Peter Furmaník
Krysy
Jeden môj známy, majiteľ spoločnosti, mal daňovú kontrolu. “Vyžijete z toho?” opýtala sa ho na úvod pracovníčka daňového úradu. “Keby som nemal vás, vyžil by som,” odvrkol úprimne majiteľ.
Milovník umenia, literatúry a slobody, tulák, provokatér, libertarián; inak firemný ekonóm & konzultant + profi autor a bloger. O financiách a podnikaní píšem predovšetkým na Ľudskourečou.sk Zoznam autorových rubrík: Naokolo naživo, we are the culture, Pohľady a pocity, Moje najmilovanejšie mesto, Biznis - základ nášho bytia, Smrteľníci, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Peter Furmaník
Moja najobľúbenejšia filmová scéna (a jej tvorca)
Vo filme "Tri farby: Modrá" je scéna, keď hlavná hrdinka Juliette Binoche sedí na lavičke kdesi na ulici uprostred Paríža a uvidí malú zhrbenú babku, ako pomaly kráča s prázdnou fľašou v ruke ku kontajneru na odpadky. Otvor na vhodenie fľaše je však očividne vyššie než starenka dokáže dosiahnuť rukou a tak po niekoľkých neúspešných pokusoch fľašu nechá len tak zastrčenú dopolovice. Úplne inej postave v úplne inom príbehu (druhá časť trilógie s názvom Biela) sa prihodí presne to isté – opäť vidí záhadnú babku, s rovnakou úlohou nad jej sily. Keď som videl, ako vo filme "Červená" Irene Jacob kdesi uprostred Bergu nakoniec vstane a pomôže vlastnou rukou babke fľašu do kontajnera úspešne vhodiť, ozval sa v kine, v ktorom som to spolu s ostatnými maratóncami sledoval, úžasný potlesk.
Peter Furmaník
Ako sme to mohli vyhrať
Každoročne (minimálne raz) sa opakuje celonárodná eufória, na konci ktorej z času na čas býva extatická radosť radosť zo zlata, prípadne z iného kovu, či aspoň miesta. Inokedy vystrieda počiatočné nadšenie a stúpajúcu (národnú) hrdosť smútok a nadávanie, zlatí chlapci sú zrazu babráci. Patrím medzi ľudí, pre ktorých nie je hokejový úspech otázkou života a smrti, no keby... mohlo by byť všetko inak. Lepšie.
Peter Furmaník
Nechajte si/nám ich, vážený pán... oný
Stalo sa, čo sa stalo, hej. Máme po vláde, budú voľby, už sa všetci tešia, hotujú, ešte len teraz nás zavalia obrázky o šťastnej budúcnosti pod socialistickou vlajkou (Fico), ochota "nevylučovať z budúcej spolupráce nikoho" bude rásť. No a bude sa rozdávať. Samozrejme všetkými, ktorí na to majú. Bohužiaľ aj tými, ktorí nemajú.
Peter Furmaník
Som najväčšia sviňa
Stáva sa nám, že nám meškajú výplaty. Vyplýva to z charakteru predmetu podnikania našej spoločnosti. Niekedy je dôvodom, že jednoducho nezarobíme tak, ako by sme si priali. Lenže kto je najväčšia sviňa? Ten, kto má na starosti ich vyplácanie. V tomto prípade ja.
Peter Furmaník
Niečo za niečo alebo O efektivite modernej medicíny
Kedysi, ešte nedávno, a v niektorých firmách na niektorých miestach i dnes, sa práca brala ako akýsi nútený pobyt na pracovisku, ktorý treba vydržať, alebo nejako dokonca odrobiť, bez ohľadu na jeho náplň, či dokonca výsledky a prínos pre firmu. Dnes, v tomto “hnusnom kapitalizme”, sme čoraz viac odmeňovaní za výsledky, a čoraz menej našich nadriadených zaujíma čas a úsilie, ktoré práci venujeme. Budem trochu kontroverzný a navrhnem preniesť tento model do oblasti, na ktorú sú mnohí pomerne citliví.
Peter Furmaník
Tie pravé ksichty
Veľkú časť bilboardov v mojom meste okupuje jeden “ksicht”. To, že už sám o sebe pôsobí úplne ničnehovoriac, ešte nevadí. Heslá ako “Poznám odpoveď” či (so zdvihnutým ukazovákom na spôsob Stalina v tridsiatych rokoch) “Po starom to nejde” okrem toho, že hovoria ešte väčšie nič, možno prezrádzajú čosi o totálnej prázdnote nadchádzajúcich “véúcéčkových” volieb.
Peter Furmaník
Červený rytier Robo (stína hlavy bohatým)
Robo Fico je ten pravý ľudomil. Chce znížiť daň z príjmu chudobným na 15 %. Tým zlým a bohatým bankám by zas daň zvýšil – až na 25%. No najdôležitejšie budú iné percentá – hlasy pre jeho stranu vo voľbách.
Peter Furmaník
Príšera na brehu
“A to, čo robia s tým divadlom, to je... to je barbarstvo” zhodnotila pred rokom moja niekdajšia pani domáca vtedy aktuálne rozhodnutie o nedokončení novostavby budovy SND. “Chodievate do divadla?” reagoval som so záujmom i nádejou v hlase. “Ale kdeže, na také veci ja nemám čas,” odvetila.
Peter Furmaník
Východ – Západ alebo dva pohľady na seba navzájom
V meste, z ktorého pochádzam, sa na obyvateľov Bratislavy hľadí s tradičnou a pochopiteľnou nedôverou až nepriateľstvom. Pohľad Bratislavčanov na zvyšok Slovenska je síce iným spôsobom, no rovnako kuriózny. Dostalo sa mi tej cti, že si ich môžem síce pomerne neobjektívne, no čo s najväčšou snahou o ňu porovnať.
Peter Furmaník
Nenápadný chlapík
Tomasz je sympatický chlapík. Na prvý pohľad nenápadný, tichý, až šedivý či nudný. Pracuje ako úradník na ministerstve kultúry a v rámci svojej práce či vo voľnom čase hľadá a pátra po kultúrnych pamiatkach a umeleckých dielach, stratených v histórii či v rukách zločincov.
Peter Furmaník
O pocite dostatku
Ďuro má všetko. Čo len chceš. Langerovú, jazz, rock, klasiku, všetko. Stačí povedať a skopčí. Keď nemá, stiahne. Nielen muziku, aj filmy. Americké. Ešte pred premiérou.
Peter Furmaník
A sme v dome – veľký brat a deduško večerníček
“(...)druhá séria prichádza v čase naplno rozbehnutého fenoménu rôznych reality šou. Veríme, že práve preto bude SuperStar príjemnou alternatívou, ktorá si svojimi pozitívnymi hodnotami získa každú slovenskú domácnosť,” povedal po skončení prvého kastingu na pokračovanie SuperStar riaditeľ STV (Korzár, košický denník,16.9.2005). Kto fandil doterajším hviezdam a zároveň nemá potrebu dívať sa na súložiace páry zatvorené v akejsi vile, sa veru poteší. Naozaj, môj doterajší dojem zodpovedal heslu: “Sleduje celá rodina”. Ale ďalšie riaditeľove vety dobrý pocit zakopali pod čiernu zem.
