Róbert Flamík
Tajomstvo nádeje
Často krát sme zahasili knôt nádeje vo svojom srdci. Pre seba i pre druhých. Zlomili palicu... Ale je toto cesta? Ak máme nádej v Boha, môžeme si zúfať? Nie je to omyl, zblúdenie?
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Často krát sme zahasili knôt nádeje vo svojom srdci. Pre seba i pre druhých. Zlomili palicu... Ale je toto cesta? Ak máme nádej v Boha, môžeme si zúfať? Nie je to omyl, zblúdenie?
Dakedy mi príde na um táto otázka, a tak chcem skúsiť vtiahnuť aj vás do tejto diskusie. O mladých. O ich snoch a túžbach. Pádoch i sklamaniach. Ale predovšetkým o nádeji, ktorej sú nositeľmi.
Začalo to jedným nápadom. Ako im pomôcť? Ako im urobiť radosť... a prišla si na to. Aj o jednom dievčati z nášho sídliska je tento článok. O tej, ktorá sa rozhodla iným urobiť radosť. O jednej Katke.
Je to vôbec možné? Nie je to len naivný, trápny, hlúpy sen? Je to aspoň kúsok podobné pravde? A predsa po tomto týždni je možné opäť silnejšie a viac veriť v nebo, ktoré nám Boh dáva ako dar pre naše šťastie.
Stretol som ich pred niekoľkými dňami. Ten prvý ocino sa prechádzal na okraji nášho mesta spolu so synom a hádzali si tenisovú loptčku. Ten druhý so svojimi synmi prechádzal okolo nášho zámku na bicykloch. Podnietilo ma tu ku niekoľkým myšlienkam.
Včera sme sa začali lúčiť. Viete aké to je... Ťažko sa rozpáva, niečo hovorí... Azda len spomíname na to pekné. Vďačnosť... za všetko.
Jeden mladý muž mi kládol otázky, ktoré sa mi vrývali hlboko pod kožu a ja som nevedel, čo povedať...
Stáli, smiali sa, pili, nadávali si, vysmievali sa navzájom... bili, urážali... a predsa bolo a je v nich stále toľko krásy a dobra, aj keď navonok to nie je vidno... mladí, ktorých sme stretli počas nášho divadelného turné v jednej dedine na Záhorí.
Laska moze mat tolke formy. Moze byt krasna i na dialku. Moze kvitnut i vo chvilach samoty a odlucenosti. O tom je aj tento clanok.
Bolo to v Šaštíne ani nie pred rokom. Stretli sa traja. Vďaka ich nadšeniu sme to zažili i my. Nadšenie, radosť, lásku... ale predovšetkým to množstvo dobra... a spolu s nami ďaľších takmer 500 mladých.
Dnes slávim 15. výročie založenia našej školy - gymnázia Jána Boska v Šaštíne. A ja si stále viac uvedomujem, to ako sa Boh o nás stará.
Býva v jedej z tých dediniek, pre ktoré niet miesta na mape. Je skrytá pre bežné unaháňané oko. Taká je aj ona. Krásna v svojej nenápadnej jednoduchosti a dobrote.
Vliekol sa pomaly do kopca. Po zľadovateľom chodníku. V jednej ruke držal flašku lacného čuča a s druhou si snažil pomôcť pri výstupe.
... jedna z možných reakcií rehoľníka, ktorý si pozrel film Želary... možno kus iná, ale veď, prečo nie...
Množstvo. Veľa. Kvantá... je ich toľko, že sa v nich topíme. A koľké vstúpia do nášho života? A koľké zohrejú naše srdcia?
Vyzeralo to asi dosť zaujímavo. Skupina mladých Blavákov a nielen sa vybrala na Hlavné námestie vyskúšať si niečo nové...
Nie každé ráno je pekné, ale to nedeľné má vždy svoje čaro. Možno pre trochu viac pohody, času...