Matematik na Slovensku po 12 rokoch v cudzine. Do roku 2008 písal na tomto blogu vážne o veciach tak, že nebolo jasné, či to myslí vážne. Chcel záujem vzbudiť, nie uspokojiť. Zoznam autorových rubrík: Muzika, Internet, Fotoleto, Filmy, Ostatné, Kalifornia, Návrat, Nezaradené
O nejakú tú hodinku náš pobyt v Los Angeles končí. Ak sa do 24 hodín neozvem, môže to mať dve príčiny - alebo sme neplánovane už dnes cestovali cez Death Valley alebo len jednoducho na hoteli v Pahrump na hranici Kalifornie a Nevady nefunguje internet.
Keď je človek tak ďaleko od domova a ešte k tomu v takom zvláštnom prostredí akým je Hollywood, napadajú ho všelijaké myšlienky. Mňa napadli úvahy o všetkých tých cestách, ktorými v živote prejdeme a o stopách, ktoré na nich za sebou zanecháme. Do svetoznámej časti Los Angeles sme sa dostali hneď na druhý deň po našom prílete a keď sme sa prechádzali po slávnych chodníkoch a uliciach Hollywoodu, fotil som ako divý. Tie fotky nájdete v tomto príspevku a na jeho konci, tie úvahy medzitým. Ani jedno ani druhé neberte príliš vážne ...
V Los Angeles som už piaty deň a ešte donedávna som nebol rozhodnutý s čím začať. Udialo sa toho už toľko, že začať písať pekne po poriadku, ako to všetko začalo a ako to potom pokračovalo, by dosiahlo konca niekde v nekonečne. Jednoduchšie bude preto začať s tým čo sa udialo ako posledné. A môj ostatný zážitok v Los Angeles bola návšteva baru, kde sa podávalo sushi.
Skoro sedem rokov som úspešne odolával. Počas tej doby prišlo niekoľko výhražných listov, či naozaj nahlásený stav zodpovedá skutočnému, raz sa prišli presvedčiť dokonca i osobne. Nedal som sa, nepovolil som ich tlaku a nezaplatil ani jeden fenig. Neskôr ani jeden cent. Ale dnes ma dostali. Priam zlomili. Od budúceho týždňa budem nemeckej centrále platiť mesačný poplatok za televíziu. Prihodilo sa to takto.
Keď sa o chvíľu vyberiem domov z môjho pracoviska tu na heidelbergskej univerzite, možno nestretnem po ceste k autu ani jednu živú dušu. Aj diaľnica cestou domov bude prázdna a všetky miesta na parkovanie budú už na našej Kloppenheimerstrasse obsadené.Hoci ani to mi nie je jasné, komu vlastne tieto úvahy teraz venujem. Haló, je tu vôbec niekto na blogu? Hm, nik sa neozýva. Nečudo, majstrovstvá sveta vo futbale práve pred necelou hodinkou začali.
Dlho sa tradovalo, že chodba vedie popod rieku niekde na jej druhý breh. Mark Twain sa počas okružnej cesty Európou vraj nechal inšpirovať touto legendou k napísaniu poviedky. Iný Američan, ale nemeckého pôvodu, inšpirovaný rozprávaním Marka Twaina, sa spustil v roku 1900 na lane do šachty studne a objavil zasypanú chodbu. Dnes sme ju objavili my.
Najťažšie bolo zistiť, ako sa povie po slovensky Drehleier. Wikipédia do vyhľadávania vniesla len zmätok, doslovný preklad nemeckého pomenovania je totiž niečo ako točivá lýra. Všetky pokusy o nájdenie niečoho podobného v slovenčine na Google prinieslo len zaprášené spomienky na bratislavskú Lýru. Potom som skúsil anglický názov, ktorý sa tu ani nepokúšam preložiť: hurdy-gurdy (fakt, nežartujem). Google k tomuto výrazu najprv priniesol informácie o nejakej melódii na mobil, ale o niekoľko riadkov nižšie sa konečne objavil rýdzi slovenský výraz - ninera. Že ma to hneď nenapadlo.
V niečom určilo včerajšie stretko v Heidelbergu novú mierku. Alebo ako by tu asi v Nemecku povedali - nový masštáb. Zlomyseľní budú tvrdiť niečo o znižovaní miery, ale tých nebudeme počúvať. Po našom včerajšom príjemnom stretnutí by sa do kódexu blogera mal dostať nový paragraf asi takéhoto znenia: stretnutie môže bloger na svojom blogu nazývať blogerským, ak sa ho zúčastnili štyria až viacerí blogeri.
Keď si zoberieme širší význam pojmu galéria, tak snáď každý z nás, aj ten najväčší kultúrny ignorant, do nejakej raz za čas zájde. Aj ja som donedávna chodil do jednej, aj keď len občas. Vlastne som sa pred každým krátkodobým návratom domov z dlhoročného pobytu vonku možno najviac tešil na jej návštevu.Café Galéria. Taká, aká už nikdy nebude.
