S nohami v oblakoch a hlavou na zemi, chcem sa Vám predstaviť, vážení.Večne snívajúca a občas pracujúca študentka, raz anjel malý, inokedy delikventka.Extrovert i zarytý individualista,tak trochu psycho- sur-surrealista. Láka má všetko tak dobre skazené,obzor ďaleký, blízkosť i duše urodzené.Toto je môj svet, môj názor, kúsok môjho bytia,žijem si, lietam a nikdy ma nechytia... Zoznam autorových rubrík: Za 6 horami, 3 a pol potokmi a, Čo oči videli, ruky hladili,.., Cambridge, Môj malý svet, Moje splody...=))
Takmer nič nie je isté. Možno len nos medzi očami, pre niekoho ani ten nie... pre niekoho nie sú isté ani tie oči. Neviem, čo bude zajtra a neviem ani, čo bude dnes večer. Možno tu už niekto nebude a možno tu už nikto nebude. A môžme tu byť aj všetci naraz, ale načo je to dobré ak sa nevidíme pre vlastnú zaslepenosť?
Hodina literatúry. S našou milovanou slovenčinárkou prebiehala hladko- "ako na mínovom poli". Učiteľka ako vždy meškala, keď sa do triedy dovalil bývalý štvrták, ktorý jej ochotne pomohol s tonou zošitov na slohové úlohy. A samozrejme, že s úsmevom sa aj vrátil po kávičku pre pani profesorku... Moja spolusediaca ma hneď zdrapila za ruku a začal stresovať- čo ak nám dá písať školskú. Povedala som jej, že je to celkom možné, pretože nemá vo zvyku, čosi také ohlásiť dopredu... však zbytočný luxus, nie??
Je mi smutno. Je mi zle a je mi zvláštne. Keď je človek zamilovaný hovorí sa, že mu lietajú motýle v brušku. Ja mám pocit, že tam mám aspoň poriadne veľkú žabu.
Na svet sa pozerám z výšky cca. 167 cm. Myslím, že je tak akurát. Nedivím veci zdola a mám prehľad. Nedívam sa na ľudí zhora a nie som povýšenecká. Som iná ako oni, ako vy. Ja to viem. Každý je iný, každý je osobnosť.
Keď si vezmete mapu a pozriete vzdialenosť medzi Bardejovom, mestočkom na SV Slovenska, a Bruselom, hlavným mestom Belgicka, výjde vám poriadna vzdialenosť. Neviem ako dlho sa tam ide lietadlom, ale celkom presne viem ako dlho tam trvá cesta autobusom- 25 hodín a nejaké drobné. Po 25. hodinách v autobuse( aj s pár prestávkami samozrejme) sme vystúpili do ranného Bruselu. Bola ešte tma. Vzali sme svoju batožinu a šli na stanicu, odkiaľ sme mali pokračovať v ceste.
V sobotu ráno o 04.00 mi zazvonil budík. Vstávaj! Ide sa do Belgicka. Ide o školský project, na ktorom spolupracujú školy zo SR, CZ, FR, BE a I. Tentokrát som išlo do Belgicka. Na prešovskej stanici sme prestupovali na bus do Brna a odtial do Bruselu. A tento môjcestovateľský týždeň začal veľmi zaujímavo.
Cestopisy asi nie sú vašim obľúbeným žánrom..mojím tiež nie. Ale skúsili ste si prečítať knihy od Borisa Filana? Hlavne jeho tam- tamy. Skvelé. No, keby som ich označila cestopismi- urazila by som knihy aj autora. Tie knihy sú čosi viac, Boris(prepáč za to familiárne oslovenie) dokáže opísať veci takým nevšedným zaujímavým spôsobom. Môžem jedine odporučiť. Ak sa pustíte do čítania, zrazu vás nič nezastaví. Doma v papučiach sa vyberiete poznávať krásy Austálie, Indonézie, Keňe či Indie. Nič vám nebráni v tom, aby ste poznali a navštívili Holandsko, Anglicko, Filpíny alebo Macchu Picchu...možno len hranice vašej predstavivosti. Že žiadne nemáte? Tým lepšie!...=))
Poznáte pocit, ked chcete vrátiť čas a všetko urobiť inak? Urobili ste chybu a neviete, čo teraz...čo povedať, čo urobiť. Viete, že ste sklamali a najviac to bolí vás? Tá istá chyba sa neodpúšťa...no možno raz. Ale nájsť človeka, ktorý to je schopný urobiť to viackrát, je ako nájsť ihlu v kope sena.
Som veľká milovníčka kníh a čítania ako takého. Minulý rok cestou na výlet sa naša trieda, čiže naša trieda, rozhodla, že sa pôjdeme pozrieť do kežmarského gymnázia, ktoré je známe tým, že ho navštevovali rôzne hviezdy svojej doby, napr. mnoho štúrovských básnikov.
Jedna pekná story, ktorá je z časti pravdivá a z časti domyslená. Ale určite zaujímavá... a aj trochu dojímavá.
