Róbert Flamík
Božie dobrodružstvá
Každý deň má svoj príbeh. Je ako otvorená kniha bez konca. Ponúka toľko ciest a možností. Tie biele stránky v nej sú ako kúsky neba, ktoré nám Boh chce svojou láskou dopriať. Skúsim vám ich aspoň zopár ponúknuť...
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené

Každý deň má svoj príbeh. Je ako otvorená kniha bez konca. Ponúka toľko ciest a možností. Tie biele stránky v nej sú ako kúsky neba, ktoré nám Boh chce svojou láskou dopriať. Skúsim vám ich aspoň zopár ponúknuť...

Dakedy mi zostáva len žasnúť. Pýtam sa, ako je to všetko možné... Niekedy by som aj rád videl to zlé, ktorého je dosť, ale dobrý Boh mi neustále dáva dôvody k nádeji a k radosti. Skúsim z nich pár ponúknuť aj vám...

Sme my kresťania odsúdení na ľudí, ktorí už v tomto svete nemajú čo povedať? Je náš život na tejto zemi len tak alebo vieme dať viac? Zažil som „to viac“ počas posledného víkendu s viac ako 25 mladými kresťanmi... My môžeme byť pre tento svet darom... Môžeme a chceme.

„Bol som ťažký alkoholik. Aj na nákladnom aute som jazdil opitý. Raz sa ma moja priateľka spýtala, kedy s tým skončím. Dakedy hádam, povedal som jej. Ale potom mi to nedalo. Zobral som do ruky kríž s Ježišom a prisahal som, že už nikdy nebudem piť...“ Muža, ktorý mi svedčil o Božej láske tak hmatateľným spôsobom som stopol dnes, keď som išiel pešo z návštevy jedného môjho priateľa...

„Mohli by ste, prosím ísť so mnou za ocinom, leží na ARE. Pamätáte si ma, však?“ Telefonát, ktorý som nečakal. Syn, ktorý prosí za svojho ocina, ktorý leží vo veľmi zlom stave v nemocnici. Išli sme tam hneď. Cestou sme sa rozprávali... „Kto túži žiť, kto tu má nejaké poslanie, ten ostane, nebojte sa...“ A preto Ťa dnes, Bože chcem za neho a nielen za neho prosiť...

Toto bolo zvonenie jedného vzácneho muža, ktorý ma stopujúceho zobral domov. Kráčal som po ceste a modlil sa. Odovzdal som to dobrému Bohu a On mi dnes do cesty poslal nie jedného dobrého človeka, ale veľké množstvo. Za nich chcem teraz jemu ďakovať a vlastne aj im...

„Každý deň sa mi vyskytujú mnohé možnosti, napr. teraz, možnosť úniku? Sú kladné alebo záporné. Možnosť milovať alebo nenávidieť.“... Slová jednej mojej drahej známej ako reakcia na jednu hru, na jednu pokladovku... Ako sa rozhodovať? Je každý deň plný prekvapení alebo nie? Aké miesto tam má Boh? Skôr modlitba ako úvaha...

Začalo to jednou esmeskou: „nejdes so mnou do rajeckej stopom za mamkou?“. Táto správa mi prišla na Bielu sobotu. Nemal som veľmi chuť tam ísť, ale v nedeľu som sa rozhodol a pubertiakovi so zmýšľaním až príliš dospelého som povedal: „idem“... samozrejme v nádeji, že to má nejaký zmysel...

Pred sviatosťou zmierenia smútok v očiach. Strach, sklamanie zo seba, znechutenie, zúfalstvo, beznádej... A často i horšie... Po nej v srdci nová nádej. Skutočná radosť a túžba milovať... Aj o tom boli pre mňa tieto dni. Dni výnimočné.

Ak by sme do jedného dňa mali vložiť naše sny, túžby, nádeje i očakávania v akom by to bolo pomere s bolesťou, prehrami, stratami, či strachom? Čo by zvíťazilo? Priatelia, Boh je Láska – v to pevne verím. On nám každý deň chce darovať radosť...

