvet a teraz pravdepodobne aj jeho zánik. Bar z jej študentských čias chátral. Ako keby aj on prežíval bolesť, ktorá dusí Liino srdce.
Pred zhruba troma mesiacmi som stretla osobu, s najzvláštnejšou povahou z pováh. Niekto by o ňom povedal, že je posteľový priebojník, alkoholik, notorický fajčiar.. Ale kto je vlastne ,,ON“? Poďme sa pozrieť na jeho sen....
Milujem mliečnu čokoládu. Ten pocit keď sa rozpúšťa na jazyku a zmieša sa s mojimi slinami. Ten pocit keď si myslím že život je sladký ako kúsok čokolády v tých mojich ústach..
Kráčam, som šťastná. Za ruku ma drží človek, ktorého milujem. Tá voľnosť ktorú cítim je očividná. A predsa na mňa každý pokukuje ako keby som bola z Luníku 9...
Natriem si chlieb mojou obľúbenou pomazánkou. Pomaly doňho zahryznem a začnem si slastne vychutnávať celý proces jedenia. Zapíjam to celé mliekom a tým sa začína moje trávenie. Verili by ste tomu??? Je to začiatok...