Niekedy sa o najnovších výdobytkoch techniky, ktoré majú zmeniť náš svet k nepoznaniu, hovorí dlho predtým, než si ich človek môže sám ohmatať. Mňa jeden takýto výdobytok v miestnom supermarkete medzi Mannheimom a Heidelbergom, kde momentálne v Nemecku žijem a pracujem, zaskočil úplne nepripraveného.
Nový program na mesiac marec beží na rádiu Petenyi. Tri až štyri pesničky možno počuť od interprétov ako Centro-matics, Robert Pollard, Belle and Sebastians, Richard Ashcroft, Clap Your Hands Say Yeah, Two Gallants, Placebo a mnohí iní im podobní. Na spestrenie odznejú vo vysielaní ukážky z Rozprávky o psíčkovi a mačičke.Kto má na svojom počítači nainštalovaný prehrávač iTunes, môže si pustiť 30 sekundové ukážky 22 pesničiek po kliknutí sem.
Dostal som e-mail od veľmi dobrého priateľa, v ktorom mi krátko zaželal všetko najlepšie k mojim dnešným narodeninám. Musím sa priznať, že mi to vyslovene dobre padlo a rozjasnilo mi tento usnežený deň v Heidelbergu. Ani trochu mi pritom nevadilo, že mám narodeniny až o tri mesiace.
Obec Ilvesheim sa nachádza vlastne na ostrove. Z našej ulice v Seckenheime sa do obce dostaneme pešo cez most preklenujúci rieku Neckar, niekde na druhej strane ohraničuje Ilvesheim umelý kanál. Most spájajúci Seckenheim a Ilvesheim bol dnes preťažený, davy ľudí smerovali na tradičný fašiangový sprievod. Nielen tu, ale v celom Nemecku vrcholí sezóna masiek.
Počet nevyžiadaných e-mailov v mojej elektronickej schránke sa stabilizoval. Jeden mesiac som odolával pokušeniu ich priebežne kontrolovať a následne mazať, odteraz sa mi spamy staršie ako 30 dní budú mazať automaticky. Hm, niečo staré sa vymaže, niečo nové pribudne. Aspoň budem mať prehľad o tom, koľko spamov mi chodí za mesiac. Hoci teraz neviem - 762 spamov za 30 dní, je to málo či veľa?
V týchto dňoch oslavuje internetové rádio Petenyi prvé narodeniny. Dobrá príležitosť na niečo ako výročnú správu. Skúsim ju sformulovať ako úvahu, kedy by ste mali s internetovým rádiom začať vy ;-) ...
Ani ja som nevedel, čo to je. Ani vy sa k tomu zlákať nedajte. Ani keď vám to napíše niekto, komu nechcete povedať nie. Nieto ešte, aby ste skúšali odpovedať do 24 hodín.
Lomcuje mnou zlosť a frustrácia. Celú dobu som to tušil a teraz to viem. Posledná príučka, pred ktorou vás chcem v tomto mrazivom počasí varovať, ma v tom len utvrdila. To čo mne a mojej peňaženke najviac chýba a chýbalo je nejaká zrozumiteľná a stručne napísaná príručka pre užívateľov automobilov. Niečo ako Auto pre dummies. Naozaj sa nenájde nikto, kto by pre nás ostatných, ktorí jazdíme na aute len z donútenia, dal dohromady krátky zoznam vedomostí a rád, ktoré treba bezpodmienečne ovládať? Ani jeden jedinký?!Prečo sa všetci na mňa tak čudne dívate?O.K., tak ja s tým teda začnem.
Pre tých, ktorých to môže zaujímať - internetové rádio Petenyi hrá 3 hodinovú reláciu tentoraz s najlepšími pesničkami roku 2005 nachádzajúcimi sa na PeeFke pre Viktora a Milana. Pre tých, ktorí nevedia o čom je reč a klikajú zo zásady na všetko - čítajte článok Queen revisited v Stupave.
Jedna možnosť ako v mojom fachu urobiť kariéru je uverejniť odborný článok s názvom nejakej veľmi známej vety s pridaným prívlastkom revisited. Môj fach je matematika a takéto pokusy o revíziu sa vyhýbajú známym vetám ako je Pytagorova, ale inak máloktorá odolala pokusom o kariéru. Nie veľmi nepodobne je to s pesničkami známych hudobných skupín. Kapela Queen medzi také určite patrí. Odolala mnohým pokusom o revíziu svojich pesničiek, keď si páni hudobníci vylámali zuby pri snahe vylepšiť originál. To bol aj môj názor, kým som sa nestretol s albumom Killer Queen - A Tribute to Queen.Fat Bottomed Girls revisited.