„Milý človek, píšem Ti tento list. Možno sa Ti vidí čudné, že Boh, Tvoj Otec si na Teba, človeka našiel čas a píše Ti, ale ver mi je to tak. Nuž, akoby som začal... Skúsim, vieš láska oči otvára, takže tým by som asi aj mal začať svojich pár slov pre Teba.

„Bože, uschopni ma veriť tak, aby som ťa videl. Vždy chcem zostať spojený s Tebou, môj skrytý, ale živý Bože!(Bl. J. Henry Newman) Tieto slová sú vyjadrením zázrakov, ktoré mi Boh dal vidieť a zažiť, aby som sa nebál mu veriť a milovať ho v ľuďoch okolo mňa... Tak sa s vami o to všetko chcem podeliť.

Tri príbehy o troch mužoch. Tri úplne odlišné cesty. Rozličný vek, skúsenosti, túžby, vzťahy... A predsa všetkých spája to jedno: ak mi Boh udelil dar života, chcem ho dávať iným, v nádeji v to, že takto robím svet krajší skutočnou altruistickou láskou, kde na prvom mieste, nie je prázdne hľadanie svojich bezprostredných očakávaní, ale služba blížnemu.

Môže mi Boh odpustiť? Nie som odsúdený skončiť v pekle, napriek všetkým svojím snahám? Má zmysel veriť v dobro, milovať, keď aj tak skončím v bludnom kruhu svojich prehier? Nemám ako mladý kňaz odpovede na mmohé otázky, ale môžem vám s istotou povedať, že Boh vám túži odpustiť... Všetko. V tom je veľkosť jeho lásky ku človeku, lásky, ktorá nám niekedy príde taká vzdialená, predsa je nám tak veľmi blízka... Chcem vám poúknuť len pár slov, pár príbehov odpustenia. Je to veľké tajomstvo Božej dobroty, ktorá človeka nesúdi, ale práve naopak neustále mu túži podávať pomocnú ruku plnú nádeje a života. Prameň tejto lásky je v Ježišovej obeti na kríži. Za nás.

Jedna zdanlivo obyčajná udalosť. Muž, ktorý prišiel ku nám na faru, prosil o pomazanie pre svojho zosnulého príbuzného, ktorý odišiel na večnosť pred krátkym časom. Cirkev má túto možnosť pomôcť. A tak som s ním išiel, nevedno kam, ale vediac prečo.

Mnoho krát nad nami zvíťazia... Naše slabosti, chyby, únava, sklamania, pády. A mohli by sme pokračovať ďalej... Smútky, strachy, bolesť, utrpenie... To všetko je súčasťou nášho života, ale som presvedčený, že to nie je všetko. My mladí kresťania veríme v Ježiša, ktorý je Svetlom v krajine našich tieňov. Pár slov o bežných hrdinoch, ktorí žijú láskou.

Pár slov o detstve... pár slov o nádeji... pár slov o láske... a o pokoji srdca, ktoré verí, že je stále milované. Oveľa viac, než si zaslúži, než si vie predstaviť. Láskou, ktorá premáha smrť. Láskou, ktorá je taká silná, že láme putá beznádeje a prináša život... Krásny, plný pravdy a skutočnej slobody. Život.

Dve situácie zo života jedného môjho blízkeho priateľa, mimochodom tiež stopára a tiež kňaza... Je to taká jeho bláznivá záľuba... Rozprával mi o svojich zážitkoch a súviseli s niekoľkými myšlienkami, ktoré aj vďaka jeho rozprávaniu zostali, a tak ich ponúkam ďalej...

Verím. Koľko je v tomto slove sily? Verím... Koľko je v ňom rozhodnutí...Verím a preto Ťa chcem dnes prosiť...Modlitba toho, ktorý sa stále učí pravde...

Vlastné zlyhania a omyly, chyby, pády... Podrazy a nepochopenie... Slabosti... A čo všetko ešte? A predsa už nie sme sami. A predsa nie sme odsúdení na zúfalstvo a sklamanie. A predsa...